Boh ochraňuj Syrizu
2015 16 1 / Helena Švihlíková
Grécko čakajú 25. januára 2015 predčasné voľby, ktoré môžu veľa naznačiť o budúcom vývoji Eurozóny. Vo volebných prieskumoch zatiaľ víťazí ľavicová koalícia Syriza, ktorá vzbudzuje značné emócie. Predovšetkým v mainstreamovej tlači je prezentovaná ako skupina radikálne ľavicových šialencov, ktorí chcú opustiť Eurozónu a uvrhnúť Grécko do akéhosi nebezpečného experimentu.
Pozrime sa na stručný súhrn. Grécko ako jediná krajina nesplnilo tzv. Konvergenčné kritériá pre referenčný rok 1997, a to ani pri veľkorysom posudzovaní. Ku svojej škode vstúpilo do Eurozóny o niečo neskôr, pričom pri skrášľovaní štatistických dát asistoval Goldman Sachs. Grécko bolo prvou krajinou eurozóny, ktorá sa po vypuknutí Veľkej recesie v USA dostala do dlhovej krízy. Ako sa ukázalo, mechanizmus fungovania hospodárskej a menovej únie na niečo také nebol pripravený, a čo viac, začalo byť jasné, že celá konštrukcia Eurozóny je proste chybná a nefunkčné.
Grécko ale poslúžilo aj ako výborný terč pre zavádzanie tzv. Fiškálnej prísnosti (austerity). Spomeňme si koniec koncov na voľby 2010 u nás, keď sociálna demokracia nebola schopná na "strašením Gréckom" nijako zmysluplne odpovedať. V posudzovaní výšky verejného dlhu sa nehovorilo ani o obrovských vojenských výdavkoch, o daňových "úľavách" pre skupiny okolo dvoch (bývalých) hlavných gréckych politických strán a ani o tom, že verejná správa v Grécku slúžila de facto ako zamestnávateľ poslednej inštancie.
Špecifiká gréckej ekonomiky, vrátane jednoduchého konštatovania, že grécka ekonomika súčasnú podobu Eurozóny jednoducho neunesie, sa viac menej ignoruje dodnes. Zabúda sa tiež na to, že Grécko, na rozdiel od Nemecka, leží na periférii Európy, je rozdrobené na desiatky ostrovčekov a že toto so sebou nesie obrovské náklady a tiež niečo vypovedá o možnostiach eventuálneho industriálneho rozvoja. Bohužiaľ, chybný výber konvergenčných kritérií zanedbal štrukturálne odlišnosti jednotlivých krajín a príliš jednostranne sa sústredil na niekoľko výstupových ukazovateľov.
Ako je teraz, pred voľbami Grécko hodnotené? Pozoruhodné je, že napr. Wall Street Journal uvádza Grécko ako úspešný príklad škrtacej politiky. Chválené je docielenie primárneho prebytku, zvýšenie konkurencieschopnosti a zníženie deficitu bežného účtu. TU
Už sa ale príliš nekonštatuje, že docielenie primárneho prebytku rozpočtu bolo spôsobené zrútením verejných služieb, spojeným s nárastom chudoby. Že ono veľkolepé zvýšenie konkurencieschopnosti je jednoducho prejav cenovej a mzdovej vnútornej devalvácie. A že rozpustenie deficitu bežného účtu je tiež reakciou na to, že od realizácie politiky škrtov sa grécka ekonomika potápala od roku 2008 o štvrtinu, čo je porovnateľné s vojnovým stavom. Zostávajú už len detaily, ako je nezamestnanosť presahujúca 25%, viac ako 50% u mladých. Verejný dlh, o ktorý išlo predovšetkým, sa však akosi neznížil, ale zvýšil a činí 175% HDP!
Vybrané makroekonomické indikátory Grécka
Indikátor |
2009 |
2013 |
HDP (mld. euro) |
256 |
214 |
HDP na hlavu (PPS, eura) |
22900 |
19300 |
Deficit rozpočtu k HDP |
-15,2% |
-12,2% |
Verejný dlh k HDP |
126,8% |
174,9% |
Deficit / prebytok bežného účtu k HDP |
-11,2% |
+ 0,7% |
Minimálna mzda (eura) |
818 |
684 |
Index nákladov (2008 = 100) |
... |
79 |
Miera nezamestnanosti |
9,5% |
27,3% |
Miera nezamestnanosti mladých |
25,7% |
58,3% |
Miera ohrozenia chudobou (% z celej populácie) |
27,6% |
35,7% |
Zdroj: Eurostat a databázy MMF
Okúzlenie masívnym zlepšením u vybraných makro-indikátorov (rozpočtový prebytok, bežný účet) je u Wall Street Journal asi pochopiteľné, ale žiť v takejto ekonomike je niečo iné. Veď za akej situácie dosahuje Grécko takýchto výsledkov? Je to prepad ekonomiky s vysokými nevyužitými kapacitami, prejavujúcimi sa v obrovskej miere nezamestnanosti. Nezamestnanosť mladých ukazuje na deštrukciu budúceho potenciálu krajiny. Jedná sa teda o "stabilizáciu" na úrovni stagnácie.
