Matematické Symboly
Od čias, keď písali babylonský pisári klinovým písmom na hlinené tabuľky a nulu nahradzovali v čísle prázdnym miestom, matematici vytvorili pre pojmy a operácie, rôzne symboly, jednak kvôli jednoznačnosti a jednak pre úsporu času, námahy i miesta.
Všimnime si najskôr operácie sčítania, odčítania a násobenia. V 15. storočí sa súčet a rozdiel označoval napríklad pomocou p a m. Nemeckí kupci používali pri vážení zasa +, -. Práve tieto symboly si osvojili matematici. V ich rukopisoch nachádzame +, - po roku 1481. Znak násobenia x, ktorý sa pripisuje Williamovi Oughtredovi (1574-1660), si svojo cestu na svet hľadal neľahko. Jeho odporcovia tvrdili, že sa bude zamieňať s písmenom x.
Symbolov bolo v matematike neraz toľko, koľko bolo samotných matematikov. Platí to i pre znak rovnosti. V 16. storočí Francois Viéte spočiatku vyjadroval rovnosť slovom aequalis, neskôr symbolom ~. René Descrates zasa uprednosťňovaľ oc. Prijaté bolo označenie, ktoré používali od roku 1557 Robert Recorde. Podľa neho rovnobežné priamky vystrihovali rovnosť a rovnakosť najpriliehavejšie.
Už v starovekom Grécku používali Eukleides a Aristoteles na označenie neznámych veličín pśimená, hoci to ešte nebolo zaužívané. V 16. stor. neznámu veličinu nahradzovali slová radix (koreň po latinsky), res (vec po latinsky), cosa (vec po talianskyy), coss (vec v starej nemčine). Dôkležitú úlohu pri zavedený symbolov zohral poslanec bretónskeho parlamentu Francois Viete (povolaním právnik). V rokoch 1584-1589, keď nezasadal parlament, podrobne študoval práce mnohých matematikov. Navrhol označovať známe a neznám kladné hodnoty písmenami. Jeho nápad upravil Descrates tak, že prvými písmenami abecedy vyjadril známe hodnoty a poslednými neznáme. Napokon roku 1657 použil Johan Hudde písmená na označenie kladných aj záporných čísel.
Starí Rimaniaoz
načovali znakom oo číslo 1000 a neskôr ľubovoľne veľmi veľké číslo. Na vyjadrenie nekonečna tento
symbol prvýkrát použili r. 1655 profesor Oxfordskej univerzity John Wallis. Toto označenie bol
o všeobecne prijaté až po r. 1713 zásluhou
Bernoulliho.
Ďalšími symbolmi boli napríklad okrúhle (od r. 1544) a hranaté zátvorky (slúžiace na odlíšenie toho, či číslo je alebo nie je súčasťou druhej odmocniny), svorky (od r. 1593) a znak druhej odmocniny, ktorý navrhol Descrates (tretiu odmocninu označoval √c ).
Ťažko si dnes vieme predstaviť riešenie ma
tematickej úlohy bez takých znakov ako je + či 0. Považujeme ich za samozrejmé a neuvedomujeme si, že trvalo stáročia, kým rôzne symboly, čo bež
ne používame, vznikli a boli všeobecne akceptované.
Matematické symboly používané v minulosti