Bol 11. september spoločným dielom štátov osi?
Tajomná rodina Saudov: Bol 11. september spoločným dielom štátov osi? Prečo krvavej diktatúre "arabská jar" nehrozí. Ukrajinská kríza a pád cien ropy ako trest pre Rusko za Sýriu?
7. 2. 2015
Pozícia Saudskej Arábie ako najvernejšieho spojenca USA na Blízkom východe sa nemení ani po smrti mocného kráľa Abd Alláha. Nad prepletencom zložitých vzťahov medzi západnými korporáciami a rodinou Saudov sa však stále vznáša veľa otáznikov. Práve Saudská Arábia je totiž podľa väčšiny expertov najvýznamnejším spoluhráčom Washingtonu pre nastolenie totality Nového svetového poriadku.
Spolupráca na 11. septembri
Známy je úzky vzťah medzi kráľovskou rodinou a špičkami amerických neokonzevativcov vrátane Georgea Busha a Dicka Cheneyho. Dodnes nie je uspokojivo vysvetlená úloha Saudskej Arábie pri útokoch na budovy WTC 11. septembra 2001. Skutočnosť, že 15 útočníkov z 19 bolo zo Saudskej Arábie, nie je náhoda. Práve preto president Bush podľa The New York Post nariadil vybratie 28 strán z oficiálnej vyšetrovacej správy.
Republikánski kongresmani Walter Jones a Stephen Lynch vyhlásili po prečítaní týchto 28 "tajných strán" oficiálnej vyšetrovacej správy, že sú úplne šokovaní rozsahom zapojenia cudzej vlády do útokov 11. septembra 2001. Obaja kongresmani predstavili 9. septembra v Kongrese USA rezolúciu 428, ktorá žiada prezidenta Obamu, aby odtajnil celú vyšetrovacie správu k 11. septembra.
Podľa článku Paula Sperryho z Hoover Institution, ktorý vyšiel v The New York Post v decembri, prinášajú doteraz utajované stránky z oficiálnej správy vyšetrovacej komisie k 11. septembru nezvratné dôkazy o účasti vládnych činiteľov, diplomatov a tajných služieb Saudskej Arábie do teroristických útokov.
Kongresman Jones vyhlásil: "12 rokov po tom, čo Spojené štáty utrpeli tento príšerný útok, majú rodiny obetí právo vedieť všetky fakty týkajúce sa toho tragického dňa. Navyše majú tieto informácie zásadný vplyv na našu zahraničnú politiku a mali by byť k dispozícii všetkým Američanom. "
Podľa amerického odborníka na arabský svet Kevina Barretta nešlo v útokoch 11. septembra iba o úlohu Saudskej Arábie, ale na celej akcii sa podľa neho podieľali aj vlády Spojených štátov a Izraela. "Ukazovať prstom iba na Saudskú Arábiu je obmedzený náhľad na vec, ktorý by mohol skresliť pravdu o 11. septembri. Nebola to len Saudská Arábia, podieľali sa aj vlády USA a Izraela, "povedal Barrett, člen vedeckej komisie pre vyšetrovanie útokov z 11. septembra.
Slová o významnej úlohe Saudskej Arábie na útoku z 11. septembra tento týždeň potvrdil pri súdnom prerokúvaní u Federálneho súdu na Manhattane aj jeden z atentátnikov Zacarias Moussaoui, ktorý si v USA odpykáva doživotie za podiel na útokoch z 11. septembra 2001. Saudské veľvyslanectvo vo Washingtone vzápätí vyhlásilo: "Moussaoui je pomätený kriminálnik a je duševne nespôsobilý. Jeho slová nie sú vôbec dôveryhodné. "
Rozhodujúcu úlohu mal podľa utajených častí správy o 11. septembri zohrať šéf saudskoarabskej rozviedky Bandar bin Sultan. Bandar bol jeden z najviditeľnejších podporovateľov útokov USA v Iraku aj Sýrii a ešte na jeseň tohto roka sa snažil tajne vyjednávať s ruským prezidentom Putinom o stiahnutí ruskej pomoci Sýrii.
