Dar z neba
Dar pre mňa
Tvrdá dlaň.
Pod očami vrásky.
Zdobia ženu,
tak krehkú,
milú,
pokojnú
a dobrú.
Ponáhľajúcu sa k dobru.
Merajúcu čas
pre vnúčatá,
synov i dcéry.
Tá žena Bohu
i Panne Márii verí.
A pečie!
Dobroty, koláče!
Ak mi je smutno,
so mnou si poplače.
Ak sa teším,
úsmev jej zmaľuje
tvár,
stará mama.
Od Boha
pre mňa dar.
Keď slnko zapadne,
kolená zohne.
Pomedzi prsty
ruženec preberá.
"Požehnaj Bože,
moju vnučku,
aby v škole,
dobre vedela."
I pridá modlitbu
za svoje deti.
Za ich prácu, rodiny.
Prosí,
nech láska v domoch svieti,
nech sú ľudské srdcia
bez viny.
Skôr než povie: Amen,
poďakuje.
Za slnko, čo svieti na oblohe.
Za sliepky na dvore.
Za gazdu od susedov,
čo na jeseň pole poorie.
Za starkého,
čo hľadí na nás z neba.
Rečie:
Dobre ti je. Pomáhaj, kde treba."
Dotkne sa očí,
zotrie si slzu lásky.
Slzu,
čo jemne hladí
jej vzácne vrásky.
A prežehná sa
krížom nášho Pána.
Hoci je chudobná,
vie, že s Ním
nikdy nie je sama.
Vidí ďalej,
ako my:
jej vnúčatá,
jej deti.
Prosí za nás,
aby sme raz,
keď príde ten pravý čas,
boli svätí.
