Americký útok na ruský rubeľ
05 Jan 2015
Washington vedie proti Moskve multispektrálnu vojnu. Ak sú o tom nejaké pochybnosti, mali by sme ich odložiť bokom. Do tejto multispektrálnej vojny sú zahrnuté geopolitika, veda a technológie, špekulácie, finančné trhy, toky informácií, veľké podnikové konglomeráty, inteligencia, masová komunikácia, sociálne médiá, internet, populárna kultúra, spravodajské siete, medzinárodné inštitúcie, sankcie, publiká, verejná mienka, nacionalizmus, rôzne vládne orgány a agentúry, politika identity, zástupné vojny, diplomacia, vyrovnávanie medzinárodných spojenectiev, veľké obchodné dohody, mimovládne organizácie (MVO), ľudské práva, prestíž, vojenský personál, kapitál a psychologické taktiky. Dennodenne môžeme vidieť, ako sa tento boj odohráva na rozhlasových vlnách, na vojnových divadlách na Ukrajine a Strednom Východe, prostredníctvom vyhlásení a obvinení diplomatov a v ekonomickej sfére.
Navyše, diskusie a otázky o tom, či sa objavila nová studená vojna – studená vojna po Studenej vojne – alebo či sa Studená vojna nikdy neskončila, by sme tiež mali odložiť bokom. Mentalita Studenej vojny vo vonkajšom okruhu Washingtonu nikdy nezomrela. Z pohľadu ruských funkcionárov je jasné, že USA nikdy nezložili svoj vojnový palcát a pokračovali v útoku. Rozpustenie Varšavského paktu, porazenie Sovietov a Východného bloku a rozobratie Sovietskeho zväzu na pätnásť republík nebolo pre bojovníkov Studenej vojny v USA dosť. Novo vzniknutá Ruská Federácia musela byť podľa ich názorov utlmená.
Petro-politika bola tiež hlavným rysom tejto multispektrálnej vojny. V tomto boji boli faktorom nielen ceny energií, ale sú ním aj finančné trhy a národné meny. Zmanipulovaný pokles cien energií, ktorý bol hnaný záplavou svetového trhu s ropou, sa teraz rozšíril kvôli náporu na hodnotu ruského rubľa. Toto je súčasť niečoho, čo sa javí byť zámerným dvojstranným útokom na Ruskú Federáciu, ktorého cieľom je znížiť ruské príjmy prostredníctvom manipulácie trhu cez ekonomické sankcie a poklesy cien. Je to niečo, čo by ste nazvali „dvojitou pohromou“. Hoci boli na ruskú ekonomiku uvalené sankcie zo strany USA a ich spojencov, vrátane Austrálie, Kanady, Európskej Únie a Japonska, došlo k útokom na hlavný zdroj príjmov Ruska – energiu – a jeho národnú menu.
Menová vojna a inflácia
Cena ruského rubľa začala padať v decembri 2014, ako následok ekonomického tlaku na Ruskú Federáciu, pokles globálnych cien energií a špekulácií. „Súdiac podľa situácie v krajine sa nachádzame uprostred hlbokej finančnej krízy, takej, o ktorej i zamestnanci Centrálnej banky hovoria, že ju nepredvídali vo svojich najhorších nočných morách.“Komentoval reportér Interfaxu Vjačeslav Terechov menovú krízu, kým hovoril s ruským prezidentom Vladimírom Putinom počas kremeľskej tlačovej konferencie dňa 18. decembra 2014.
Na tlačovej konferencii toto potvrdil tiež sám Putin. Kým Putin odpovedal Terechovovi, vysvetlil, že „situácia sa zmenila pod vplyvom určitých zahraničných ekonomických faktorov, v prvom rade ceny zdrojov energií, ropy a následne aj plynu.“
Niekto si môže pomyslieť, že pokles hodnoty ruského rubľa je výsledkom trhu správajúceho sa po svojom, kým ostatní, ktorí uznávajú, že je v tom zapletená manipulácia trhu, sa môžu otočiť a viniť z toho ruskú vládu a Vladimíra Putina.
