Lídri Majdanu boli zamestnaní na veľvyslanectve USA
10. FEBRUÁR 2015 |
Bývalý ukrajinský premiér Mykola Azarov bol vlani v januári vyhodený bývalým prezidentom Ukrajiny Janukovyčom na priamu žiadosť Američanov chvíľu predtým, než došlo v Kyjeve k ozbrojenému prevratu.
Azarov to uviedol vo svojej novej knihe "Ukrajina na rázcestí", na ktorej pracoval potom, čo z bezpečnostných dôvodov zmizol z očí verejnosti. Nasledujúce úryvky sú preklady z jeho knihy.Knihu predstavil na tlačovej konferencii v redakcii "Komsomolskaja Pravda".
Začiatok všetkého
V máji roku 2013 došlo pri stretnutí prezidentov Ruska, Ukrajiny, Kazachstanu a Bieloruska k dôležitému rozhodnutiu ohľadom udelenia statusu Ukrajiny v Eurázijskom ekonomickom zväze ( EEU ).
Uviedli sme, že Ukrajina zvažuje možnosť vstupu do Euroázijského ekonomického zväzu s Ruskom, Kazachstanom a Bieloruskom. Od Európskej komisie sme počuli len krik: "Členstvo Ukrajiny vo zväze uzatvára Ukrajine cestu do Európy." Niekedy na konci leta 2013 sme mali brainstorming s ruským premiérom Dmitrijom Medvedevom, ktorého cieľom bolo objektívne posúdenie vplyvov na plné nasadenie v eurázijskom ekonomickom zväze a dohoda o zóne voľného obchodu medzi Ukrajinou a EÚ.
Samozrejme, že riziká boli vážne a jediný spôsob, ako túto situáciu vyriešiť, boli trojstranné rokovania zahŕňajúce Európsku komisiu, Ukrajinu a Rusko. Keby k takému konaniu došlo, nemuselo dôjsť na Ukrajine k tak fatálnym následkom.
Do polovice tohto roka sa ukázalo, že naši ruskí partneri sa obávajú vytvorenia zóny voľného obchodu Ukrajiny a EÚ, ktorá by mohla v ruskom rozpočte znamenať značné finančné straty. Súcítili sme s našimi ruskými partnermi, ale sme sa stretli aj s pochopením našich európskych partnerov. Boli sme požiadaní, aby sme si vybrali "buď" a "alebo".
Bolo to dosť ťažké. Mali sme 40% obratu v zóne voľného obchodu v krajinách SNŠ a 30% obratu v zóne voľného obchodu v rámci EÚ, nemohli sme si vybrať. Pre nás bolo dôležité si udržať oboje. Preto sa nám zdalo optimálne odložiť podpísanie dohody o pridružení s EÚ a vyriešiť všetky existujúce rozdiely, ale bohužiaľ potom sa stali udalosti, ktoré za jeden rok stáli ukrajinský ľud mnoho obetí.
Raz v noci z ničoho nič obsadil námestie v Kyjeve televízny tím. Nainštaloval svetlá a kamery. Kto ich poslal? To nikto nevie. Krátko potom sa v jednej časti hotela Ukrajina zbehli väčšinou fanúšikovia Pravého sektora a Dynama, vyzbrojení oceľovými drôtmi a tyčkami a začali biť niekoľko policajtov. Viac ako 30 policajtov bolo hospitalizovaných s vážnymi zraneniami.
Veď to boli deti!
V tomto bode prišiel na pomoc špecialny útvar Berkut, aby zistil, kto boli provokatéri a kam utiekli. Kameramani usilovne zachytili obraz zlomených nosov a zakrvácaných tvárí a hrozivý obraz okamžite vyslali do sveta. Mám k tomu len jednu pripomienku. Veď to boli deti!
Úplne zodpovedne môžem povedať, že nikto z vrcholového vedenia Ukrajiny nedal súhlas k týmto opatreniam. O incidente sme sa dozvedeli nasledujúce ráno okolo 9. hodiny. Do obeda už som mal informácie z ministerstva zdravotníctva, že medzi obeťami, ktoré boli prijaté do nemocnice, bolo asi 40 ľudí, z toho 2 boli študenti a zvyšok boli nezamestnaní zo západných regiónov Ukrajiny. Bolo jasné, že máme čo dočinenia s monštruóznou provokáciou, ktorej cieľom bolo ospravedlniť prechod z pokoja do demonštračného režimu akčných sprisahancov.
