Poruchy vývinu osobnosti
snáď pomôže pri štúdiu. želám veľa snahy
Poruchy vývinu osobnosti.
UKONČENIE - test
LITERATÚRA - to čo odprednáša J
Zaoberá sa ťažkosťami, ktoré sprevádzajú dieťa aj dospelého človeka.
OBSAH - 1. všeobecná časť - história starostlivosti, čo je norma, čo je patológia, príčiny porúch psychiky 2. špeciálna časť - vybrané poruchy, také, ktoré sa vyskytujú častejšie (syndróm hyperaktivity)
1.P
História starostlivosti o psychicky chorých.
Psychické poruchy a choroby - sú tak staré ako ľudstvo samo, neexistuje obdobie, kedy b y ľudia netrpeli poruchymi, ale v priebehu sa menil náhľad na poruchy aj na to ako k týmto ľuďom pristupovať a ako im pomáhať, ako redukovať a liečiť poruchy. Vyplýva to z náhľadu na psychiku človeka, náhľad závisel od poznania.
O prehistorickom období máme len málo dôkazov, predsa len existujú nálezy dokazujúce zaoberanie sa poruchami.
Staroveký Egypt
- v tomto období bola vyspelá medicína.
- Historické záznamy sa našli 2 - Ebrov papyrus (podľa autora) - z roku 3000 pk. - zmienka o nočnom pomočovaní, Káhunský papyrus - cca 1900 pk. - nazvaný podľa miesta nálezu.
- Liečenie v Egypte bolo zmesou medicíny a mágie. Prvýkrát sa objavuje pomenovanie mozgu. Napriek tomu ho nepovažovali za centrálny orgán, ktorý riadi človeka
Antické Grécko
- ďalšie záznamy pochádzajú z antického Grécka - napr. Thébske záznamy - 1500 pk. - zmienky o zajakavosti, slabomyseľnosti, epilepsii.
- starí Gréci pozerali na choroby ako na prirodzený proces s materiálnym základom. Prístup bol založený viac na racionalite ako na mágii.
- pri liečení psychických porúch sa začala používať pracovná terapia - čiže liečba zamestnaním.
- používali sa aj ďalšie postupy: liečby hudbou, umením, rozhovory, telesné cvičenie, kúpele, recitácia - mali odvrátiť pozornosť od choroby.
- nachádzame rozličný prístup k chorým dospelý ma k deťom - s chorými deťmi sa zaobchádzalo kruto - u ktorých sa postihnutie prejavilo boli usmrcované - známa bola Sparta!
Stredovek(5 - 15 stor.)
zmenilo sa nazeranie na človeka a na jeho dušu - prevláda kresťanský náhľad. Tvrdenie, že duša a telo sú odlišné substancie s odlišným pôvodom.
- do 9. storočia prevládalo nazeranie antické
- neskôr prevláda názor kresťanský - ochorenie duše bolo ovplyvnené vyššou silou, spojenie človeka s diablom
- tento názor bol potvrdený dielom - Sprenger a Kraemer - 1414 - Kladivo na čarodejnice. tento spis pojednáva o démonickom vzniku chorôb, metódy vyháňania diabla, exorcizmus.
- osud psychicky chorých bol v tomto období zlý - máloktorí prežili
- detská úmrtnosť bola obrovská, detská smrť sa brala ako niečo prirodzené. Pokiaľ mali vážne príznaky poruchy po narodení bolo upálené aj s matkou, ktorá bola obvinená, že je to dieťa diabla.
- okolo roku 1560, 1600 - sa začínaj ú objavovať prvé pokusy vedcov o zvrátenie tohto náhľadu .
- Priekopníkom bol Jan Weyer - 1515 - 1588 - Deprestis demonum - opisuje satana a jeho dielo, tvrdí, že treba odlíšiť psychicky chorých a posadnutých. Podobne sa postavili k tomuto problému iní - Plater - anglický lekár, považuje sa za prvé psychiatra.
- od začiatku 17. storočia stúpa počet prác venujúcim sa poruchám psychiky
- WILLIS - 1672 - bola súčasťou knihy pre medikov, pojednáva o poruche nazvanej oligofrénia - starý názov pre mentálnu retardáciu.
- prvé pokusy vypátrať príčiny psychických porúch - pokúšal sa o to Karl Gustav Line - tvrdil, že príčinou porúch detí je alkoholizmus matiek v tehotenstve
- v 18. storočí sa významnou postavou stal fr. lekár a psychiater - Filip Pinel (1745-1826) - prispel k radikálnej zmene v prístupe k psychicky chorým ľuďom. Začal propagovať nutnosť špeciálnej starostlivosti, odporúčal stavať osobitné domy - azylové - boli vyňatí z nevyhovujúcich prostredí a tam sa im venovala starostlivosť. Zaviedol do týchto domov pracovnú terapiu. Tiež urobil prvú klasifikáciu psychických porúch, rozlíšil 4 druhy - 1) mánia, 2) melanchólia 3) demencia 4) idiocia.
- v roku 1811 vydal významnú štúdiu O divochovi s Aveironu - v tejto opísal prípad jedného z „divých detí“ - chlapec, ktorého našli poľovníci. Mal 12 rokov, žil sám v lesoch, keď ho našli, tak ho považovali za hluchonemého. Umiestnili ho do ústavu, ktorý viedol Pinelov žiak J. M. Itard (prevychovajúce programy). Tam zistili, že je psychicky deprimovaný. Pinel označil poruchu tohto chlapca termínom idiocia - napísal, že je to stav nemenný a nezvratný - teda neliečiteľný. Kodifikoval nemennosť retardácie a trvalo niekoľko rokov kým sa tento názor zmenil - v dnešnej dobe vieme, že sa nedá vyliečiť ale dá sa starostlivosťou zlepšiť.