Tento proces bol však riadený americkými machináciami. Jednoducho to nie je výsledok vlastného správania sa trhu alebo výsledok politík Kremľa. Je to výsledok amerických úloh a politiky, ktorá sa úmyselne zameriava na Rusko kvôli destabilizácii a devastácii. To preto Putin odpovedal na Terechovovu otázku tak, že pokles hodnoty ruského rubľa „očividne vyprovokovali najmä vonkajšie faktory.“
Zástupkyňa štátneho tajomníka USA Victoria Nulandová – manželka spoluzakladateľa Projektu pre nové americké storočie (PNAC) a neokonzervatívneho obhajcu impéria Roberta Kagana – a zástupca amerického ministerstva financií Daniel Glaser povedali v máji 2014 Výboru zahraničných vzťahov Snemovni reprezentantov USA, že cieľmi americkej stratégie ekonomických sankcií proti Ruskej Federácii nebolo len poškodenie obchodných vzťahov a podnikania medzi Ruskom a EÚ, ale tiež spôsobenie ekonomickej nestability v Rusku a vytvorenie nestability meny a inflácie. Inými slovami, vláda USA sa zameriavala na ruský rubeľ kvôli devalvácii a na ruskú ekonomiku kvôli inflácii prinajmenšom od mája 2014.
Zdá sa, že USA sa snažia vmanipulovať Kremeľ do toho, aby míňal ruské zdroje a fiškálne rezervy na boj s infláciou ruského rubľa, ktorú zosnoval Washington. Kremeľ však neskočil na návnadu a nenechá sa vyprovokovať k vyčerpaniu približne 419 miliárd dolárových rezerv zahraničnej meny a zlatých rezerv Ruskej Federácie alebo akejkoľvek z rezerv vo výške približne 8,4 bilióna rubľov, v snahe o podporenie upadajúcej hodnoty ruského rubľa.
V tomto ohľade počas tlačovej konferencie 18. decembra prezident Putin vyhlásil nasledovné: „Centrálna banka nezamýšľa ich všetky nezmyselne „vyplytvať“, čo je správne.“ Putin toto zdôraznil znova, keď na otázku Vjačeslava Terechova odpovedal, že ruská vláda a ruská Centrálna banka „by nemali rozdávať naše zlato a rezervy zahraničných mien alebo ich vyplytvať na trhu, ale poskytnúť úverové zdroje.“
Kremeľ chápe, čo sa Washington pokúša robiť. USA opakujú staré plány hry proti Rusku. Manipulácia ceny energie, devalvácia meny a dokonca americké pokusy o polapenie Ruska v konflikte so svojou sesterskou republikou Ukrajinou sú všetko reprodukcie amerických taktík, ktoré boli použité predtým počas Studenej vojny a po roku 1991. Napríklad zatiahnutie Ruska na Ukrajinu by bolo reprodukciou toho, ako USA zatiahli Sovietsky zväz do Afganistanu, kým manipulácia s cenami energií a finančnými trhmi by sa rovnala americkej stratégii použitej na oslabenie a destabilizovanie Baasistického Iraku, Iránu a Sovietskeho zväzu počas Afgansko-sovietskej vojny a Iracko-iránskej vojny.
Namiesto pokusov o zastavenie poklesu hodnoty rubľa sa zdá, že Kremeľ sa rozhodol strategicky investovať do ruského ľudského kapitálu. Ruské fondy národných rezerv sa použijú na diverzifikáciu národnej ekonomiky a posilnenie sociálnych a verejných sektorov. Toto je napriek ekonomickej vojne proti Rusku ten dôvod, prečo sa mzdy učiteľov na školách, profesorov na postsekundárnych inštitúciách vzdelávania a výcviku, zamestnancov kultúrnych inštitúcií, doktorov v nemocniciach a klinikách, zdravotníkov a zdravotných sestier – najdôležitejších sektorov pre rozvoj ruského ľudského kapitálu a kapacity – zvýšili.
Ruský medveď sa pokúša získať si tureckého sivého vlka
Kremeľ má však k dispozícii celý zoznam možností na obranu pred americkou ofenzívou proti Rusku. Jedna z nich zahrňuje získanie si Turecka. Ruské získavanie si priazne Turecka zahrňovalo ruské odstúpenie od výstavby plynovodu Južný prúd z Ruska naprieč Čiernym morom do Bulharska.
Putin 1. decembra 2014 oznámil, že Rusko zrušilo projekt Južný prúd. Namiesto toho bol projekt plynovodu Južný prúd nahradený plynovodom, ktorý vedie cez Čierne more do Turecka z južného Federálneho okrsku Ruskej Federácie. Tento alternatívny plynovod bol všeobecne predstavený ako „Turecký prúd“ a spája dohromady ruský energetický gigant Gazprom s tureckým Botasom. A čo viac, Gazprom začne dávať Turecku zľavy pri nákupe ruského zemného plynu, čo zvýši zosilnenie rusko-tureckej spolupráce.