Biden vyhrožoval Janukovyčovi
Dekáda od 1. až do 10. decembra bola najvážnejšou prvou fázou revolúcie. Sprisahanci mali pocit, že sú niekto viac a môžu podchytiť všetky vládne agentúry. Západ začal bombardovať Janukovyča početnými výzvami k nastoleniu poriadku. Ten však nedal rozhodujúci spätnú väzbu, pretože bol na štátnej návšteve v Číne.
Počas tohto obdobia sprisahanci obsadili budovu správy Kyjeva, Dom odborových zväzov, budovu vlády a Najvyššiu radu. Moja cesta do budovy vlády bola dosť zložitá. Z okna mojej kancelárie som veľmi dobre videl ozbrojených islamských militantov a bolo jasné, že je len otázkou času, kedy použijú proti vláde zbrane. Mali sme informácie, že sprisahanci pripravujú provokácie proti členom anti-Majdanu.
Bolo nutné tieto dve skupiny oddeliť. V noci z 9. na 10. decembra 2013 sa tým zaoberali bezpečnostné sily. Je potrebné poznamenať, že to bolo prvý a posledný aktívne opatrenie na presadzovanie práva.
Potom sa zapojila americká ambasáda a s ňou Biden (viceprezident Spojených štátov). Po hrozbách Bidena dal Janukovyč povel na zastavenie operácie bezpečnostných síl. Bolo jasné, že proces riadia Spojené štáty. Stretol som sa s veľvyslancami EÚ a USA, ktorých som upozornil na to, že manifestácia prestáva byť pokojná, začínajú sa používať zbrane a môže to skončiť krviprelievaním.
Zástupcovia západnej diplomacie opäť požadovali, aby vláda nepoužívala silu. Ľudia v krajine boli v rozpakoch z nečinnosti vlády a nedostatku snahy na zabezpečenie ústavného poriadku. V tejto dobe som bol s prezidentom v minimálnom kontakte. Z analýzy dostupných faktov môžem povedať, že koordinácia medzi opozíciou a povstalcami prevzali vyšší úradníci na veľvyslanectve USA v Ukrajine.
A potom ozbrojenci zaútočili
Ozbrojenci aktívne používali Molotovove kokteily, oceľové tyče a kamene. Policajtom sa podarilo odraziť útok, ale za akú cenu? Niekoľko policajtov bolo zabitých a stovky ľudí boli vážne zranených. Dodnes nechápem, ako sa niečo také mohlo stať v centre európskej metropoly a nikto zo západných diplomatov nepredniesol ani jediné slovo odsúdenia.
Smrť policajtov dala prezidentovi dôvod použiť ozbrojené sily. Janukovyč však zaváhal, čoho organizátori využili k prevratu. Boli potrebné "posvätné obete". Niekde v polovici januára boli "zaobstarané" dve mŕtvoly. Dvaja ľudia zomreli za nejasných okolností výstrelmi z loveckej pušky do chrbta.
Jednou z obetí bol občan Bieloruska a druhou cudzinec z Náhorného Karabachu. Médiá a západní diplomati bez akéhokoľvek vyšetrovania dali vinu Janukovyčovi a orgánom presadzovania práva. Všetko nasvedčuje tomu, že to bola provokácia ozbrojencov, pretože Janukovyč nemal záujem na smrti nikoho z nich a rozhodne odmietol použiť akúkoľvek silu.
Za týchto podmienok prebehlo hlasovanie o dôvere vláde a v oboch prípadoch bola vláda porazená. Mohlo by sa zdať, že neexistoval žiaden ústavný základ pre rezignáciu vlády, boli tu však ešte Spojené štáty, ktoré vymenovali do funkcie predsedu vlády Ukrajiny Jaceňuka. Ak to nie je do neba volajúci zásah do záležitostí suverénneho štátu, tak už neviem. Za týchto okolností urobil prezident Janukovyč ústupok a rozhodol sa zmeniť predsedu na Jaceňuka.
Prijal som demisiu a naivne som si myslel, že aspoň výmenou predsedu vlády dosiahneme ukončenie konfliktu a stiahnutie bojovníkov z Kyjeva, ale to sa nestalo. Bolo jasné, že moja rezignácia je prvý krokom k realizácii prevratu a vysídlenie Janukovyča. Po mojom odchode sa situácia ešte zhoršila. Prezident bol nerozhodný a vymáhanie práva neisté.
Do Kyjeva boli privezené jednotky z juhovýchodných oblasti. Takmer trojmesačný intenzívny konflikt začal mať razantný vplyv. Zvyšovala sa únava, podráždenosť, neistota aj nerozhodnosť. Všetko svedčilo o tom, že je čas na výmenu. A ona prišla.