- od polovice 19. storočia sa začali zakladať ústavy pre mentálne retardovaných - najvýznamnejšie:
- založil švajčiarsky lekár - Gugendul 1842 - ÚSTAV PRE KRETÉNOV - kreténizmus vzniká pri nedostatku jódu, malá výška, deformácia tváre, vážne psychické poruchy
- založení v roku 1871 - pražský lekár Karel Slavoj Amerling - INŠTITÚT PRE IDIOTOV /Neskôr ERNESTÍNUM/- známy po celej Eur. dobrou starostlivosťou
- 2. pol 19. storočia - vznik vedeckej psychiatrie - spolu s rozvojom vedy a starostlivosti o psych. chorých vznikali špeciálne oddelenia (1790 prvé české v AA, 1864 v BA,) neskôr vznikali samostatné kliniky(ĆR 1886, SR - 1919)
- postupne sa začína oddeľovať detská psychiatria od detskej psychiatrie - začínajú sa vnímať ťažkosti dieťaťa ako odlišné, špecifické a preto potrebuje špecifický prístup. Významný bol Karel Herfort - český lekár, 1914 založil v AA s prof. Čádom - Pedologický ústav - pvé detské oddelenie psychiatrie v AA 1947
- v BA okolo roku 1923 tiež vzniko Pedologický ústav
- tieto ústavy sa venovali deťom, ktér nemuseli byť hospitalizované, venovali sa deťom s poruchou v hraničnom pásme - nie sú úplne zdravé ale ani v kategórii psychiky chorých.
- Skutočná starostlivosť o deti s poruchami sa spája s rokom 1957!!! založená Psyhologická výchovná klinika v BA - prof. Bažány, táto rozvíjala rôzne druhy starostlivosti o deti s poruchami psychiky. Podľa jej vzoru vznikli podobné v krajskýcha okresných mestách. V období normalizácie tento názov začal vadiť a tak boli pracoviská premenované - Pedagogicko-psychologické poradne. Dnes sú tieto zariadenia premenované Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. CPPPaP
- 1964 - v BA bol založený Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie - Bažány a Pavlovkin.
Poruchami psychiky sa zaoberajú tieto vedy:
- psychiatria - obor medicíny, ktorý sa zaoberá diagnostikovu, liečbou, prevenciou a výskumom duševných porúch
- psychopatológia - psychologická veda, ktorá sa zaoberá skúmaním, triedením, a výkladom chorobných duševných prejavov, táto veda študuje duševné poruchy v ich komplexných prejavoch (komplexom rozumieme celú jednotku), ale tiež študuje a opisuje poruchy jednotlivých funkcii psychiky (napr. poruchy vnímania, myslenia...)
- patopsychológia - psychologická veda, ktorá skúma a opisuje psychické anomálie a deficity, hraničné stavy medzi normou a patológiou t.j. také stavy a procesy osobnosti človeka, ktoré už vybočujú z rámca normy, ale nedosahujú stupeň psychickej patológie.
- klinická psychológia - psychologická veda, zaoberá sa výskumom, diagnostikou, liečbou a prevenciou psychických porúch, ktoré vznikajú v súvislosti s poruchami adaptácie a v súvislosti s telesnými ochoreniami. Je vedou, ktorá sa zaoberá aj praktickou časťou, výkonom, starostlivosťou
- špeciálna pedagogika - pedagogická veda, ktorá sa zaoberá otázkami rozvoja, výchovy a vzdelávania defektných jedincov, teda jedincov s odchýlkami v oblasti telesnej, duševnej a sociálnej.
Norma a normalita.
- za normálne považujeme to, čo je časté, optimálne, priemerné
- nenormálne je výnimočné, čudné, neprimerané
- viacerí sa pokúsili ako normalitu vymedziť
- Tri prístupy k vymedzeniu normality:
štatistické ponímanie normality - vychádza z presvedčenia, že psychické prejavy je možné merať, kvantifikovať, vyjadriť číselne. Z toho vyplýva, že môžeme určiť priemernú hodnotu a hodnoty od priemeru veľmi vzdialené. V tomto prístupe je potom normálne miera danej vlastnosti je určená priemernou mierou s akou sa vyskytuje v populácii. /Gausova krivka/
vždy musíme určiť, či odchýlka od pásma normy znamená pozitívnu alebo negatívnu
funkčné ponímanie normality - založené na presvedčení, že normálne je to, čo umožňuje optimálne fungovanie jednotlivca, teda normálny je ten človek, ktorý je dobre prispôsobený, primerane sebarealizovaný, a vnútorne spokojný. Považuje sa za pragmatický prístup. Berie ohľad na jednotlivca, na to ako o funguje, ale neberie ohľad na okolie.
sociokultúrne ponímanie normality - normálne je také správanie, ktoré je v danej kultúre, spoločnosti zvyčajné. Normálny je ten človek, ktorý dobre plní sociálnu rolu, očakávania spoločnosti. Neberie sa tu ohľad na medzikultúrne rozdiely - čo je normálne v jednej spoločnosti nie je normálne v druhej spoločnosti. Je možno vidieť aj zmeny v tomto ponímaní, ako sa mení spoločnosť, tak sa mení názor na ponímanie normality.