Dohoda o zemnom plyne medzi Ankarou a Moskvou vytvára obojstranne výhodnú situáciu pre tureckú aj ruskú stranu. Ankara dostane nielen zľavu na dodávky energie, ale Turecký prúd dáva tureckej vláde to, čo chcela a po čom túžila roky. Plynovod Turecký prúd urobí z Turecka dôležitý energetický koridor a tranzitný bod, uchádzajúci sa o príjmy z tranzitu. V tomto prípade sa Turecko stane koridorom medzi energetickým dodávateľom Ruskom a energetickými zákazníkmi v EÚ i mimo nej, v juhovýchodnej Európe. Ankara získa určitý vplyv nad Európskou Úniou a bude mať tiež mimoriadnu kartu na rokovaniach s EÚ, pretože EÚ s ňou bude musieť nakladať ako so sprostredkovateľom energie.
Rusko za svoju časť znížilo riziká, ktorým čelilo pri výstavbe Južného prúdu tým, že zrušilo projekt. Moskva by plytvala zdrojmi a časom na vybudovanie Južného prúdu, len aby boli na projekt uvalené sankcie alebo aby mu na Balkáne robili Washington a Brusel obštrukcie. Ak Európska Únia naozaj chce ruský zemný plyn, potom môže byť plynovod Turecký prúd rozšírený z Turecka do Grécka, bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska, Srbska, Maďarska, Slovinska, Talianska, Rakúska a ostatných európskych krajín, ktoré chcú byť integrované do energetického projektu.
Zrušenie Južného prúdu tiež znamená, že na určitú dobu tu bude pre Európsku Úniu o jeden alternatívny energetický koridor z Ruska menej. Toto má pozitívne následky pre urovnanie na Ukrajine, ktorá je dôležitou tranzitnou trasou pre ruský zemný plyn do Európskej Únie. Ako spôsob zabezpečenia toku zemného plynu naprieč územím Ukrajiny z Ruska bude Európska Únia viac naklonená vyvíjaniu nátlaku na autority v Kyjeve, aby ukončili konflikt na Východnej Ukrajine.
Na plynovod Turecký prúd sa dá viacerými spôsobmi nazerať ako na prerobený neúspešný plynovod Nabucco. Turecký prúd nielen priláka Turecko a dá Moskve páku proti Európskej Únii, no namiesto zníženia ruského vplyvu, čo mal Nabucco pôvodne urobiť, tiež nový plynovod do Turecka prehovorí Ankaru, aby zosúladila svoje ekonomické a strategické záujmy s tými ruskými. To preto pri posudzovaní Nabucca a súperenia o založenie alternatívnych energetických koridorov tento autor v roku 2007 poukázal na to, že „vytvorenie týchto energetických koridorov a sietí je ako dvojsečný meč. Tieto geostrategické oporné body alebo energetické pivoty tiež môžu prepnúť smery svojich pákových efektov. Integrácia infraštruktúry tiež vedie k ekonomickej integrácii.“
Vytvorenie Tureckého prúdu a posilňovanie rusko-tureckých väzieb môže dokonca pomôcť upokojiť krvavý konflikt v Sýrii. Ak bude iránsky zemný plyn integrovaný do hlavného terminálu Tureckého prúdu prostredníctvom ďalšieho energetického koridoru vstupujúceho do Anatólie z iránskeho územia, potom budú turecké záujmy ešte tesnejšie zosúladené s Moskvou a Teheránom. Turecko sa zachráni pred porážkou svojich neo-osmanských politík a bude schopné stiahnuť sa zo sýrskej krízy. Toto Ankare dovolí znovu sa zosúladiť so svojimi dvomi najdôležitejšími obchodnými partnermi, Iránom a Ruskom.
To kvôli dôležitosti iránsko-tureckých a rusko-tureckých obchodných a energetických väzieb má Ankara s Ruskom a Iránom porozumenie, že politika a jej rozdiely kvôli sýrskej kríze sa nepostavia do cesty ich ekonomickým a obchodným vzťahom, hoci Washington sa pokúsil narušiť iránsko-turecké a rusko-turecké obchodné a energetické väzby tak, ako narušil obchodné väzby medzi Ruskom a EÚ. Ankara si však uvedomuje, že ak dovolí politike narušiť jej ekonomické väzby s Iránom a Ruskom, tak Turecko samotné sa oslabí a stratí akúkoľvek nezávislosť, akú si užíva.
