Pozdrav:
Lekcia: Iz 6, 1-12
Kázeň: Iz 6, 8
Zídený Boží ľud uprostred chrámového nádvoria. Aj my sme dnes zídení. Tiež sme iba nedávno prežili pripomenutie si prvého adventu Nášho Pána a Spasiteľa na svet. Podobne ako vtedy zídený zástup, sme aj my stáli a vítali nášho Pána – Hospodina ako Kráľa. Izaiáš zažíva, že Hospodin práve dosadol na trón, aby sa s prichádzajúcim novým rokom ujal vlády a vykonal súd nad svojimi protivníkmi. Tešíme sa, keď Pán Boh má na starosti našich protivníkov, keď sedí dnes na tróne, aby vykonal súd nad tými, ktorí nás sužujú a trápia. Nejako to berieme tak, že to sú tí Hospodinovi protivníci. Tak radi by sme videli, ako nad nimi Pán Boh vykoná súd. Ale prorok nám pripomína poradie, ktoré pri súde potvrdzuje aj Peter vo svojom liste „Lebo už je čas, aby sa začal súd od domu Božieho“ 1Pt 4,17 A ak sme tým Božím ľudom, tak začne od nás. Na to nezabúdajme, ale s tým počítajme.
Celé zhromaždenie je zídené, ale iba jeden, vidiaci, vidí to, čo je ostatným skryté – vidí Panovníka v celej Jeho sláve. Je to niečo neslýchané. Čítame tu o serafoch (seraf = plápolať, horieť). Aj oni sa pred Bohom hanbia, zakrývajú si tvár. Aj oni, ktorí stále sú pred Bohom, si musia zakrývať pred Ním tvár – tak veľmi je vyvýšený Pán, Stvoriteľ nad všetko stvorenie. Znie tam mohutný chválospev, pod ktorým sa chveje až chrám vo svojich základoch. U Boha je plnosť svätosti – „svätý, svätý, svätý“. Ani človek vo svojej úbohosti sa nemôže postaviť pred Svätého Boha a hovoriť s Ním. Svätý - oddelený Boh je Pánom, ktorý si aj v zhromaždení tých, ktorí Ho oslavujú vyberie, oddelí toho, ktorý ponesie Jeho posolstvo. Sme svedkami veľkého zhromaždenia a veľkého vyvolenia. Vyvolenia nie k nejakej vznešenosti, majestátnosti, ale k službe.
1. Poznanie Božej veľkosti a mojej malosti.
Pozrime sa na tento oddiel, kto je v ňom organizátorom, kto riadi povolanie, vyvolenie. Pán Boh si postaví Izaiáša pred seba samého a dá mu poznať svoju zvrchovanosť – dá sa mu poznať ako Hospodin zástupov. Ako kráľ, ktorý je tak mocný, že si prorok uvedomuje svoj koniec. Pán sa tu dáva poznávať ako Kráľ, ktorý vojde slávnostne do chrámu, aby súdil – aby rozhodoval o živote a smrti svojich poddaných. No prorok zisťuje, že tento kráľ preukazuje svoju moc tak, že odpúšťa neprávosť a zľutováva sa. Aj u Mi 7,18-19 to čítame. „Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť. Zľutuje sa nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy.“ Hospodin zástupov je Boh, ktorý svoju veľkosť nezjavuje tým, že ničí hriešnika, ale prichádza s pomocou, posiela mu očistenie, ktoré sa tiež deje z Jeho iniciatívy, nie z rozhodnutia človeka. Boh ničí hriech pri nás, nie nás. Poznať svoju vinu je prvý krok k tomu, aby mohol človek počuť raz Boží hlas.
2. Boh prikrýva hriech a tak sa stane prorok novým stvorením
Až vtedy je človek schopný počuť povolanie a vyvolenie, keď Boh jeho hriech prikryje. Aj prorok vie, kde žije, vie, že do chválospevu sa nemôže zapojiť, len kajúcne vyznáva svoju nehodnosť. To sa musí stať, keď má začať rozhovor medzi nami a Bohom. Boh vinu prikrýva a odníma, odpúšťa. On sám spôsobí, že človek smie pred Ním stáť. Nie je to naša zásluha, keď nám bolo odpustené, keď Boh spôsobil, že sme už mohli pred Ním stáť. Izaiáš to prežil – videl Hospodina na tróne, svoju vinu a potom Boží div – keď mu Pán Boh vinu prikryl. Izaiáš už nezaváhal, že aj život, ktorý dostal, nie je jeho dielo, ale je dar, ktorý prijal z Božích rúk.
3. Počuje otázku. Boží hlas
V množnom čísle, aby dodal vážnosť situácii, aby bolo jasné, že je tu veľký Boh, ktorý panuje. Tak to čítame podobne pri stvorení v Gn 1,26. Teraz má byť vytvorené zvláštne spoločenstvo medzi Bohom a človekom. Boh pošle niekoho, kto ohlási Jeho dielo spasenia. Otázka znie všeobecne, ale prorok už nemôže neodpovedať, lebo vie, že svoj život dostal ako dar, preto si ho nemôže nechať iba pre seba. Ten, komu bolo odpustené a vie, čo zažil a dostal, ten počuje Boží hlas. Ak sme takto zažili odpustenie, z milosti, bez našich zásluh, vedie nás to k výsade počuť hlas, aj otázku od Boha.
4. Rýchla odpoveď
Bez váhania, z vďačnosti, bez výhovoriek, ktoré sme čítali u Mojžiša, Jeremiáša. Izaiáš je ohromený Božou mocou, nemôže inak. Aj Pavel pri svojom obrátení jednal podobne. Kto veľa dostal, kto prežil Božiu moc, vo svojom živote, ten má aj záväzok, ktorý je spojený s otázkou Pána zástupov. „Koho pošlem a kto nám pôjde?“ Odpustením je prorok vtiahnutý do diela záchrany svojho ľudu. Ak je nám odpustené, nie je to súkromná záležitosť. Je to otvorenie dverí pre nás k tomu, aby sme boli pri tom, keď to Pán Boh bude konať aj pri iných okolo nás. „Hľa, tu som, pošli ma!“ Prorok chce ísť, ale čaká na poslanie, vyslanie. Práve tak sme na Božom povolaní a vyslaní závislí aj my.
5. Hneď prichádza úloha, neľahká
Má vyhlásiť trest tým, ktorí sa nepokorili pred Bohom, súd pre mestá, polia aj ľud. No posledné slovo Hospodina nie je o súde, ale o záchrane. O tom je aj zasľúbenie Mesiáša v ďalšej kapitole. Je to slovo podobné tomu, čo hovoril aj Pán Ježiš napr. u Mk 4,12. Čítame tu v 9.v. „Počúvajte a neposlúchnite, nič nepochopíte, dívajte sa, dívajte, nič nepoznáte.“ Je to aj pre nás zamyslenie na záver, aké sú tie Božie cesty. Pán Boh je mocný a Pán. On jediný rozhoduje aj pri nás. Každý máme svoj príbeh, ale aj do toho nášho príbehu chce vstúpiť Boh, aby sme nemuseli smerovať iba ku skaze a odsúdeniu, ktoré si zaslúžime. Keď už so svojim odpustením k nám vstúpil, zostaňme pred Ním stáť a počúvajme Jeho naliehavú otázku. Nie každému je dovolené aj rozumieť, je to už práca Božia, Jeho Ducha pri nás a tá má v sebe aj záväzok.
Amen