NORMÁLNA OSOBNOSŤ
- duševne zdravá osobnosť
- duševné zdravie = neprítomnosť chorobných prejavov. definícia svetovej zdravotníckej organizácie hovorí, že duševné zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Je to stav kedy všetky psychické procesy prebiehajú optimálne, umožňujú človeku primerane vnímať realitu a reagovať na ňu a prežívať pocit uspokojenia z vlastnej činnosti
- kritéria normality=
- Jahodová americká autorka, ktorá popísala tri kritéria: 1) človeka sa aktívne prispôsobuje a usiluje sa zvládnuť svoje prostredie, nie je pasívnou obeťou vonkajších podmienok. Kladie dôraz na aktívny kontakt so svetom 2) človek prejavuje jednotu osobnosti a udržiava jej stabilitu, rovnováhu, napriek tomu, že sa dokáže pružne prispôsobovať zmenám. 3) človek vníma seba a svet správne, nezávisle od svojich osobných potrieb. Je tu obsiahnutý aj ohľad na okolie
- Siřišťová - Normalita osobnosti - rozpracovala Jahodovej kritériá a vytvorila 11 svojich
- Atkinson - americký autor, 1995 - 6 kritérií - 1) primerané vnímanie reality, relatívne objektívne vnímanie toho, čo nás obklopuje, 2) sebapoznanie, zdravý človek dokáže do značnej miery odhadnúť svoje možnosti, schopnosti, vie identifikovať svoje city a motívy. 3) ovládanie vlastného správania, zdravý človek vie, že môže ovládať svoje správanie a dokáže to zrealizovať. 4) primeraná sebaúcta a sebaakceptácia, zdravý človeka má primerané sebavedomie a má sa rád, uvedomuje si svoj význam, cenu. 5)vytváranie a udržanie citových väzieb, zdravý človek je schopný nadviazať a udržať obojstranne uspokojivý citový vzťah. Dôležité je to, že 6) činorodosť, zdravý človek je schopný akcie, teda je schopný pracovať, tvoriť, plniť bežné povinnosti každého dňa.
12. októbra 2010
Duševná porucha – abnormálna osobnosť
- najčastejšie sa chápe výskyt abnormálnych javov – symptómov.
- Špecifické (priamo poukazuje na niečo – zhnisané mandle) a nešpecifické symptómy (bolesť hlavy nie je určitá príčina – migréna, chrípka, nádor) – Nešpecifický príznak sa vyskytuje pri mnohých veciach. Ten istý problém a príznak rôzne diagnózy a rôzne poruchy vo vývine. V psychike zaraďujeme len málo k špecifickým – halucinácie, bludy a zníženie intelektu. Vážne ochorenie psychiky a to je psychóza (schizofrénia).
- Iné príznaky pri rôznych poruchách a určiŤ diagnózu je ťžaké a treba dlhšé skúmanie. Pri ochorení viacej symptómov
- Komplex symptómom k určitej poruche sa nazýva pojmom syndróm. Je základom diagnózy a diagnóza je pojem, ktorý poukazuje na konkrétnu poruchu (neuróza, mentálna retardácia).
- Psychická porucha je zjavná porucha duševnej činnosti, ktorá je natoľko špecifická v klinických prejavoch, že je spoľahlivo rozpoznateľná podľa zhodne definovaných znakov a je natoľko závažná že spôsobuje pracovnú, sociálnu (alebo obidve) neschopnosť, vyraďuje človeka s primeraného pracovného a sociálneho fungovania.
- Kritéria vymedzenia poruchy predstavujú znaky abnormality. Nie je veľmi vydarená klasifikácia. Autor Buss a tri kritéria :
A) znepokojenie - nie sú závažné príznaky, mierne neurotické či psychosomatické ťažkosti (prežívanie úzkosti, strachu,) alebo mierne depresívne ťažkosti, ktoré má podobu sklúčenosti bez zjavného dôvodu. Necíti sa dobre ale v zásade funguje v bežnom živote. Príznaky si môže všimnúť sám alebo okolie.
B) Výstrednosť – závažnejšie príznaky, poruchy vnímania myslenia, ako sú halucinácie a bludy, tiež sem zaradil fóbie, obsedantné rituály – nútený opakovať určitú činnosť, či vnucovanie myšlienok ktorých sa nevie zbaviť. Vážne neurotické a psychotické poruchy osobnosti. Je to práceneschopnosť a liečenie. Poruchy správania sem patria – narúša normy spoločnosti a to je delikvencia, sexuálne deviácie a druhy závislostí.
C) Neschopnosť – prejav rozdielom medzi možnosťami a schopnosťami človeka a jeho reálnym postaveným v spoločnosti. Ide o to že človek ktorý má na to aby bol bankový úradník robí zametača ulice. Neschopnosť sa prejavuje tým že človek nie je schopný zvládnuť obyčajné požiadavky bežného dňa. Hlboká depresia.
Hraničné stavy
- medzi tieto stavy také prejavy človeka ktoré už nemožno chápať ako zdravé normálne, ale ktoré ešte nespĺňajú podmienky poruchy ( patológie). Ide o také ťažkosti, ktoré jednotlivcovi sťažujú život ale nevyraďujú ho z bežného pracovného a sociálneho života.
- Patologické poruchy u detí – malí počet, najviac hraničných stavov
- Veda ktorá sa zaoberá hraničnými stavmi je patopsychológia – deficity v stavoch.
Kategórie :
a) psychická anomália – zjavná odchylka od toho čo je typické a normálne bez toho aby zahŕňala patologický stav. V oblasti telesnej aj psychiky. (odstáte uši – nie je porucha a ohrozenie zdravia, sekundárne následky a smiech z toho)
b) psychický deficit – stav osoby ktorej výkon v niektorej oblasti je nižší ako sa od nej očakáva. Alebo nižší v porovnaní s inými, s jej vlastnými predchádzajúcimi výkonmi. V oblasti telesnej je zrakový deficit. Psychika mentálny deficit mierne zníženie intelektových výkonov ako mentálny deficit je potom pásmo 70-85 bodov IQ. Citový deficit – znížení schopnosti cítiŤ alebo reagovať na emócie iných ľudí.
