Naše deti tvorili verejné prírodné ihrisko
Deti potrebujú pre svoju voľnú hru priestor, v ktorom sa rozvíja ľudská inteligencia. Potrebujú príležitosti zbierať skúsenosti v hre s vodou, zemou, vzduchom a s materiálom s ktorým môžu tvoriť. Vo voľnej hre deti rozvíjajú svoju motoriku, predstavivosť, obrazové a symbolické videnie, ktoré je podmienkou pre nadobudnutie kultúrnych techník ako je čítanie, písanie, počítanie či práca s počítačom.
Ešte v 50tych rokoch nachádzalo i mestské dieťa pred domom všetko čo potrebovalo k hraniu: piesok, vodu, drievka, kamene. Ulica bola ešte miestom, kde sa mohli deti bezpečne hrať. S pribúdajúcimi autami a s rozrastajúcou sa dopravou sa situácia podstatne zmenila. Industriálna spoločnosť spôsobuje, že sa deti stávajú rušivým prvkom pre bezproblémovú dopravu. Odpočinok, trpezlivosť, kľud, atmosféra, v ktorej je voľná hra možná zo života detí, ale i dospelých mizne.
Väčšina dnešných detí sa adaptovali na obmedzené podmienky mestského prostredia. Obmedzili svoje pohybové a sociálne aktivity, ktoré nahrádzajú virtuálnymi hrami a pasívnym trávením voľného času. To vedie k zhoršeniu psychickej a fyzickej zdatnosti. Žiadny krúžok, či umelé detské ihriská nemôžu nahradiť spontánnu hru. Každá hodina, ktorú dieťa strávi pred televíznou obrazovkou je na úkor jeho jazykového a inteligenčného vývoja.
Keďže sa v Hideparku pohybuje stále viac detí a mladých rodín, ktoré hľadajú pre ich deti inú formu zážitku rozhodli sme sa, že v Hideparku vybudujeme priestor, ktorý bude lákať k spontánnej hre, rozvíjať fantáziu a sociálne cítenie. Umožní deťom získať skúsenosti s prírodnými živlami a ročnými obdobiami.
Narozdiel od prefabrikovaných prvkov z katalógov prírodné ihriská vypadajú každý deň a v každé ročné obdobie inak, čo u detí rozvíja všetky zmysly. Prírodné ihrisko je vlastne miniatúrna krajina detskej dimenzie, v ktorej sa deti môžu prehrať od jedného čarovného kúta k druhému. Popritom si svoju krajinu môžu meniť, počúvať,ovoniavať a zveľaďovať, čím sa učia spoznávať okolie, rozvíjajú všetky zmysly a participujú na tvorbe životného prostredia už od útleho veku.
V našom ihrisku spájame prírodné prvky s umelými prvkami. Predstava, že prírodné ihriská majú byť bez prítomnosti plastu a kovu by bola trošku v dnešnej dobe zavádzajúca. Umelohmotné detské prvky sa snažíme do ihriska postupne zakomponovávať tak, aby mu neprevládali. Deti majú možnosť rozvíjať zmysly prostredníctvom kontaktu s rôznym drhom materiálu. Prednosť dávame preliezkam a hojdačkám, ktoré vytvárajú možnosti pre skupinové hry (hlinovisko, štrkovisko, hlinená preliezka, indiánsky domček, drevená rozhladňa+umelé skupinové detské prvky). Do budovania ihriska sme snažili čo najviac zapájať i deti ako hlavných užívateľov tejto mini krajiny.
Ďakujeme všetkým deťom a dospelým, ktorí sa na tomto projekte podieľali a priložili ruku k dielu vždy keď mohli.
Projekt bol realizovaný v rámci projektu Priestor HRA - Hra, Radosť, Aktivita, ktorý bol finančne podporený Nadáciou Intenda v rámci grantového programu Oživujeme verejný priestor.
A v rámci projektu KOZA za riEKOu, ktorý finančne podporila nadácia Ekopolis a spoločnosť Slovnaft a.s. v rámci grantu Zelené oázy.