Zvýšenie ceny ropy za hlavu Asada
Snaha vyšachovať Rusko zo Sýrie je aktuálna aj v týchto dňoch. Saudská Arábia dokonca podľa správy vždy "dobre informovaného" denníka The New York Times ponúkla Rusku za opustenie základne v Sýrii a hodenie Assada cez palubu, razantné zvýšenie cien ropy na svetových trhoch.
"Ak cena ropy môže poslúžiť dosiahnutiu mieru v Sýrii, nie je dôvod, prečo by Saudská Arábia mala od takejto dohody ustúpiť," uviedol listu saudský diplomat, ktorý je o rokovaniach informovaný. Saudská Arábia je najväčším hráčom v OPEC (Organizácia krajín dovážajúcich ropu) a môže ovplyvniť zvýšenie ceny ropy znížením produkcie.
Skôr saudskí úradníci tvrdili, že cena ropy sa odvíja len od globálnej ponuky a dopytu a politika nemá na ekonomickú agendu žiadny vplyv. Teraz však napodiv oslabenie ruskej podpory Asada vplyv na globálny trh s ropou priniesť môže. The New York Times uvádza, že Vladimír Putin koná nezávisle napriek akémukoľvek tlaku. Sankcie politiku Moskvy vo vzťahu k Ukrajine nezmenili, a zrovna tak Putin tvrdošijne trvá na podpore Asada. The New York Times však píše, že USA myšlienku zastavenie podpory Ruska Assadovi aj naďalej podporujú.
Kráľ je mŕtvy nech žije kráľ
Zmení sa po smrti vplyvného kráľa situácia na blízkom východe alebo bude Saudská Arábia spolu s Izraelom stále rozhodujúcim oporným bodom Washingtonu a Nového svetového poriadku v tejto strategickej časti sveta? Zdá sa skôr, že na tomto exkluzívnom spojenectvo západných elít s wahhábistami k žiadnej zmene nedôjde. Aby sme lepšie pochopili tieto zložité blízkovýchodné vzťahy musíme sa pozrieť hlbšie do minulosti Arábie Saud.
Abd Alláh bin Abd al-Azíz al-Saud bol takmer celé desaťročie kráľom Saudskej Arábie a ochrancom oboch svätých miest islamu, mešít v Mekke a Medine. Tento rok 23. januára zomrel v Saudskom hlavnom meste Rijáde na zápal pľúc. Narodil sa vraj v roku 1923, čo by znamenalo, že dosiahol vek 91 alebo 92 rokov. Na trón nastúpil v roku 2005. Štátne záležitosti prevzal už koncom roka 1995, po tom, čo jeho polovičný brat, kráľ Fahd, dostal mozgovú mŕtvicu.
Abd Alláh mal deväť manželiek, štrnásť synov a dvadsať dcér. Prostredníctvom hlavnej manželky bol spriaznený so sýrskym prezidentom Asadom, proti ktorého vláde v posledných rokoch svojho vlastného panovania usilovne bojoval.
Dejiny Saudskej Arábie sú dejinami rodu Saudov, ktorých rodokmeň možno sledovať až do pätnásteho storočia. Preklad názvu "Saudská Arábia" znamená "Arábia Saudov", je to časť Arábie, ktorá im patrí. To sa berie ako samozrejmosť, čo sa vo všetkých oblastiach politiky, spoločnosti ani náboženstve nedá prehliadnuť.
Wahhábizmus základ radikálneho Islamu
V polovici osemnásteho storočia uzavrel šejk Muhammad ibn Saud rozhodujúce zmluvu s islamským reformátorom Muhammadom ibn Abd al-Wahhab, ktorý svojich potomkov prísahou zaviazal k "očistenej" viere. Sami si hovorili "moslimovia" a všetkých, ktorí sa neriadili ich učením, považovali za "nemoslimov". Odporcovia začali potomkom al-Wahhab čoskoro hovoriť "vahhábiti".
Al-Wahhab pokladal za svoju povinnosť riadiť sa "hanbalovským mazhabom", teologickou školou, ktorá zavrhuje akékoľvek novoty a za platné považuje jedine posvätné texty - Korán a sunny, zbierku Prorokových činov a výrokov.