c) Defekt – je to porucha či poškodenie ktoré má charakter vážneho relatívne trvalého nedostatku, straty, alebo neprítomnosti nejakej psychickej funkcie alebo telesného orgánu. Poškodenie, ktoré je možné kompenzovať a do určitej miery prekonávať. Sovák delenie defektov : defekty orgánové a defekty funkčné. Orgánové defekty porucha chýbanie orgánu alebo jeho časti (ráštep, poškodenie srdca, ochrnutie končatín, chýbanie orgánu) a k funkčným defektom ťažkosti ktorých základom je porucha funkcie – orgán nie je poškodení len funkcia. Medzi tieto defekty patria psychické problémy.
d) Demencia – prerušenie normálne začatého duševného vývinu až strata nadobudnutých psychických schopností. Poruchy ako alzheimerova demencia – spojené so starobou, poruchy znamenajú to že ľudia strácajú to čo vedeli. V detskom veku tiež ale v následku úrazu či zápalu mozgu.
e) Deteriorácia – strata funkcie alebo orgánu, ktorá začína nenápadne, strata uvedomená až keď dosiahne vysokú hodnotu. Dlho nevieme že sa niečo deje. Oblasť tela strata zrakovej ostrosti. Postupné ubúdanie rozumových schopností pri psychike. Stav ýe zdravý človek stráca rozumové schopnosti sú to ojedinelé prípady. Postupná a nezastaviteľná strata
f) Dificilita – pojem málo používaný, znamená ako nevhodné utvorené návyky a spôsobilosti. Trvalý ale nie nebezpečný nedostatok v psychike, v správaní. Vzťahuje sa na oblasť citov a emócií, trvalý nedostatok emočného prežívania a emocionality.
Vývin dieťaťa
U detí rozlišujeme normálny a narušený vývin a dá sa zobraziť graficky.
a) Normálny vývin prebieha rovnomerne v čase alebo má mierne zrýchlenie. Vďaka dobrej výžive či starostlivosti. Zrýchlenie je len mierne.
b) Narušený vývin - akceleračný vývin – prudké zrýchlenie, skôr dozrievanie u dieťaťa a je ďaleko nad jeho rovesníkmi – príklad v oblasti telesnej skoré objavenie sa menzesu u dievčat. Alebo napríklad v jednej je na výške a v druhej oblasti môže byť slabší. / Retardovaný vývin – nie je rýchlejší je pomalší, môže mať podobu obmedzený vývin (vývin je konštantný ale prebieha pod hranicou normy), negatívny vývin v určitom veku dôjde k veľkému poklesu patria sem stavy deteriorácia, demencie kedy to nadobudnuté sa zhoršuje a vývin je negatívny, disharmonický vývin môže mať podobu konvexný (vývin ide klesne a vráti sa) alebo konkálny (vývin ide a potom sa vývin sa zrýchli a vráti sa potom) – poruchy ako psychopatie a dnes sú to určité špecifické poruchy osobnosti sú typický tým že osobnosť je nerovnomerne rozvinutá – intelekt veľký ale sociálne slabý.
PRÍČINY PORÚCH VÝVINU
Máme na mysli faktory, ktoré stoja v pozadí poruchy. Ak poznáme príčinu odstránime poruchu. U psychických porúch to je zložité lebo má viaceré príčiny zvyčajne, celý rad faktory ktoré na seba pôsobia. U psychóz nevieme napríklad príčiny len odhady. Viaceré klasifikácie ale pre nás tri základné skupiny :
a) príčiny dispozičné – endogénne ide o vnútorné príčiny, ktoré sa nachádzajú vnútri v jednotlivcovi a uľahčujú vznik poruchy. Faktory s ktorými sa narodí a on ich sám nemôže alebo len veľmi málo ovplyvní. Medzi ne patrí :
- genetické faktory – dedičnosť, súhrn dispozícií je genotyp. Genetické príčiny sú priamou príčinou poruchy len v niektorých ojedinelých prípadoch. Takotuto príčinou priamou v genetickom základe sú najmä chromozómová averácia – kauzálny zdroj. Ak dôjde k poruche počtu je to averácia a to je downdown syndróm. Genová mutácia odchylka v jednom mieste génu, funkcia génu je narušená. Spôsobujú monogénne poruchy – alzheimerova demencia, mentálna retardácia, depresie a schizofrénia.
- Genetické faktory predstavujú mieru rizika vzniku psychickej poruchy. Určite dispozície k vzniku poruchy či vznikne alebo nevznikne je závislé od ďalších faktorov a to najmň vonkajšieho prostredia.
- Konštitučné faktory – ku konštitúcií človeka, k tomu čo dostal d o výbavy pri narodení. Temperament a typ stavby a fungovania nervovej sústavy. Ukazuje sa tu že vlasntosti nervových procesov a ich vyváženosť vzruchu a útlmu a ich základné vzťahy, charakter vzŤahov je konštitučným faktorom pre vznik psychickej poruchy. Slabá nervová sústava sú viac náchylný na vznik psychickej poruchy ako ľudia so silným typom nervovej sústavy. Nevyrovnanosť nervových procesov predstavuje konštitučný faktor pre vznik psychickej poruchy. Môže vznikať mániodepresívna psychóza i eplepsia na báze zvýšenej pohotovosti nervovej sústavy.
- Faktor veku a pohlavia – vo vývine človeka existujú obdobia vývinu kedy je náchylnejší na vznik psychickej poruchy. Patria tieto – obdobie od počiatia po prvý rok života (prenatálne obdobie), perinatálne (pôrod) a postnatálne (od narodenia po prvý rok) najkritickejšie obdobie. Ďalšie obdobie dospievania (puberta a adolescencia) zmeny v telesných zmenách organizmu, obdobie klimaktéria (strata reprodukčnej schopnosti). Po odchode do penzie pocit ohrozenia. Pohlavie ktoré je náchylnejšie na vznik porúch sú muži. Pri konkrétnych poruchách sa niečo vyskytuje viac a niečo menej (anorexia – ženy,) Muži ľahšie podliehajú psychickým vplyvom.
b) Precipitačné – príčiny vonkajšie tiež ako exogénne. Faktory v prostredí jednotlivca pod vplyvom jeho osoby. V jeho prostredí sú už od počatia tieto faktory. Pôsobenie a miera škodlivosti faktorov závisí od troch okolností :
- Intenzita -. Sila pôsobenia, rátame aj subjektívnu významnosť toho faktoru.