Majstrovsky oznamujúc ruský krok, Putin počas svojej návštevy Ankary tiež využil príležitosť, aby uistil, že vo vnútri EÚ dôjde k prudkej konverzácii. Niekto by to nazval sypaním soli do rán. S vedomím, že zisk a náklady obetovanej príležitosti vytvoria vnútornú diskusiu v Bulharsku a EÚ, sa Putin rečnícky opýtal, či sa Bulharsku dostane ekonomickej kompenzácie od Európskej Komisie kvôli strate.
Ruský medveď a čínsky drak
Je jasné, že ruské podnikateľské a obchodné väzby sa presmerovali na Čínsku ľudovú republiku a Východnú Áziu. Pri príležitosti čínsko-ruskej plynovej megadohody tento autor poukázal na to, že to nebol ani tak ruský protiťah voči americkému ekonomickému nátlaku, ako skutočná dlhodobá ruská stratégia, ktorá sa usiluje o zvýšenie obchodu a väzieb s Východnou Áziou. Samotný Vladimír Putin potvrdil toto stanovisko tiež počas už spomenutej tlačovej konferencie z 18. decembra 2014, kde zavrhol myšlienku, že takzvaný „ruský obrat na Východ“ bol primárne výsledkom krízy na Ukrajine.
Putinovými vlastnými slovami, proces zvyšovania podnikateľských väzieb s Číňanmi a Východnou Áziou „pramení z globálnych ekonomických procesov, pretože Východ – to znamená Ázijsko-pacifický región – vykazuje rýchlejší rast než zvyšok sveta.“ Ak toto nie je dostatočne presvedčivým dôkazom o tom, že na obrate k Východnej Ázii Rusko už pracovalo, potom to Putin kategoricky ozrejmil, keď na tlačovej konferencii z 18. decembra 2014 pokračoval v prejave.
V odkaze na čínsko-ruskú plynovú dohodu a ostatné ruské projekty vo Východnej Ázii Putin vysvetlil nasledovné: „Projekty na ktorých pracujeme sme plánovali už dávno, dokonca predtým, než sa v globálnej alebo ruskej ekonomike objavili najnovšie problémy. Jednoducho uskutočňujeme naše dlhodobé plány.“
Z pohľadu ruského prezidentského poradcu Sergeja Glazjeva vedú USA multispektrálnu vojnu proti Rusku, aby napokon zastavili čínskych partnerov Moskvy. V rozsiahlom rozhovore Glazjev vysvetlil ukrajinskej novinárske Aľone Berezovskej – pracujúcej pre dcérsku spoločnosť Rossija Segodnja zameriavajúcej sa na informácie o Ukrajine – nasledovné body o základoch amerického nepriateľstva voči Rusku: bankrot USA, ich úpadok v konkurencieschopnosti na svetových trhoch a neschopnosť Washingtonu zachrániť svoj finančný systém splatením svojho zahraničného dlhu alebo získaním dostatku investícií na založenie nejakého druhu inovatívneho ekonomického prielomu. To sú dôvody, prečo ide Washington po Ruskej Federácii. Glazjevovými vlastnými slovami, USA chcú „novú svetovú vojnu“. USA potrebujú konflikt a konfrontáciu, inými slovami. To je to, čo kríza na Ukrajine živí v Európe.
Sergej Glazjev znovu zopakoval tie isté body v neskoršom článku z 23. septembra 2014, ktorý napísal pre časopis Rusko v globálnych aférach, ktorý podporuje Ruská rada pre medzinárodné veci – think-tank založený ruským ministerstvom zahraničia a ruským ministerstvom vzdelávania v roku 2010 – a americkým žurnálom Foreign Affairs – čo je časopis, ktorý vydáva Rada pre zahraničné vzťahy v USA. Vo svojom článku Glazjev dodáva, že z vojny proti Rusku, ktorú Washington podnecuje v Európe, môžu mať napokon úžitok Číňania, pretože prebiehajúci boj oslabí USA, Rusko a Európsku Úniu v prospech Číny. Zmyslom vysvetľovania tohto všetkého je pochopiť, že Rusko chce vyvážené strategické partnerstvo s Čínou. Dokonca samotný Glazjev povedal Berezovskej v ich rozhovore, že Rusko chce vzájomne výhodný vzťah s Čínou, v ktorom sa nezníži na úroveň podriadeného Pekingu.
