Text: Lk 13,6-9
Máme radi pohodu, čas, keď si v kľude užívame Božie požehnanie. Dá sa to vyjadriť aj „sedením pod figovníkom a révou a užívať si ich plody“. A zas na druhej strane, keď „nemáme pod čím sedieť a figovník nerodí“, tak to je obrazom toho, že je zle a bude aj horšie.
Naše podobenstvo začína návštevou, ale má iný záver. Zdalo sa, že majiteľ prišiel na vinicu možno už po šiesty krát, lebo úroda v tom kraji je dvakrát v roku. Prišiel, aby naoberal figy. Tie mali rásť na strome, pre ktorý to bolo určené, veď preto sa figovník tak volá. Ale majiteľ prišiel, no nič nenašiel. Už tretí rok sa to takto stalo. Čítame v Lv19,23-25 „po tri roky bude pre vás neobrezané, nesmie sa jesť. Štvrté leto bude celé ich ovocie posvätené k oslave Hospodina. Až v piatom roku budete jesť ich ovocie, aby ste naďalej zberali bohatú úrodu. Ja som Hospodin, váš Boh.“ Prešli tri roky a teraz je už čas, aby bolo všetko ovocie k oslave Hospodina. Aj keby to bol strom ako tie, o ktorých čítame v Tóre, aj keby bol tri roky nedotknuteľným, potom prichádza čas, aby sa ho dotkol majiteľ a vzal si ovocie, ktoré k nemu patrí.
Majiteľ vyrazil vtedy, keď bol čas na zber ovocia, no nič sa neurodilo. Je úplne bežné, že v takomto prípade sa vytne strom, na ktorom už po tri roky nič nevyrástlo. Možno aj preto, lebo prekáža, narúša obraz vinice. No keď tento príbeh berieme ako podobenstvo o nás, tak to by sme už veľmi neradi dali takýto strom vyťať. Vidíme, ako sa nám mení pohľad, keď na jeho mieste môžeme uvidieť seba. Už to zrazu nie je také jednoduché – vyťať! Komu a podobáme my v našom príbehu? Asi najviac práve stromu, figovníku, ktorý si majiteľ zatiaľ ponecháva vo svojej záhrade. Od figovníka boli čakané figy. Čo je čakané od nás? Keď nevieme, nehanbime sa opýtať. Dnes sa môžeme radovať, že nás ešte nevyťal za to, že sme Mu nedoniesli ovocie, ktoré čakal, že prinesieme podľa obdarovaní, ktoré do nás dal. Aj nám by sa dnes mohlo zdať, že o nič nejde – prišiel a videl, že tam nie je hľadané ovocie a odišiel – po tri roky to vyzeralo aj pri figovníku, že o nič nejde. Všetko je v poriadku. Ešte dnes sa to takto zdá aj nám, ale vieme, poznáme čas, kedy už povie majiteľ a Boh náš: stačí?! A nebude možná cesta návratu, zmeny, pokánia. Ako sa vidíme dnes? Pýtame sa Pána Ježiša, čo od nás chce? Aké ovocie čaká, že dáme Jemu a všetkým, ktorí do Jeho záhrady tohto sveta a cirkvi prichádzajú? Hľadáme svoje miesto pre službu v jeho záhrade, na vinici Jeho cirkvi, alebo si myslíme, že to, že tu sme stačí?! Stačilo pre figovník, že rástol na vinici? Zúfalo nestačilo. Nestačí, že si žijeme svoje osobné šťastia a pôžitky, pre seba a svojich milých. Ak to je tak, tak nie sme učeníkmi, neučíme sa od Pán Ježiša. Lebo On prišiel nielen pre svoju rodinu, do ktorej sa narodil, rozšíril ju na všetkých, ktorí počúvajú jeho Slovo a činia Jeho vôľu. Rozšírili sme aj my svoj obzor, alebo sme zostali sami v sebe a vo svojej rodine?! „Matka a bratia stoja ti vonku a chcú ťa vidieť. On však odpovedajúc, riekol im: Matkou a bratmi sú mi tí, čo počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho.“ Lk8,20-21
Figovník zažil, že ide o život až keď už bolo neskoro. Využime dnešný deň na pravé pokánie, skloňme sa pred našim Bohom, vyznajme svoju vinu. Keď majiteľ prišiel, už bolo neskoro začať niesť ovocie. Veď ovocie sa nedá priniesť za krátku chvíľu. Musí prejsť čas, aby dozrelo a potom sa mohlo oberať. No už keď príde čas oberania, ovocie sa obrať musí, aby sa nepokazilo, nezhnilo. Dnes je čas na dozrievanie, prijímanie potravy, posilňovanie. Nevieme dokedy. Ale jedno môžeme s istotou vedieť: Náš majiteľ a Pán ovocie čaká a každý strom, ktorý nenesie ovocie hádže na oheň, je na nič, iba tú zem kazí. Ďakujme Mu, keď nás prečisťuje, aby sme viac ovocia niesli – keď s nami ešte ráta.