Je preto celkom prirodzené, že Gréci odmietajú ďalej žiť podľa medicíny tzv. Trojky (MMF, ECB, EK) a dajú zrejme šancu SYRIZE. Na tom nič šialeného nie je. Naopak celkom iracionálne je sa domnievať, že snáď Grécko bude schopné splatiť dlh vo výške 175% HDP. To možné nie je. Alebo sa predstavitelia Trojky domnievajú, že Grékom jednoducho oznámia: "Urobili ste kardinálna chybu, že ste vstúpili do Eurozóny, ktorá bola od začiatku navrhnutá tak, aby vyhovovala Nemecku.
Politika ECB bola strihaná podľa nemeckých potrieb. Ste štrukturálne slabá, periférne ekonomika, a pretože z Eurozóny sa nedá odísť, budete teraz 30 rokov mať stagnačnú ekonomiku. "
Vie si snáď niekto predstaviť, že by toto mohla akákoľvek krajina akceptovať?
Verejný dlh krajiny zvyčajne nesplácajú, ale tzv. Ho pred sebou rolujú. Ani k tomu, že také Japonsko s rekordným verejným dlhom prekračujúcim 200% HDP ho samozrejme mohutne monetizuje (kryje dlh peňažných emisií), ale o silných inflačných tlakoch sa hovoriť nedá. (Aktuálne dáta Japonska podľa Tradingeconomics: verejný dlh 227% HDP, miera inflácie 2,4%).
SYRIZA ponúka podrobne rozpracovaný ekonomický program, ale kľúčovou témou, nielen pre Grécko, bude "riešenie" dlhu a zotrvanie v Eurozóne. SYRIZA je v nesmierne ťažkej situácii (a to ani v tejto chvíli nebude zvažovať možnosti prípadnej povolebnej koalície ....) Pozrime sa, aké možnosti (a aké riziká) pred ňou pravdepodobne budú stáť:
SYRIZA jasne udáva, že odchod z Eurozóny nepreferuje. Na prvom mieste je pre ňu opätovné prerokovanie gréckeho dlhu.
Nie je potreba byť rodený skeptik, aby sme odhadli, že táto cesta bude veľmi ťažká. Nejde totiž len o Grécko. Ak by Trojka pristúpila na rokovanie o dlhu, automaticky by tým priznala, že celá politika "austerity" bola omylom. Nemecko, ktoré sa bohužiaľ stalo hlavným tvorcom smerovania Eurozóny, toto však jednoznačne odmieta. Spomeňme, aké pobúrenie a hnev vyvolala nemecká kancelárka, keď karhala Francúzov za to, že nedostatočne škrtajú a majú dosť trúfalosti na to poslať Fiškálny kompakt do pekiel, kam aj patrí.
Nemecký postoj v sebe skrýva nespracovanie a nepochopenie národnej traumy (hyperinflácia Weimarskej republiky), morálne cnosti švábskej gazdinky, ktoré sú však na celú ekonomiku neaplikovateľné a obzvlášť silný odpor a strach z dlhu, ktorý má povahu krížovej výpravy.
Kombinácia týchto prvkov bohužiaľ značí, že sa nejedná o racionálnu analýzu situácie, ale skôr morálny postoj - a s tým sa dosť ťažko polemizuje. Prípadný úspech Syrizy pri vyjednávaní by posilnil pozíciu napr. Hnutia Podemos v Španielsku, ale tiež by znovu ukázal chybnú konštrukciu Eurozóny. Je dobre vidieť práve v bežných účtoch: postihnuté krajiny narovnávajú svoju vonkajšiu nerovnováhu stagnáciou, kým Nemecko kumuluje prebytky. Asymetria sa tak nerieši, ale transformuje do inej roviny. TU
To ale nie je všetko. Vyjednávanie o gréckom dlhu je späté aj s oveľa agilnejšou politikou ECB. Tá uskutoční svoje zasadnutia len krátko pred gréckymi voľbami, pričom výsledky tohto sedenia môžu grécke voľby ovplyvniť. Snahy o expanzívnejšiu menovú politiku (až akúsi podobu európskeho kvantitatívneho uvoľňovania) ale narážajú na nemecký odpor. TU TU
Nemeckí predstavitelia, ako kancelárka Merkelová, tak minister financií Schäuble, už vypustili skúšobné balóniky: Grécko v Eurozóne byť nemusí. Na odchod z Eurozóny nie je žiadny postup. To však neznamená, že by to nebolo možné uskutočniť. Napr. J. Stiglitz sa domnieva, že Grékom by bolo lepšie bez eura. Podobne sa vyjadril aj Hans-Werner Sinn. Čo na tom, návratom k drachme by sa uvoľnil menový kanál (slabá drachma).