- Od osobnostnej výbavy človeka – nervová sústava, frustračná tolerancia – miera odolnosti v záťažových situáciách. Resiliencia vysoko odolný voči záťažovým situáciám
- Vývinové obdobie kedy tieto faktory pôsobia – ich vplyv je najsilnejší v najrannejších obdobiach.
- FAKTORY:
- A) faktory fyzikálne – činitele vonkajšieho prostredia, mechanické poškodenie mozgu a podobne. Vplyv svetla na depresiu napríklad na severe.
- B) biologické – činitele ako sú telesné ochorenia, infekcie, intoxikácia, nádory na mozgu, zápaly mozgu, vyčerpanie organizmu, chorobou a záťažou. Telesné faktory podhubie pre vznik psychickej poruchy.
- C) psychogénne – s kvalitou prostredia v ktorom vyrastá dieťa, starostlivosť o dieťa a miera uspokojovania psychických potrieb, záťažové situácie a ich zvládanie. Psychotrauma – náhly silný emocionálny zážitok, ktorý sa týka významnej oblasti. Zážitok spojený s ohrozením seba samého alebo blízkych ľudí – strata človeka blízkeho, autonehoda, prepad, požiar.
c) multifaktoriálne – spájanie faktorov vnútorných a vonkajších.
NATÁLNE, PRENATÁLNE A POSTNATÁLNE OBDOBIE VÝVINU DIEŤAŤA A VZNIK PORÚCH PÔSOBENÍM DERATORIÁLNYCH FAKTOROV.
Prenatálne obdobie
- faktory porúch : infekčné ochorenia matky (rubeola - detské ochorenie v predškolskom veku, negatívny vplyv na dieťa 95 percent pravdepodobnosť poškodenia dieťaťa, toxoplazmóza – z výkalov zvierat mačiek, spontánny potrat a sledovanie), ochorenie štítnej žlazy matky, syfilis, AIDS, vplyv liekov, pôsobenie alkoholu a drog negatívne, žiarenie, nedostatočná výživa matky, ženy ktoré prekonali hladomor deti poruchy psychiky.
- Vplyv faktorov závisí od – dĺžky dávky pôsobenia a obdobia v ktorom pôsobia. Kritické obdobie prvého trimestra. Druhá okolnosť je reakcia organizmu matky na tieto škodlivé faktory. Ide o individuálnu citlivosť matky na škodlivé látky, pretože ich prevádza s krvou do tela dieťaťa.
- Tri skupiny poškodenia po narodení : a) anomálie (mierna odchylka od normy a nie je patológiou) b) malformácie (závažnejší stupeň poškodenia, treba zákrok – porucha orgánu alebo chýba) c) terata (poškodenie ktoré znemožňuje prežitie dieťaťa, ak prežíva tak len primitívne biologické bytosti)
- Raštep pery – anomálie
- Ráštep podnebia – malformácia
- Ráštep chrbtice – vážna malformácia
Perinatálne obdobie (obdobie pôrodu)
- riadny pôrod je považovaný za najväčšiu traumu v živote človeka, trauma ktorá ovplyvňuje naše fungovanie na základe toho že vracali ľudí do pôrodu a opisovali ju dramaticky.
- FAKTORY
- Mechanické traumy – dieťa a následne jeho mozog je mechanicky poškodení pri pôrode silou z vonku (úzka pôrodná cesta) a kliešte. Ak niekto trpí migrénou nájdu sa komplikácie pôrodu tohto typu.
- Nedostatok kyslíka – dieťa po pôrode nezakričí kriesené deti, napomáhanie poplácanie po zadočku a prevrátenie aby sa spustilo dýchanie. Ak sa kriesi pôrodná axfixia stav následkom nedostatočného okysličenia mozgu, ako dlho trvá tak sa prejavujú následky. 1-2 min ľahká bez následkov, 3-10 stredná 10-14 ťažká po 14 min poškodenie mozgu a je nezvratné. Následkom detská mozgová obrna. Hypozia – nedostatok kyslíku v tele matky
- Polohové anomálie – uložené v maternici opačne je dieťa. Sa rodí nožičkami alebo priečne. Dnes ide skôr o zlyhanie pôrodníkov lebo existujú rôzne možnosti cisársky rez napríklad.
- Nedonosené deti – množstvo psychických ťažkostí, emocionalita, neskôr správanie a učenie. Nedonosenosť je faktorom ktorý škodí vývoj psychiky dieťaťa. Sekundárne narušenie vývinu dieťaťa vďaka psychogénnym vplyvom.
- Príliš rýchly pôrod – prekotný pôrod - spôsobuje mechanickú traumu, ale tiež dieťa má problém s vyrovnávaním rozdielu tlakov v maternici a atmosferický – veľa agresorov medzi nimi.
- Psychogéne faktory – pripravenosť matky na pôrod a postoj matky k dieťaťu. Deti chcené sú vyrovnanejšie a lepšie ako nechcené deti. Nechcenosť dieťaťa ako závažný faktor pre vývoj dieťaťa.
