Rusko a USA bojujú o Kubu
Rusko odpísalo 90% kubánskeho dlhu. Teraz bolo zmazaných 35 miliárd dolárov a dlh zostane vo výške 10%, tj. 3,5 miliardy dolárov. A tie môže Kuba priamo investovať do svojej ekonomiky, nemusí ich hneď splácať. |
Začnime situáciou na Kube po rozpade ZSSR v roku 1992. Kuba stratila cez noc ročnú pomoc vo výške 4.5 miliardy dolárov. Kalorický príjem Kubáncov pri zle fungujúcom poľnohospodárstve klesol o 30% a ekonomika spadla počas pol roka v exporte o 80%.
Normálny človek by povedal, že po 50 rokoch úplne devastujúcej diplomacie USA otočia a miesto blokád pomôžu krajine, ktorá nevedela kadiaľ kam.
Ale US-foreign policy v posledných rokoch neriadi zdravý rozum ani v najmenšom. Takže USA pritvrdila a vydala Cuba Democracy Act , ktorý embargo za republikánskych Bushovcov ešte pritvrdili.
Skrátka, na svojom dvorčeku sa Američania oháňajú poriadne veľkou palicou. A Kuba vydržala, aj keď sa jej ekonomika rádovo prepadala o niekoľko percent ročne a nezamestnanosť vyletela nad 20%.
Lenže sa začal písať rok 2013. USA ako veľmoc už dávno nie sú, čo bývali, a Rusko tiež nie. Po 14 rokoch priletel Putin na návštevu Kuby a veci sa majú úplne inak.
Po prvé, Rusko bez veľkých fanfár odpísalo 90% kubánskeho dlhu. Teraz bolo zmazaných 35 miliárd dolárov z časov ZSSR a dlh zostane vo výške 10%, tj. 3,5 miliardy dolárov. A tie môže Kuba priamo investovať do svojej ekonomiky, nemusí ich hneď splácať. Keby to isté urobili západné úžerníkov v Grécku a v Argentíne, svet by mal pokoj.
Naopak Rusi boli za tento krok zásadne kritizovaní bankármi na tzv. Parížskom klube (Paris Club ), ktorý združuje hlavných úžerníkov sveta, ktorým dlhujú celé štáty.
Po druhé, Putin oddlžil krajinu preto, aby s ňou mohol ekonomicky spolupracovať na rovnakej úrovni ako s ostatnými krajinami Južnej Ameriky. Rusko teda investuje do mnohých kubánskych projektov v rôznych oblastiach, a tým utuží tradičné "strategické priateľstvá", ako sa Putin vtipne vyjadril. Čo Američanov (hlavne kubánskou mafiu na Miami) veľa nakrklo, bol fakt, že ruská štátna ropná spoločnosť bude investovať do šelfovej ťažby ropy okolo Kuby. Ďalej bude posilnená infraštruktúra hlavných veľkých prístavov a bude tu vybudovaný hlavný terminál pre ruskú obchodnú výmenu s Južnou Amerikou.
Američania išli pod Obamom do seba a súdruhovia začali premýšľať, kde urobili chybu.
Ale priznajme Obamovi aspoň čiastkové úspechy, keď prehral ďalšie diplomatickú a štátnu bitku s Putinom na susednom dvore. Obama otočil úplne debilnú politiku Republikánov, aj keď nie na štátnej úrovni. Od roku 2009 sa začali zväčšovať neoficiálne kontakty s Kubou.
Teraz už napríklad nie sú takmer žiadne prekážky pri cestovaní súkromných osôb USA na Kubu. Takýto pokrok by človek od demokratickej krajiny skoro ani nečakal. Od roku 2011 sú povolené tzv. "Vzdelávacie pobyty" pre Američanov bez kubánskeho pôvodu, tj. pre tých, ktorí nie sú priami prisťahovalci alebo emigranti z Kuby.
Prezident Bush tieto pobyty zrušil. USA touto taktikou tiež dosiahli prostredníctvom predovšetkým katolíckej cirkvi toho, že Kuba prepustila mnoho disidentov a politických väzňov. Takže krok k demokracii neurobila len USA, ale aj Castrov režim. A ekonomiku Kuby bude riadiť Rusko, ale tentoraz demokraticky a v zhode s obchodným rozumom. Rusi jednoducho vedia hrať veľmocenské šachy.