Bez pochýb, USA chcú narušiť strategické partnerstvo medzi Pekingom a Moskvou. Strategické dlhodobé plánovanie Moskvy a čínsko-ruská spolupráca poskytli Ruskej Federácii dôležitý stupeň ekonomickej a strategickej izolácie od ekonomickej vojny vedenej proti ruskej národnej ekonomike. Washington sa však tiež môže pokúsiť nalákať Číňanov na to, aby vytĺkli zo situácie, keď na Rusko ekonomicky útočia, viac než by pravdepodobne mohli získať. V tejto súvislosti môžu byť poklesy cien na trhu s energiou taktiež zamerané na vytvorenie konfliktu medzi Pekingom a Moskvou. Čiastočne by sa manipulácia s trhom energie a poklesy cien mohli zamerať na oslabenie a narušenie čínsko-ruských vzťahov tým, že prehovoria Číňanov na podniknutie krokov, ktoré by poškodili ich vynikajúce väzby s ich ruskými partnermi. Na tento účel môže byť tiež zameraná menová vojna proti ruskému rubľu. Inými slovami, Washington možno dúfa, že Čína bude nenásytná a dostatočne krátkozraká na to, aby sa pokúsila využiť príležitosť poklesu ceny energii pri devalvácii ruského rubľa.
Nech už sú zámery Washingtonu akékoľvek, každý krok, ktorý USA podniknú na ekonomické zasiahnutie Ruska napokon oslabí aj americkú ekonomiku. Je tiež vysoko nepravdepodobné, že si politickí mandaríni v Pekingu nie sú vedomí toho, čo sa USA pokúšajú robiť. Číňania sú si vedomí, že je to napokon Čína a nie Rusko, kto je cieľom Spojených štátov.
Ekonomický terorizmus: Argentínsky scenár verzus scenár úžerníckych úverov?
Spojené štáty vedú plnohodnotnú ekonomickú vojnu proti Ruskej Federácii a jej národnej ekonomike. Napokon, cieľom sú kolektívne všetci Rusi. Ekonomické sankcie nie sú nič viac než ekonomická vojna. Keby nedošlo ku kríze na Ukrajine, pre útok na Rusko by sa našla iná zámienka.
Zástupkyňa štátneho tajomníka USA Victoria Nulandová aj zástupca amerického ministerstva financií Daniel Glaser povedali v máji 2014 Výboru zahraničných vecí Snemovne reprezentantov USA, že konečnými cieľmi amerických ekonomických sankcií proti Rusku je navodiť medzi ruským obyvateľstvom taký biedny a zúfalý stav, že by mohlo napokon od Kremľa požadovať, aby sa vzdal USA a spôsobiť tak „politickú zmenu“. „Politická zmena“ môže znamenať mnoho vecí, ale najpravdepodobnejšie tu z toho vyplýva zmena režimu v Moskve. Fakticky, ani sa nezdá, že by ciele USA boli zamerané na prinútenie ruskej vlády zmeniť jej zahraničnú politiku, ale podnietiť zmenu režimu v Moskve a celkom ochromiť Ruskú Federáciu prostredníctvom podnecovania vnútorného delenia. To preto Rádio Slobodná Európa necháva kolovať mapy rozdeleného Ruska.
Podľa prezidentského poradcu Sergeja Glazjeva sa Washington „pokúša zničiť a oslabiť Rusko, kvôli čomu sa rozdrobí, keďže potrebujú toto územie a chcú nad celým týmto priestorom zaviesť kontrolu.“ „Ponúkli sme spoluprácu od Lisabonu po Vladivostok, zatiaľ čo oni potrebujú kontrolu na udržanie svojho geopolitického vodcovstva, o ktoré súťažia s Čínou, “vysvetlil, poukazujúc na to, že USA chcú panstvo a nezaujímajú sa o spoluprácu.
Narážajúc na názory bývalej vrcholnej americkej diplomatky Madelaine Albrightovej, že Rusko bolo obdarované nespravodlivo veľkým územím a zdrojmi, Putin hovoril na svojej tlačovej konferencii z 18. decembra 2014 podobným spôsobom, keď vysvetľoval, ako chcú USA rozdeliť Rusko a kontrolovať bohaté prírodné zdroje na ruskom území.
