Pozdrav:
Lekcia: J 11,1-30
Kázeň: J 11,27-28
Príbeh Márie a Marty je praktickou ukážkou toho, čo sme čítali včera. Pán Ježiš prišiel, aby zachránil hriešnikov. Je to Pán, ktorý nám nepripomína naše viny, ale oslovuje nás preto, aby nás zachránil. Aj vinu, ktorú nám ukáže – je to kvôli našej záchrane.
Aj pre Martu má svoju záchranu, aj pre podobných Marte, ktorí sú zamestnaní mnohými vecami a zabúdajú, že iba jedno je treba. Marta bola tá, ktorá sa namáhala pre mnohé veci, ktorá sa snažila o pohostenie Pána Ježiša, ale nesadla si k Jeho nohám. Marta bola tá, ktorá vtedy pri Ježišovej návšteve obviňovala svoju sestru, že jej s obsluhou nepomôže. Ako podobný príbeh tomu, ktorý žijeme aj cez tieto sviatky. Tiež sa snažíme akoby pohostiť nášho Pána, tiež pripravujeme rôzne pokrmy, chutné jedlá, ale On povie, že to je namáhanie pre mnohé veci – a my prisvedčíme, lebo z toho namáhania sme všelijako unavení. Pán Ježiš povie vtedy Márii, ktorá sedí pri Jeho nohách, že si vyvolila dobrý podiel, ktorý jej nikto nevezme. Nikto nevezme ani nám podiel, keď si vyberáme sedenie pri Ježišových nohách. Ale dnešné slovo Pána Ježiša dáva nádej všetkým, ktorí sa pre mnohé veci namáhajú. Práve oni patria do skupiny tých, ktorých Pán Ježiš miluje – v-5. Práve tých, ktorí sú zamestnaní a unavení, tých, ktorí si myslia, že už ani nemajú čas sedieť pri Ježišovi, lebo Ho musia pohostiť, práve tých Pán Ježiš prvých miluje. Marta to vie a preto sa nenahnevá, keď jej Pán Ježiš povie o jej nie dobrom podieli. Ona vie, že Jeho Slovo nie je útok, ale žije ďalej a tú svoju rýchlosť, ktorú vtedy prejavovala v staraní sa použije na iné – ide v ústrety Ježišovi, keď prichádza v do jej blízkosti. Stačí jej, že sa jej donesie, že Pán Ježiš prichádza, už Mu vyjde naproti. A doma zostane sedieť Mária, ktorá vtedy sedela pri Ježišových nohách. Pre trápenie, ktoré postihlo jej rodinu, jej brata už ani nevychádza. Aj my možno máme vo svojej rodine niekoho, kto sa trápi, aj my možno máme blízko seba človeka, ktorý sa trápi tak veľmi, že sa bojíme o neho, že odíde do prázdnoty, aj nám sa možno zdá, že Pán Ježiš zabudol na nás a nedbá, že niekto pri nás hynie. Sú dve možnosti, ktoré si môžeme vybrať
1 - buď zostanem doma lamentovať aj keď počujeme v tomto sviatočnom, čase, že Pán Ježiš je blízko, pripravený vstúpiť. Zostať doma a nevychádzať so svojim trápením von k Ježišovi – to je cesta zúfalstva, smútku. Síce posiela odkaz k Ježišovi, ale keď prichádza, už sa nechce s Ním ani stretnúť. Zúfalstvo jej zastrelo výhľad k nádeji, k zmene a pomoci, ktorá v Ňom aj k nim prišla.
2 – Ako Marta ideme v ústrety Pánovi, aj keď sami nevieme, ako by nám mohol pomôcť. Marta takto k Ježišovi prichádza, aj keď Mu nerozumie. Veď povie Ježišovi, že mešká. Hovorí s Ježišom o tom, čo má v sebe. To smieme aj my – povedať Mu, čo si myslíme. A On jej zvestuje život, ktorý nie je závislý na tomto svete, na týchto pomeroch. S Ježišom prichádza život . všade, kde Pán Ježiš vstúpi, vstupuje život s Ním – a keby tam už aj úplne vyhasol – On má riešenie - lebo je aj vzkriesením. Preto berie všetko zúfalstvo z nášho srdca – keď Ho vpustíme, keď Mu vyjdeme v ústrety, vysvetlí nám všetko a dá, čo potrebujeme. Kto verí v Ježiša bude žiť, aj keby umrel. Aj pre nás toto Slovo platí – aj keby sme umreli, aj keby z nás život aj dnes vyprchával – nebojme sa Ježiša opäť vpustiť k sebe, lebo On má moc nás vzkriesiť k životu. A dodáva – „Či veríš tomu?“ A ona dodáva, akoby pre nás, ktorí slávime Kristovo narodenie – „Áno, Pane, ja som uverila, že si ty Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet.“ Je to rovnaké vyznanie, ako povedal Peter Ježišovi s ostatnými učeníkmi. Marta vyznáva ako učeník Pána Ježiša, ako Jeho nasledovník, žiak a sluha. A potom robí presne to, čo pastieri, keď prišli k Ježišovi – hovorí o tom tej, ktorá stratila dôveru, ktorá už nečakala na Ježiša, tej, ktorá práve sedí doma. Je to cesta aj pre nás – keď pri Ježišovi už sme, hovorme hoci tajne si zavolajme toho, kto stráca dôveru a nádej – 28.v. „..Majster je tu a volá ťa.“ Pán Ježiš je tu a volá ťa – sú to slová ktoré zneli a znejú aj nám dnes – možno sa nám nepáči odkiaľ a ako, ale akokoľvek by to bolo, neprepočujme ich, nechajme sa k Ježišovi opäť zavolať.
Mária to urobila – vstala, aj keď dovtedy sedela. Doslova čítame, že rýchlo vstáva a ide k Ježišovi. Tu sa stretávajú cesty oboch sestier – tu sa stretávajú cesty aj nás – bratov a sestier, ktorí sme rôzni a máme rôzne smery svojich ciest. Tí, ktorú sú pri Ježišovi môžu zavolať hoci tajne tých druhých. A tí potom, ktorí sedia už nie pri Ježišových nohách, ale doma, tí môžu rýchlo ako Mária vstať a vykročiť. Aj nám znie dnes pozvanie – prísť k Ježišovi a uveriť, že On je ten, ktorý mal prísť na svet, uznať, že On je ten Mesiáš. Sme ešte ľuďmi, ktorí sa nechajú dnes pozvať, alebo nás už neprekvapí, aj keby niekto z mŕtvych vstal?
Amen