V roku 1744 bol tento zväzok spečatený sobášom ibn Saudovho syna Abdula Azíza s al-Wahhabovou dcérou. Vahhábismus je dodnes určujúcou ideológiou Saudskej Arábie. Okrem toho majú v al-Wahhabovom učení spoločné ideologicko-náboženské korene aj hnutie ako egyptské Moslimské bratstvo, palestínsky Hamas, Islamský džihád a iná takzvané islamistické zoskupenia až po saláfismus, al-Kájdu a Islamský štát.
Objav ropy založil bohatstvo krajiny
Dejiny Saudov sú reťazou kmeňových svárov, lúpežných ťažení, spolčovania, diplomatických ťahov a intríg; takto sa im nakoniec v dvadsiatych rokoch minulého storočia podarilo presadiť sa v Mekke proti Hášimovcom.
V roku 1932 sa Abdul Azíz ibn Abdul Rahmán vyhlásil kráľom Saudskej Arábie a v roku 1938 došlo v púšti k objavu ropy, ktorá založila bohatstva tejto krajiny.
Abdul Azizovi údajne dvadsaťdva žien porodilo viac než päťdesiat synov, práve zosnulý kráľ Abd Alláh bol desiaty. V súčasnej dobe má vraj kráľovský dom Saudov viac ako sedem tisíc princov. Celkový počet členov kráľovskej rodiny odborníci odhadujú na tridsať tisíc.
Následníkom Abd Alláhovým je jeho údajne sedemdesiatdeväťročný polovičný brat Salman, dvadsiaty piaty syn Abdula Azíza. Salman ibn Abdul Azíz al-Saud bol od roku 2011 korunným princom a ministrom obrany, predtým päť desiatok rokov guvernérom provincie Rijád. Patrí už celé desaťročia k vládnucej princovskej klike a je povestný diplomatickou obratnosťou pri urovnávaní sporov vnútri kráľovskej rodiny. Má ďalekosiahle kontakty medzi púštnymi kmeňmi na Arabskom polostrove a vďaka sieti rodinných firiem, ku ktorým patrí aj známy list Ašark al-Avsát, je veľmi vplyvný. Už vlani preberal v čoraz väčšej miere kráľovské povinnosti svojho chorého brata.
V Saudskej Arábii je demokracia nemožná
Kráľ Salman podporil Abd Alláhove opatrné reformy, vyjadril však aj pochybnosti nad ich príliš rýchlym vykonávaním. Roku 2010 vysvetlil jednej americkej novinárke, že dom Saudov zjednocuje Saudskú Arábiu tak, ako Američanov demokracia. "V Saudskej Arábii je demokracia nemožná," povedal vtedy, "inak by sa každý kmeň stal stranou a utopili by sme sa v zmätku ako Irak." Nový korunnému princ Mukrínovi, ďalší polovičný brat, bude mať tento rok sedemdesiat rokov.
V roku 2002 podnietil kráľ Abd Alláh vo veci izraelsko-palestínskeho konfliktu takzvanú Saudskou mierovú iniciatívu, v ktorej Izrael vyzýva, aby sa stiahol za línie prímeria z obdobia pred rokom 1967. Na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy má vzniknúť nezávislý palestínsky štát s hlavným mestom Jeruzalemom. Ponúka Izraelu normalizáciu diplomatických vzťahov v rámci rozsiahlej oblastnej mierovej dohody. Túto iniciatívu však odmieta nielen rad arabských štátov, ale aj pre izraelskú stranu je v danom okamihu neuskutočniteľná.
Abd Alláh bol hnacou silou v pozadí povstaleckých akcií proti sýrskemu prezidentovi Asadovi a v roku 2012 spontánne podporil vojenský puč v Egypte, ktorý viedol Abd al-Fattah as-SISI.
V uplynulých rokoch zaviedol starý kráľ Abd Alláh vo svojom islamskom púštnom kráľovstve opatrné zmeny. Povolil uzdu v oblasti hospodárstva a aspoň symbolicky zlepšil práva žien. Pokiaľ však ide o demokraciu, tu sa nezmenilo nič a voči Iránu zostal neoblomne tvrdý, v neposlednom rade s ohľadom na veľké šiitske menšiny na severovýchode svojej krajiny, ktorý je bohatý na ropu.
