Pozdrav:
Lekcia: Iz 63, 15 - 64,8
Kázeň: Mt 5,5-9
Koľkokrát sme volali k nášmu Bohu? A zakúsili, že odpovedá, že pozná naše súženie. Aj my sme sa už nachádzali v situácii, ktorá nebola nijako ľahká, ale naopak ťažká a plná strasti. Podobne ako na Izrael, aj na nás dolieha Boží súd neraz veľmi boľavo a hlboko. Aj my sme mohli zažiť, že nás Boh vychováva, že sme Jeho deti, veď kde by bolo dieťa, ktoré by nebolo káznené. Čítame v Žid 12,5-11 o tom, že prísna výchova je súčasťou vzťahu milujúceho otca. Je to výchova, ktorá prináša aj bolesť, potrebuje vytrvalosť ten, kto chce byť vychovávaný. Vytrvalosť a poddajnosť sú nápomocné pri Otcovej výchove. Prísna výchova sa nezdá radostnou, ale naopak žalostnou. Prináša aj plač, aj trápenie. Keď je k nej potrebná vytrvalosť, asi je neraz ťažká a boľavá. A tak si pripomeňme, že to naše ťažké obdobie nie je omyl, ale Božia výchova v našom živote. Je to starostlivosť od dobrého Boha Otca. Veď kde by bolo dieťa, ktoré by Otec nevychovával.
Sme pozývaní do blízkeho vzťahu s našim nebeským Otcom, sme volaní, aby sme sa priblížili k Nemu a prijímali jeho výchovu, Jeho zásahy. Aj keď sa nám zdá neraz Božia výchova žalostná, prináša nám plač a ťažobu. Boh vychováva pre naše dobro, pre našu záchranu. V liste Židom čítame, že je to preto, aby jeho výchova nakoniec priniesla ovocie – dobré ovocie, ktoré dá pokoj. Keď si prajeme Boží pokoj, keď chceme v ňom žiť, predchádza mu cvičenie v prísnej Otcovej výchove. Pripomínajme si to stále, keď o tento pokoj prosíme. Pán nám ho dá, ale predtým nás vychová a zasiahne, aby sme Ho takto ako Otca poznali. Veď aj Ježišovi učeníci počuli slová o pokoji vtedy, keď Pán Ježiš vošiel do ich stredu. S Ježišom prichádza Boží pokoj, v Jeho prítomnosti poznávame Otca v nebi. Iba s Ježišom a v Ňom si vieme predstaviť, aký je náš Otec, aj jeho Otec. Môžeme sa radovať, že máme Otca, ktorý je múdry a dokonalý, ktorý sa nemýli vo svojich činoch, aj slovách. Čítame, že tí naši otcovia vychovávali len na krátky čas, ako uznávali za dobré, On však pre naše pravé dobro, aby sme mali účasť na Jeho svätosti. Byť pri Bohu, mať právo na jeho dary a požehnanie, to je výsada. Vedeli to aj Izraelci – „Ty Hospodine si náš Otec, tvoje meno od pradávna je: Náš Vykupiteľ“ Máme Otca v nebi, ktorý má meno – Záchranca., Spasiteľ. Dokázal to vo svojom Synovi. Nám sa narodil Spasiteľ, pre nás prišiel Boh na zem. Boh nás necháva aj poblúdiť, necháva nás, aby sme chodili po svojich cestách, nenúti nás kráčať po tej jeho ceste. Ale stále nad nami bdie a chce nás zachytiť, vyslobodiť z našich bied a trápení. Chce, aby sme sa my o Neho zachytili – „A nikto nevzýva Tvoje meno, nevzchopí sa, aby sa zachytil o teba...“ Máme Otca v nebi, sme dielom jeho rúk, ako sme si to pripomenuli, keď sme hovorili o tom, že sme hlina v jeho ruke. Dajme si dnes zaznieť tieto slová ako nádej do našich dní – sme dielom Božích rúk, sme v dobrých rukách Boha, ktorý nás neopúšťa, ale zasahuje do našich životov, lebo sme Mu vzácni, jeho vlastníctvom. Je Bohom jednajúcim, zasahujúcim. Milujúcim a zachraňujúcim. Na počiatku nášho života bol On sám a bude aj na konci. Rovnako ako aj na počiatku našej viery – tam bolo Jeho slovo, Jeho povolanie, pozvanie do vzťahu, tiež naplnenie Jeho Duchom. „Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!“ Rim8,14-15 Sám Boh nás zavolal, sám Pán nás nazval svojimi deťmi, dokonca tými, ktorí majú právo na dedičstvo spolu s Pánom Ježišom Kristom, aj keď iba pre jeho obeť deťmi Božími smú byť. Nezaslúžená výsada Božieho dieťaťa prijatého iba kvôli zásluhám Krista – to je div Božej lásky, naplnenie, vyvrcholenie slov Izaiáša, že náš Boh je naším Vykupiteľom. Bol, je a zostáva Ním naveky. Preto sa nemusíme báť, aj keby nás vychovával tvrdo, lebo náš Boh to robí pre našu budúcnosť, nie len na krátky čas – na obzor, ktorý vidíme my a ktorý je veľmi obmedzený. Akékoľvek trápenie v tejto dobe sa nedá ani porovnať so slávou, ktorá sa má zjaviť raz na nás. Nie teraz, ale na konci vekov. Tak sa nemýľme a nečakajme slávu dnes, nebuďme sklamaní, lebo dnes je čas, keď s Kristom trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení. Pán Nám pripravuje radostnú budúcnosť nadmieru prevyšujúcu to, čo teraz vodíme, počujeme, myslíme. Nezabudnime, že od jeho lásky nás neodlúči nič –Rim8,35-39
Máme Otca, ktorý vidí v skrytosti a odplatí zjavne, Otca, ktorý vie, čo potrebujeme prv ako by sme Ho prosili.
Amen