Postnatálne obdobie
- deti od narodenia do 6 mesiacov
- dieťa je citlivé na vplyv rôznych škodlivín, lebo sa stále ešte musí vyrovnávať s vonkajším prostredím
a) ochorenia CNS (zápal mozgových blán, infekcia, ...
b) vnútorné intoxikácie škodlivými látkami
c) vonkajšie intoxikácie
d) febrilné kŕče (vznikajú pri vysokých teplotách, sú nebezpečné lebo vedú k ochrnutiu)
e) psychogénne vplyvy (nedostatočná starostlivosť o dieťa v dôsledku nedostatočného uspokojovania potrieb)
Téza 4
A) psychická deprivácia - autormi definície sú Langmeier, Matějček. Je to psychický stav, ktorý vzniká následkom takých životných situácií, ktoré nedávajú dieťaťu príležitosť uspokojiť niektorú základnú životnú potrebu v dostatočnej miere a po dostatočne dlhý čas. Za základné potreby sa považujú -
Q potrebu určitého množstva a rôznorodosti podnetov;
Q potrebu základných podmienok pre efektívne učenie (potrebuje okolo seba ľudí, ktorí sú zdrojom pre učene
Q potreba dlhodobého emocionálne sýteného vzťahu s dospelým, ktorý je základom pre efektívnu integráciu osobnosti;
Q potreba spoločenského uznania a uplatnenie, ktorá umožňuje dieťaťu osvojiť si sociálne roly a hodnotové systémy
etiológia - príčinou deprivácie je to, že dieťa dlhodobo zotrváva v nepriaznivej situácii, kedy iní ľudia neuspokojujú jeho psychické a najmä citové potreby.
Situácie vzniku deprivácie:
o separácia - dochádza k prerušeniu už vytvoreného vzťahu medzi dieťaťom a jeho sociálnym okolím. Prerušenie vzťahu s ľuďmi, ktorí dovtedy aspoň do istej miery uspokojovali potreby. Umiestnenie dieťaťa v nemocnici, v ústave, prechod z ústavu do ústavu, tiež náhla zmena prostredia. Musí ísť o najmenej 3 mesiace odlúčenia, najvážnejšie je to do troch rokov dieťaťa
o izolácia - ide o oddelenie od ľudí, môže mať dvojaký charakter - jedna je extrémna izolácia /totálne bez ľudí, má najvážnejšie, trvalé neodstrániteľné následky/ druhá je čiastočná izolácia - dieťa je medzi ľuďmi, ale ľudia neuspokojujú dostatočne emocionálne potreby dieťaťa, jestvuje psychická bariéra
Deprivácia sa vyznačuje množstvom málo špecifických symptómov - môžu sa rôzne kombinovať. Patria sem vývinové oneskorenie v intelekte, vo vývine reči, sociálny vývin, citová labilita, citová plochosť /nerozvinutosť citov/, poruchy učenia, poruchy správania, dlhodobá životná nespokojnosť, problémy v partnerských vzťahoch, v profesijnom uplatnení
prognóza - následky Ψ deprivácie závisia od veku dieťaťa a dĺžky zotrvania v stave deprivácie, ale výskumy ukazujú, že následky sú trvalé.
ÚSTAVNÁ Výchova - detské domovy majú dlhú históriu, prvý už v roku 335 v Carihrade, odvtedy vzniká veľa útulkov zakladaných pod rukou cirkvi. Torno - tanier, ktorý sa dal otočiť, dnes podobné zariadenie v hniezdach záchrany.
Spitz - porovnával vývin dvoch skupín detí, pričom obe žili v ústavných podmienkach. Jedna skupina boli deti z mestského sirotinca vo Viedni, kde boli umiestnené deti matiek sociálnych prípadov - špecifikom zariadenia bolo, že tu boli matky s deťmi do troch mesiacov. Druhá skupina boli deti narodené matkám v ženskej väznici. V noci boli od matiek odlúčené, ale prevažnú časť dňa trávili s matkami. Porovnával to v intervaloch - lepšie sa vyvíjali deti z prvej skupiny, koncom piateho mesiaca sa situácia otočila, po odchode matiek sa prestali vyvíjať, ale deti vo väznici sa vyvíjali ďalej, a na konci prvého roku mali deti zo sirotinca príznaky psychickej deprivácie. Koncom druhého roka deti zo sirotinca boli pasívne, mali zníženú odolnosť voči infekciám, vysoká úmrtnosť. A deti z väznice, napriek tomu, že po 12 mesiacoch boli od matiek odlúčené mali v druhom roku života vývin správny.
Goldfarb - porovnával dve skupiny deti, ktoré vyrastali u pestúnov. V prvej bolo deti žijúce v náhradnej starostlivosti od narodenia, v druhej boli deti, ktoré žili do troch rokov v ústave a až potom boli umiestnené do pestúnskej starostlivosti. Zistil, že napriek dobrej starostlivosti po treťom roku existovali stále medzi deťmi prvej a druhej skupiny, proti druhej skupine a vekom sa rozdiely zväčšovali. Deti druhej skupiny vykazovali nižšie IQ, mali problémy so sústredením, ich vzťahy boli poruchové, mali trvale horší prospech. Následky Ψ deprivačnej situácie boli trvalé.