Je tu ešte iná postava, ktorá by rada strom ubránila. Ponúka možnosť, o ktorej sa dá uvažovať. Prečo ten strom tak veľmi bráni? Asi je tu vzťah medzi nimi. Je to asi pracovník, ktorý sa aj o tento strom staral, rovnako ako o ostatné. A teraz sa prihovára, lebo mu je ľúto, keby mal vyťať strom. Je nám niekoho ľúto, o koho sa staráme? Ak áno, koľko sa modlíme, prihovárame, keď vidíme, že ovocia niet? Viac sa hneváme, než prosíme. Nezabúdajme, že my nie sme majitelia, ale len pracovníci u Pána. Nie je v našej kompetencii posúdiť správne. No, keď nám náš Pán ukáže realitu, prosme neprestajne, lebo to je jediná cesta záchrany. Aj keď nám naše podobenstvo neukazuje rozuzlenie, ktoré by sme tu čakali. Nevieme, čo sa nakoniec stalo. Rovnako nevieme, čo sa nakoniec stane pri nás i ľuďoch nám zverených. No dbajme o to, ako žijeme. Nemyslite si, že ste na tom lepšie než tí, na ktorých padla veža v Síloe a zabila ich. Nie sme na tom lepšie povie: „Nie, hovorím vám, ale ak sa nebudete kajať, rovnako zahyniete.“ V.5
O pokání je dobré hovoriť aj dnes.
Raz príde čas, keď náš Pán povie: Stačí. Mal si už dosť času. Teraz sa už nedá nič robiť. Dnes je čas hľadať záchranu u Ježiša, stať sa jeho učeníkom a iných k Nemu volať, starať sa, aby tí, ktorí rastú pri nás prinášali ovocie hodné pokánia. Prosiť za nich, otvoriť im dvere svojho života, domu, či bytu.
Buďme sluhami, ktorí nebudú rýchli k vytínaniu, podobne ako vinohradník z nášho podobenstva. Chcel to ešte skúsiť, daj mi šancu s tým stromom ešte niečo urobiť. Prosíme takto my za niekoho? Nepoznáme odpoveď, či tento strom ešte dostal čas. Joel nám v 2,2 hovorí, že to je nádejná budúcnosť. Bez ovocia v našich životoch niet ani budúcnosti pre nás. Do nebeského kráľovstva vojdú tí, ktorí ako žalmista povie, budú zasadení ako strom pri vodných tokoch a na čas donesú ovocie, to sú tí blahoslavení, verní a dobrí sluhovia.
Pane Ježišu, prosíme ťa, uč nás prosiť, neodsudzovať, využiť čas, aby sme raz neľutovali.
Oznamy:
Seniorátna bibl.hod v Trebišove je v stredu o 18.00
Seniorátna mládež v KE je v piatok o 18.00