O čistiarni bez vody
O čistiarni bez vody
„Neotravuj ma, musím sa sústrediť,“ vrčal som na moju sestru. Je to tá najzvedavejšia žena v našej domácnosti.
"Čo si taký, ako keby ťa poštípala včela?“ vykukla na mňa z pod stola.
„Chystám sa do čistiarne,“ zamrmlal som a zaboril oči do knihy.
„Do čistiarne? Potrebujeme vyčistiť zimné bundy alebo si si zašpinil oblek?"
„Nie. Ja sa chystám do Božej čistiarne, nie do takej obyčajnej,“ vyhlásil som ako dospelák a zvrtol som sa v kresle.
Div jej oči z jamiek nevyskočili.
V prvej chvíli nevedela, či som sa zbláznil, alebo mi načisto.... no preskočilo.
Skôr ako ma stihla vyhlásiť za blázna, som ujal sa slova.
„Pán kaplán povedal, že nám Boh chce očistiť srdce od hriechov. A robí to vo svätej spovedi." zdvihol som ruku, a rýchlo dodal: "Teda, ak sa spovedáme, je to - akoby sme šli do Božej čistiarne."
„Aháááá,“ prikývla a zamračila sa.„To musíš z toho robiť takú vedu? Vojdeš do spovednice, kňaz na teba vyleje pohár svätenej vody a budeš čistý. Poďakuješ mu, že ti vypral srdce a pôjdeš von."
Prevrátil som očami. "To by teda bolo.... Predstavuješ si to veľmi jednoducho. Ale svätá spoveď to nie je len tak." Zvraštil som čelo, aby mi uverila.
"Musíš sa na ňu poriadne pripraviť. A aby si vedela, tam ťa nik neoblieva. Tam sa hovoria hriechy.“
„Neoblieva? Nechápem." poškriabala sa za pravým uchom. "Ako sa môže čistiť bez vody????“
Začala sa hrnúť otázka za otázkou.
Ale nemyslite si, že som iba taký hocaký brat. Ja som brat vycvičený. A mám odpovede na všetko.
Preto som si odkašľal a spustil: "„Nóó... Ľudia to síce nedokážu, ale Boh áno. A okrem toho, vo svätej spovedi sa nečistia šaty, ale duša.
Keď vyznám hriechy, tak dostanem to, čo som mal pri krste."
"Bielu košieľku?" Zapišťala.
"Nie!" vybuchol som. "Posväcujúcu milosť.“
A bolo to tu. Iste mi bude závidieť. Mama včera vravela, že ak ju niekto má, môže ísť rovno do neba. Takže ja tam ísť môžem, ale ona?
„Ty Jano, a a požičiaš mi tú knihu?“ mierila prstom na katechizmus.
„Nie! Nemôžem," vyhlásil som a pritiahol som ju k sebe.
Nie preto, že by som bol až taký lakomý, ale chcel som si dobre naštudovať, čo ma čaká na spovedi.
„Si fakt protivný,“ urazila sa a sadla si na posteľ.
V tej chvíli ma začalo niečo hrýzť. Nebol to komár, ani mucha, ale svedomie.
Šepkalo mi: "Myslí si o tebe, že si lakomý... že ju nemáš rád... a pozri sa, sedí na tej posteli ako kôpka nešťastia."
"No tak dobre," nadýchol som sa zhlboka a premeral som si ju od päty po končeky vlasov.
"Môžeme sa na tú spoveď pripraviť spolu. Veď aj ty o dva roky pôjdeš do čistiarne, kde sa čistí bez vody."
A ségra?
Rozžiarili sa jej oči. Skočila mi okolo krku. Vraj: "Si ten najlepší bráško na svete. A budem ťa otravovať, kým nás smrť nerozdelí."
Ani nevedela, že nás skoro rozdelila. Pri skoku na môj krk som úplne stratil dych.