Langmeier a Matějček popísali typy poruchového správania sa ústavných detí:
- sociálny hyperaktivita - povrchné vzťahy, málo emócií zo strany dieťaťa,
- sociálna provokácia - domáhajú sa pozornosti od iných tak, že sú zlé, agresívne, vymáhajú si niečo zlostnými výbuchmi
- útlmové správanie - nemajú záujem o ľudí, ale o veci, stereotypné pohyby, sedia samé v kúte, ale nie sú mentálne retardované
- náhradné uspokojovanie citových a sociálnych potrieb - správanie, ktoré umožňuje kompenzáciu potrieb - prejedanie sa, neustále žalovanie, týranie iných detí, opakovaná masturbácia. Takáto porucha sa častejšie objavuje u detí, ktoré sa do ústavu dostali po 3. roku
- existuje piaty typ - neporuchový - sociálne dobre prispôsobené deti, ktoré prešli deprivačnou situáciou bez následkov. Deti resilientne - odolné voči vplyvom, vyznačujú sa charakteristikami - sú to deti pekné, inteligentné, majú vrodenú sociálnu obratnosť, talentované
RODINA
- za tých okolností, že rodičia neuspokojujú potreby dieťaťa
- zloženie rodiny - väčšia šanca je vtedy, ak je rodina neúplná, hlavne vtedy, keď chýba matka
subdeprivácia je stav dieťaťa, ktoré má príznaky deprivácie, ale len v malej miere
B) neurotické poruchy - psychická porucha, ktorá sťažuje adaptáciu človeka na požiadavky prostredia, vedie k tomu, že človek neprimerane t.j. neradostne prežíva životné udalosti a ktorá vyvoláva rôznorodé ťažkosti v oblasti psychickej a telesnej. Je to porucha, ktorá často vedie k zníženiu výkonnosti človeka, ktorá narúša jeho účelné správanie, sťažuje spoločenské uplatnenie a sebarealizáciu. Túto poruchu vo všeobecnosti charakterizuje, že nezasahuje jadro osobnosti, nie je tak hlboká, že by bola jednoznačne zaradená medzi patologické stavy, prevažne ide o stav hraničný a z toho vyplýva, že človek, ktorý trpí neurózou si je vedomí svojich ťažkostí i neprimeraných prejavov, hoci sa ich nevie sám zbaviť a teda je schopný rozlíšiť dôsledky svojho správania. Práve táto vedomie poruchy odlišuje neurózu od psychózy/táto zasahuje jadro osobnosti, nie je schopný si uvedomiť svoje správanie, nie je zodpovedný za následky svojho správania/.
Rozdiely medzi poruchami dospelých a detí
- u detí používame termín - neurotický vývin alebo emočná porucha - týmto označením rešpektujeme fakt, že dieťa je vo vývine, ktorý neukončený, na rozdiel od dospelého
- neurotické ťažkosti u dieťaťa nie sú vždy primárnym zdrojom jeho utrpenia. Dieťa trpí sekundárne - tým, ako okolie reaguje na jeho prejavy.
- dieťa samé nevyhľadá pomoc, až do 10 rokov veku berie svoje ťažkosti ako prirodzené a nedokáže ťažkosti spojiť s udalosťou.
- liečba u detí sa nezameriava len na samotné dieťa, ale vždy je nutné spolupracovať s jeho sociálnym okolím, je nutné urobiť zásah do sociálneho prostredia, pretože príčinou neurotických ťažkostí dieťaťa sú javy, ktoré sa v jeho okolí dejú .
Etiológia - príčiny - v starších publikáciách - príčinou je funkčná porucha CNS bez organického porušenia tkaniva. Súčasný názor - príčiny neurotických ťažkostí sú multikauzálne, pri ich vzniku dochádza k interakcii dispozičných a precipitačných faktorov - teda vnútorných a vonkajších.
a) dispozičné vnútorné faktory - predstavujú predispozíciu, podhubie pre vznik neurózy.
konštitúcia - sila alebo slabosť nervovej sústavy a z toho vyplývajúci typ temperamentu, vrodená úzkostnosť, znížená tolerancia proti záťaži,
momentálny stav organizmu - oslabený organizmus, vyčerpaný dlhodobou chorobou je náchylnejší na neurózu
b) precipitačé faktory - traumy, stres a iné
príznaky - symptómy
- somatické príznaky - patria sem bolesti v najrozličnejších častiach tela, problémy zažívania, alergie na jedlá, problémy pri vylučovaní, poruchy spánku, tremor - trasenie rúk alebo iných častí tela, tiky
- psychické príznaky - poruchy emócií /prežívanie úzkosti, strachu, depresie, pocity viny, krivdy/ poruchy myslenia /vtieravé myšlienky/ poruchy sebahodnotenia, poruchy pamäti /poruchy vštiepivosti - naučiť sa nové, rôzne druhy amnézie/ poruchy pozornosti /poruchy koncentrácie, pozornosti, rozdeľovania pozornosti/ poruchy ovládania správania - nutkavé, obsesívne správanie
FORMY NEURÓZ
- úzkostné poruchy
- obsedantno-kompulzívna porucha
- disociačné poruchy
- somato-formné poruchy
- posttraumatické stresové poruchy
NEUROTICKÉ PORUCHY U DETÍ
poruchy v detstve:
1) poruchy príjmu potravy - nechutenstvo, ranné zvracanie, pika /jedia nestráviteľné látky - piesok, papier/
2) poruchy spánku - ťažkosti pri zaspávaní, prebúdzanie sa v noci, nočný des ...
3) poruchy vylučovania - pomočovanie, pošpiňovanie
a. (euráza) pomočovanie – neudržovanie moču počas spánku dieťaťa, isté príčiny – hádky v rodine. Čokoľvek
b. (enkopréza) pošpiňovanie – nočné pokakanie sa, nie je organická príčina, staršie ako 4 roky to majú detí len tri percentá detí v piatom roku detí. Chlapci častejšie. Klasické príčiny a to že je následok nejakého neprimeraného nacvičovania čistoty dieťaťa (veľký nácvik a tlak na dieťa)
4) tiky – sú to náhle, rýchle, opakované a neúčelné pohyby svalových skupín, alebo celého tela, prípadne môže ísť o spojenie pohybu a vegetatívneho, nádych výdych náhly, najčastejšie ide o neúčelné pohyby tváre a rúk, mnoho tikov malo svoj účel žmurkanie oka – odstránenie a zmiernenie bolesti, pôvodný účel sa stratí a tik ostal a keď ostane a pokračuje tik tak sa vysvetľuje n základe toho že pohyb prináša len od bolesti a tak sa organizmus naučí používať tik, čo mu prináša príjemné pocity. Častejšie v stave psychickej záťaže a napätí. V mladšom školskom veku sú častejšie 12 percent detí, u chlapcov častejšie ako u dievčat. Tiky sú voči liečbe veľmi odolné a niekedy sa upravujú spontánne a polovica tikov, prípadov odoláva liečbe a pretrvávajú pri stavoch napätia.