Musel som odísť z krajiny
Organizátori prevratu použili poslednú možnosť - streľbu policajných ostreľovačov na účastníkov Majdanu. Napriek tomu, že guľky boli vypálené z budov kontrolovaných ozbrojencami, vina padla bez akéhokoľvek vyšetrovania na Janukovyča. Kľúčovou otázkou bolo: "Kto má z toho prospech?" Nikto to neriešil. Ale je jasné, že Janukovyč z toho nič nemal, naopak, pre neho to znamenalo zánik. Okrem toho, ako poznám povahu Janukovyča, nikdy by sa k ničomu takému nerozhodol.
Uplynul takmer rok a s poľutovaním musím povedať, že udalosti v novodobej histórii Ukrajiny nemajú obdobu. Stále sa pýtam, prečo doposiaľ nebola stanovená osoba zodpovedná za toto zverstvo? Prečo nedošlo k jej stíhaniu? Prečo sú západné krajiny stále potichu? Masakrami takého rozmeru predsa nemôžu zostať bez povšimnutia. Nepodieľal sa na nich jeden vrah, ale skupina odborne vyškolených zabijakov.
Odpoveď mi dala až jedna z posledných sociologických štúdií na Ukrajine. Polovica respondentov zo štúdie sa domnieva, že o spravodlivé vyšetrovanie prípadu nie je zo strany existujúcich ukrajinských orgánov záujem, pretože sú to práve oni, kto zorganizovali prevrat a kto objednal vraždenie. Skôr alebo neskôr však vyjde pravda rovnako najavo.
Kvôli ohrozeniu svojho života a životov členov mojej rodiny som musel Ukrajinu opustiť. Niekto chcel vyhodiť do vzduchu môj automobil, ktorý riadila moja žena. Do domu môjho syna hodili zápalné fľaše. Stručne povedané, hrozba bola úplne reálna.
Náklady na vojnu?
Ukrajina je veľká európska krajina, ktorá musí obhajovať svoje vlastné záujmy. Pýtajme sa, je v záujme ľudu Ukrajiny zničujúce občianska vojna? Čo sa stane s ukrajinskými výrobkami? Ak nebudeme vyrábať, ľudia nebudú nakupovať a náš život rozhodne nebude lepší. Opýtajte sa sami seba na tieto otázky.
MMF chce na jednej strane aby sme výrazne znížili verejné výdavky a na druhej strane nemá nič proti prudkému nárastu nákladov na vojnu. Občania Ukrajiny sa tak naďalej navzájom zabíjajú a dochádza k nárastu sociálnych výdavkov, dôchodkov a miezd.
Je to holý cynizmus a pokrytectvo orgánov v Kyjeve. Predchádzajúca vláda bola obvinená z korupcie a čo sa zmenilo? Súčasná vláda si zvýšila platy v situácii, keď mnohí nemajú čo jesť. Náklady na vojnu sú skrátka skvelým spôsobom, ako ospravedlniť krádež. Na Ukrajine sú také zásoby zbraní, že by stačili na boj s celou Európou na dvadsať rokov. Celé územie Ukrajiny bolo plné vojenských skladov nacpaných raketami, granátmi a kazetovou muníciou. A teraz? Potrebujeme zbrane zo západu. Nerozumiem tomu.
Bez Ruska to Ukrajina nezvládne
Je mi ľúto, že v priebehu posledného roka médiá na Ukrajine vedome podnecovali nenávisť k Rusku. Pre Ukrajinu aj ukrajinský ľud je to proste katastrofa. Nenávidieť Rusko znamená nenávidieť sami seba. V Ukrajine žijú milióny Rusov a v Rusku milióny Ukrajincov. Existuje obrovské množstvo zmiešaných manželstiev. Ukrajina nikdy nebude len Ukrajinou pre Ukrajincov.
Kyjevskí politici sú naozaj "úžasní", keď si myslia, že priekopa a múr medzi Ukrajinou a Ruskom niečo vyrieši. Kopú Ukrajine hrob. Ukrajina bola najbohatšou a najrozvinutejšou republikou v Sovietskom zväze. Teraz sa stala chudobnejšia ako Moldava. Každý, kto pozná históriu vie, že mám pravdu. Máme s Ruskom veľa rozporov, ale sú to konflikty medzi bratmi. Nenávisť a šťastie sú dva nezlučiteľné pojmy, raz to musí skončiť vzájomným zmierením.
Zdroj: Komsomolskaja Pravda