Niet divu, že v roku 2014 mal rekordný počet ruských občanov negatívne postoje voči vzťahom medzi ich krajinou a Spojenými štátmi. Prieskum vykonaný Ruským centrom na výskum verejnej mienky ukázal, že 39% ruských respondentov považovalo vzťahy s USA za „prevažne zlé“ a 27% za „veľmi zlé“. Podľa tohto má 66% ruských respondentov negatívne názory na vzťahy s Washingtonom. Toto je logický úsudok z názorov celej ruskej populácie. Navyše, toto je najvyšší nárast v negatívnom vnímaní USA od roku 2008, kedy USA podporovali gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho vo vojne Tbilisi proti Rusku a odtrhnutej republiky Južné Osetsko; v tom čase ich 40% považovalo za „prevažne zlé“ a 25% Rusov považovalo vzťahy za „veľmi zlé“.
Rusko môže riešiť ekonomickú vojnu, nasmerovanú proti svojej národnej ekonomike a spoločnosti, ako formu „ekonomického terorizmu“. Ak budú ruské banky a finančné inštitúcie oslabené s cieľom privodiť finančný kolaps v Ruskej Federácii, Moskva môže uviesť fiškálne opatrenia, aby pomohla svojim bankám a finančnému sektoru, čo by mohlo vyvolať ekonomické otrasy v Európskej Únii a Severnej Amerike. Hovoriac v hypotetických pojmoch, Rusko má mnoho možností pre finančnú obranu alebo protiútok, ktoré sa dajú porovnať s jeho politikou spálenej zeme proti Západoeurópskym votrelcom počas Napoleonských vojen, Prvej svetovej vojny a Druhej svetovej vojny. Ak sa ruské banky a inštitúcie dostanú do defaultu a nebudú platiť alebo omeškajú platbu za svoje derivátové dlhy a ospravedlnia to ekonomickou vojnou a ekonomickým terorizmom, došlo by ku finančnému šoku a tsunami, ktoré by sa mohli presunúť z Európskej Únie do Severnej Ameriky. Tento scenár má určité paralely s krokmi, ktoré podnikla Argentína, aby sa vyhla úžerníckym úverom.
Menová vojna by sa nakoniec mohla obrátiť proti Washingtonu a Wall Street. Energetická vojna taktiež zmení smer. Kremeľ už dal najavo, že on a koalícia ostatných krajín zbavia USA pazúrov na finančnom trhu vďaka reakcii, ktorá zneutralizuje americké finančné manipulácie a petro-dolár. Slovami Sergeja Glazjeva, Moskva uvažuje o „systémovej a komplexnej“ reakcii „zameranej na odhalenie a ukončenie americkej politickej dominancie a, čo je najdôležitejšie, na oslabenie americkej vojensko-politickej moci, založenej na tlačení dolárov ako globálnej meny.“ Jeho riešenie zahrňuje vytvorenie „koalície morálnych síl obhajujúcich stabilitu – v podstate, globálnu protivojnovú koalíciu s pozitívnym plánom na opätovné usporiadanie medzinárodnej finančnej a ekonomickej architektúry na princípoch vzájomných výhod, férovosti a rešpekte pre národnú suverenitu.“
Prichádzajúce storočie nebude „Americkým storočím“ ako si myslia neokonzervatívci vo Washingtone. Bude to „Eurázijské storočie“. Washington si toho naložil viac ako dokáže zvládnuť, čo môže byť dôvod, prečo americká vláda oznámila koniec jej sankčného režimu proti Kube a prečo sa USA pokúšajú oživiť obchodné vzťahy s Iránom. Napriek tomu je teraz architektúra svetového poriadku po Druhej svetovej vojne alebo po roku 1945 vo svojej smrteľnej posteli a skončila.
To je to, čo Kremeľ a Putinov prezidentský a tlačový hovorca Dmitrij Peskov myslia, keď oznámili – ako vyhlásil Peskov stanici Rossija-24 v rozhovore zo 17. decembra 2014 – že rok 2014 nakoniec viedol ku „zmene paradigmy v medzinárodnom systéme.“
Zdroj: Strategic Culture
Komentáre
Prehľad komentárov
Máme vás vzťahuje, žiadať o úver od 1000 do 350,000 dnes na
veľmi lacné úroková sadzba.
Kontaktujte nás pre viac informácií na org.jb12@centrum.sk
budete potrebovať naliehavú úver?
jim, 29. 9. 2015 2:57