Moja úloha: Rozmotať zamotané....

Lienka nezbedníčka

Malá lienka nezbedníčka,

kúpila si biele trička.

„Vraj je móda už raz taká,“

vravela jej pani straka

Ba aj včielka Anabela

bzučí, že je bielej veľa.

„Pre lienky sa nehodí!

Hoď ju radšej do vody.“

„Ešte že to!“ dupe lienka

Parádnica naša.

„Budem biela,

budem krásna

chutí mi aj kaša.“

Lúčny koník na ňu hladí:

„Biele lienky majú radi

vtáci hladní, smädní, smelí

tí by ťa hneď zjesť len chceli.

Keď poletíš, na kvet sadneš,

do oka im raz dva padneš.

V bielom tričku, lienka malá.

Čušať doma, by si mala.“

Nedala si povedať,

zakryla si uši.

„Mňa tu nemá nikto rád.

Už viem čo mi sluší.“

Len čo vyšla v bielom tričku,

uvidela lastovičku.

A tá?

Poďme  za chrobákom

už ho ďobe, už zobákom

naťahuje biele tričko.

Lienka kričí z celej sily.

„Zachráňte ma moji milí.

Budem dobrá, budem milá!

Kde by som sa teraz skryla?“

Starý kocúr Fičúr známy,

ochraňuje všetky dámy.

Hop a skok, k lienke mieri.

Lastovičku vidí z diery.

„Že by moja večera?

Na vôkol sa obzerá.“

Ale milá lastovička,

zmizne ako obláčik.

Kocúr myká svojou šabľou:

„Čože je to za vtáčik?“

Nevidí ho, slnko svieti.

Čo poviete na to deti?

Lienka sa už polepšila.

Vraj je dobrá, vraj je milá.

Nosí kábat s bodkami,

dostala ho od mamy.