Každý je iný....
Každý je iný
no niečo spolu máme.
Na planéte Zem
všetci prebývame.
Rátame roky,
poznávame ľudí.
Kto kde má dom,
kto bez domu blúdi.
Kto čo má rád,
a čo mu vadí.
Stretávame tých,
čo im nieto rady.
Napríklad:
Fero, chalan z ulice.
Výhovoriek tisíce.
Prečo sa neučí,
nepíše úlohy,
prečo hádže na zem
papiere pod nohy.
Nekreslí pastelom,
ale atramentom
a chce byť
prezidentom.
Nerobiť nič,
mať limuzínu,
sedieť si v teple,
nemať zimu.
Byť slávnym,
to sa mu páči,
a ešte k tomu,
pečené holuby
na pekáči.
Alebo Eva
z tretieho poschodia,
priateľov nemá,
deti k nej nechodia.
Myslí si o sebe,
že je veľká dáma,
rozpráva o iných,
z večera i z rána.
A hoci spieva árie z opery,
jej rečiam, už dnes
nik neverí.
Falošná je ako líška,
rozpráva o chybách
deda Miška.
Vraj je starý,
ba aj hluchý,
v polievke mu
sedia muchy.
Žiadna úcta voči iným,
iba plané sľuby, činy.
Dedko Miško
to je trieda,
zahanbiť sa veru nedá.
Vie že život to je viac,
ako let hoc na mesiac.
Kto do teba kameň hodí,
ty ho chlebom ponúkni.
Do srdca mu s pokorou
potajomky nakukni.
A tak vraví, z toho mála,
aký Eva život mala,
ako bola celkom malá,
keď jej mama nadávala,
nechválila,
karhala,
občas od nej dostala...
A keď Eva, vyrástla,
nuž nebola iná,
vychovala jak vedela.
Koho?
Svojho syna.
Aby málo nebolo.
Fero je jej vnuk.
Ale o tom radšej tíško.
Teda psssst.
Ani muk.
Tam kde deti nechvália,
kde im všetko dajú,
kde sa s nimi nebavia,
problémy vždy majú....
Možno je čas zmeniť Zem,
preto poďte
ku mne sem.
Správajme sa ako treba.
Premieňajme najmä seba