Západní obdivovatelia diktatúry
Po celom svete o tomto diktátorovi po odchode na večnosť spievajú politici z takzvaných demokratických krajín chválu. Napríklad podľa britského premiéra Davida Camerona posilnil Abd Alláh medzináboženské dorozumenie.
Prevádzková riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová o ňom vyhlásila, že "sa veľmi zastával žien" a Tony Blair mu vzdal chválu ako "schopnému presadzovateľovi moderny".
Kto posudzuje Saudskú Arábiu z ľudského hľadiska a meradlom Západu, nad podobnými výrokmi popredných európskych politikov žasne. Len jeden príklad: len niekoľko dní pred Abd Alláhovou smrťou dostal saudský bloger Raif Badáví prvých päťdesiat z tisícky rán, ku ktorým ho odsúdili za blog požadujúci slobodu prejavu.
Nezainteresovaní môžu u právneho systému Saudskej Arábie len ťažko postrehnúť nejaké rozdiely proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii: základom oboch je ultrakonzervatívna právna škola "Hanbalovská právna škola". Niet teda divu, že mnoho sudcov Islamského štátu pochádza zo Saudskej Arábie. Tu ani inde neexistuje objektívny, pevne stanovený právny systém, ktorý by u islamského práva šaría poskytoval záväzný výklad, ale je to tak, že sudcovia ukladajú tresty podľa svojej vlastnej interpretácie islamských spisov.
Za krádež v Saudskej Arábii usekávají ruky alebo nohy, rovnako ako v islamskom štáte. Za cudzoložstvo a iné pohlavné prehrešky je smrť ukameňovaním. Vzbura, krádež auta, čarodejníctvo alebo pašovanie drog patrí k zločinom, za ktoré možno sťať hlavu. V roku 2014 sťali v Saudskej Arábii osemdesiatsedem ľudí. Známa je tiež podpora wahabistických teroristov v Čečensku aj v Sýrii.
Medza pevnosti sveta
Je to skutočne pozoruhodné: kým v iných arabských krajinách s ďaleko "liberálnejším" islamským zriadením vyvolal Západ "farebné revolúcie", o Saudskú Arábiu sa ani neobtreli.
Väzby tunajšieho režimu na elity Nového svetového poriadku sú jednoducho ďaleko pevnejšie, než kto môže len tušiť.
Spoluúčasť či skôr spolupráca Saudov s izraelskou a americkou vládou na útokoch z 11. septembra, ktoré od základu zmenili svet, patrí zrejme iba k príslovečnému viditeľnému vrcholku ľadovca.
"Os" Spojené štáty - Izrael - Saudská Arábia patrí však k tomu vôbec najdôležitejšiemu vo svetovej politike.
A tak zatiaľ čo v týchto hodinách západná verejnosť s napätím sleduje diplomatickú turistiku Angely Merkelovej a Francoisa Hollanda, ktorá cez Kyjev a rokovania s Vladimírom Putinom vyvrcholí v pondelok vo Washingtone, mali by sme sa súčasne pozerať k Sýrii.
Vo svojej podstate tajomné boje s islamskou republikou či proti nej - ktorý predtým štáty "Osi" a ich viditeľní aj nepriznaní spojenci stvorili, nesú podobné znaky ako spolupráca na útokoch z 11. septembra.
To jediné, čo je v súčasnosti iné - a čo pravdepodobne celú operáciu skomplikovalo - je suverénny postoj Putinovho Ruska, ktoré sa zjavne so silami Nového svetového poriadku odmietlo "dohodnúť". Ako bude pokračovať nátlak na Moskvu - po absurdnej umelo stlačenej cene ropy, ukrajinskej kríze a následných hospodárskych sankciách "vycucaných z prsta" úplne rovnako ako manipulácia s cenami surovín či útokom na rubeľ - to uvidíme zrejme veľmi skoro. Napätie vo svete nemôže rásť do nekonečna.