Hlboká devalvácia meny nie je nič moc príjemného, ako by asi Rusi mohli rozprávať, ale je to stále lepšie ako interná devalvácia, teda "prispôsobenie" miezd a cien. Lenže otázka vysporiadania dlhu by tu bola stále. Vzhľadom k očakávanej devalvácii národnej meny voči euru by dlh skôr nakysli.
Grécko by mohlo skúsiť praktizovať názory stúpencov modernej menovej teórie, ktorí - celkom logicky - tvrdia, že menový suverén jednoducho zbankrotovať nemôže. Japonsko to ukazuje veľmi dobre, lenže nemá skoro žiadne zahraničného veriteľa. Grécko zahraničného veriteľa má a dominuje medzi nimi práve Nemecko, čo navyše vyvoláva množstvo nie príliš šťastných historických reminiscencií.
Grécky odchod z Eurozóny by mohol viesť k reťazovej reakcii, pretože grécka ekonomika nie je jediná, ktorá súčasnú kúru jednoducho nezvláda. Nakoniec by sa mohla splniť nemecká predstava Helmuta Kohla, ktorý - keď už projekt eura "vymenil" za znovu zjednotenie Nemecka - ho chcel aspoň obmedziť na menšie jadro krajín s podobnou štruktúrou a gravitačným poľom "okolo Nemecka." TU TU TU
Vyjednávania sa môžu vliecť, ale odporcovia Syrizy sa môžu domnievať, že ju do kúta zaženú súbehom nutnosti financovať svoj program a zároveň splácať dlh. Situácia v prvých mesiacoch môže byť naozaj kritická. Predstavitelia Syrizy si toho však sú vedomí a už pred minimálne dvoma rokmi mali pripravené i scenáre zahraničnej pomoci.
Jedna z krajín, od ktorej bola pomoc sľúbená, momentálne nie je schopná. Druhá áno. Grécko by nebolo ani prvý (a ani posledný, zrejme), komu by mohla podať záchranné lano. Škrtacie programy za to určite chcieť nebude, pretože sa zásadne nepletie do hospodárskej politiky iných krajín a nesleduje ciele v rámci štvrťroka, ale skôr strategicky v rámci desaťročia.
Uvidíme, či na tento scenár dôjde. Možno len vedomie toho, že táto varianta je k dispozícii, by mohla ovplyvniť vyjednávanie s Trojkou. Pozoruhodný návrh Thomasa Mayera na zavedenie paralelnej meny "geuro" ale trochu zmizol zo scény. Pritom Mayer pracoval pre Deutsche Bank, lenže sa - podobne ako Stiglitz - stal odpadlíkom a teraz patrí ku kritikom súčasného finančného systému. Mayerův návrh reflektuje to, že Grécko odmieta úsporný program a zároveň neinklinuje k tomu opustiť euro. Gréci by si podľa jeho scenára ponechali euro, ale zároveň by pre vnútorné potreby používali "geuro", ktoré by voči euru bolo samozrejme devalvované. TU TU
Konkrétne by postup vyzeral asi takto:
Euro by bolo používané len na finančnú podporu (obsluha dlhu), ale nie pre výdavky vlády. Tu by prišlo na rad "geuro". Skrátka a dobre by grécka vláda vydala úpis sa sľubom zaplatiť. Tento dlžobný úpis by stal oným geuro (peniaze sú sociálny konštrukt a platí, že sú prijímané, pretože sú prijímané).
Veritelia by použili geuro, ktoré by sa dostalo do obehu a stalo sa paralelnou menou určenou pre domáce transakcie. Bolo by zrejme podstatne slabšie voči euru. Konkurencieschopnosť Grécka by tak išla primárne cez slabé geuro. Podmienkou je však banková únia, ktorá by "držala" grécke banky a dohliadla na ich rekapitalizáciu. Ak by sa stav gréckej ekonomiky zlepšoval, naprával by sa pomer medzi geurom a eurom a postupne by prípadne aj geuro mohlo splniť svoju historickú úlohu a znovu sa by sa spojilo s eurom v pomere 1: 1. Takýto návrh stojí za viac ako za diskusiu.
SYRIZA, ak vyhrá, nečakajú ju ľahké časy. Je ľahké ju cynicky odpísať ako subjekt, ktorý len sľubuje. Kopnúť si je tak jednoduché. SYRIZA predstavuje nádej nielen pre grécky ľud, ale pre celú Eurozónu. Jej víťazstvo obnaží až do špiku kostí záujmy hlavných aktérov hospodárskej a menovej únie a ukáže, čo je politická ekonómia v praxi. Môže predstavovať inšpiráciu (i skúsenosť) pre Španielsko aj ďalšie krajiny a hnutia. Ak by Syriza zlyhala, má (nielen) Grécko pripravenú zálohu: má hnedú farbu a zdvihnutú pravicu. Boh ochraňuj SYRIZU.
Komentáre
Prehľad komentárov
Nicely put, Thanks.
how much is a ghostwriter https://quality-essays.com boston college essay https://bestmasterthesiswritingservice.com
mastersthesis o630gc
GregoryBus, 6. 4. 2023 12:16