5) poruchy reči a komunikácie – nie je organické poškodenie, zaraďuje :
a. zajakavosť – porucha plynulosti reči spojená s tonickými kŕčmi opakovaním jednotlivých hlások, slabík alebo zvukov. Častý neurotický problém u detí, vyskytuje sa u 14 percent detí u detí pred 8 rokom veku, chlapci častejšie ako dievčatá. Reakcia na záťažovú situáciu dieťaťa – trauma.
b. Neurotický mutizmus – dieťa prestane rozprávať sa považuje za poruchu vtedy keď predtým hovorilo a prestalo. Občas zvláštna podoba elektívny mutizmus – hovorí a komunikuje len s niektorými osobami. Zvyčajne stačí vyčkať a pristupovať k dieťaťu ako keby rozprávalo. Sama odznie.
6) Úzkostné a fobické poruchy – príznakom je samozrejme úzkosť a strach. Členíme :
i. Separačná úzkostná porucha v detstve – príznakom je neprimeraná nadmerná úzkosť, ktorú dieťa prežíva s predstavou odlúčenia od rodičov, stratí rodičov.
ii. Fóbie – u detí aj dospelých, iracionálny strach z nejakých objektov, ktoré samé o sebe nie sú nebezpečné. Nevie sa toho zbaviť, dieťa ho má a trpí ním. Zoofóbie – veľké zvieratá, nadmerný strach zo školy – odmieta tam chodiť, i keď je naučené a pripravené. Školská fóbia (chce ísť, ale nedokáže tam ísť) a záškoláctvo (porucha správania – dieťa nejde z vlastnej vôle) Traumatický zážitok spojený so školou, zmena školy napríklad, alebo dieťa v škole niečo zažilo veľmi negatívne.
iii. Senzitívnosť – typická pre vek dospievania, je to porucha prejavená v precitlivenom vnímaní sveta seba a predovšetkým v reagovaní na podnety okolitého sveta. Bojí sa výsmechu a pozorovania, akýkoľvek prejav osôb vzťahuje na svoju osobu. Vedie k izolácií postuhnutého a uzatvára sa do vnútorného sveta a má problém s kontaktom.
7) Neurotické návyky – skupina porúch, ktorých prejavom je určité sebapoškodzovanie a patrí k nim :
i. Ohrýzanie si nechtov
ii. Rezanie si kože
iii. Vytrhávanie si chĺpkov na tele
Prognóza – primeraná starostlivosť (rodičia, škola, odborník) táto porucha sa vylieči a odstráni sa v liečbe neurotických ťažkostí sa využíva psychoterapia aj lieky keď ide o úzkostné stavy a depresie.
Odporúčanie pedagóga – postavené z jednej vety – prejavy poruchy. Citlivý prístup vzhľadom na konkrétnu poruchu, ktorou trpí – zajakávanie – netrvá na ústnej skúške. Povinnosť spolupodielať sa na riešení ťažkostí dieťaťa.
mentálna anorexia – je to vedomé obmedzovanie, až odmietanie potravy z následným úbytkom na váhe spojené s patologickým strachom z obezity. Prevažne sa vyskytuje u dievčat – 1 chlapec / 10 dievčat. Postihuje pol až jedno percento populácie. Objavuje sa medzi 14-18 rokom života. Mentálna anorexia musí mať kritéria :
a. telesná váha je znížená najmenej o 15 percent oproti normálnej hmotnosti
b. toto zníženie váhy si pacientka spôsobuje sám ,tým že neje
c. pretrváva strach z obezity, ktorý nie je adekvátny vlastnej váhe a vzhľadu
d. prítomná je endokranná porucha – porucha žliaz s vnútorným vylučovaním. Ženy – strata menštruácie, muži – libido pokles.
e. Ak pred pubertou, tak dospievanie spomalené.
- etiológia (príčiny) – viacero príčin, úlohu faktory individuálne, rodinné faktory, spoločenské faktory. Spoločenské faktory tlak na štíhlosť – vina za počet prípadov anorexie stúpa.
- Črty – bezproblémovosť, komformita, zameranosť na výkon, neistota a nedostatok sebavedomia, introverzia, málo priateľov a nedôvera k nim.
- Rodinné prostredie – dominantná matka, vzťahy sú dobré a žiadne poruchy, rodina funguje dobre, pod povrchom skryté vzťahy s otcom, matka odíde tak vzťahy medzi dcérou a otcom fungujú dobre a dcéra zastane miesto matky.
- Príznaky – náhle a prísne dodržiavanie diéty, pridáva sa potom odmietanie jedla a nadmerné cvičenie, rôzne rituály spojené s jedlom (váženie, počítanie kalórií a vytváranie jedálnych lístkov, vracanie jedla, skrývanie jedla), telesné príznaky – strata na váhe a menštruácie, vypádavanie vlasov, nadmerne suchá pokožka, lámavosť nechtov, bolesti brucha, zápchy, poruchy funkcie srdca, anémia, jemné ochlpenie na tele
- Liečba – čo najskorší zásah, vyžaduje komplexnú liečbu tela a mysle a vzťahov. Pri neliečení môže viesť k úmrtiu (5 percent zomiera). Sa zameriava na zvýšenie hmotnosti a následne psychoterapia, ktorá má komplexný charakter – rodičia, všetci.
mentálna bulímia – záchvaty žravosti s následným zvracaným, a potom obdobie odmietania potravy a potom záchvat papania. Liečba, Príznaky rovnaké ako predošlá.