27. kapitola - Chrabromilov meč, zomieranie
Harry sa prebral na desivé výkriky, ktoré sa ozývali celým žalárom. Všimol si, že Draco stojí pri mrežiach a pozerá na temnú chodbu. Harry sa s bolestnou grimasou posadil a oprel o vlhkú kamennú stenu. Zlomenou rukou mu pulzovala ostrá bolesť. Obviazané rany mu pomaly krvácali. Bol premrznutý a celým telom mu prechádzali vlny pálčivej bolesti. Ústa mal celkom vyprahnuté, túžil aspoň po kvapke vody.
„Čo...“ zakašlal, „sa to tam deje?“ spýtal sa zachrípnuto.
Draco sa ihneď otočil a znepokojene naňho pozrel. „Do jednej z ciel, ktorá je plná muklov, pustili Pekelného psa, aby sa nasýtil. Trhá tam tých ľudí zaživa,“ zašepkal a striasol sa.
Zrazu začuli kroky a zbadali mohutnú postavu muža, ktorý sa rútil k ich cele. Draco prudko odstúpil od mreží. Muž otvoril a vhodil dnu osobu zahalenú v dotrhanom habite.
„Všade je plno,“ prehovoril Grindelwaldov prívrženec a venoval im znechutený úsmev. „Tento tu je jeden z vašich,“ vysvetlil, treskol mrežami a odišiel.
Osoba sa s ťažkosťami posadila.
„Rabastan?“ spýtal sa Harry a snažil sa zaostriť zrak.
„Môj pane? Takže vás dostal tiež, to snáď nie...“ zachrapčal hnedovlasý smrťožrút.
„Dostali ešte nejakých smrťožrútov?“ spýtal sa ho Harry.
Rabastan Lestrange si požmolil zápästie a unavene pozrel do zelených očí svojho mladého pána.
„Z vnútorného kruhu zajali len mňa a očividne teba Draco,“ pozrel na blondiaka, ktorý si k nim prisadol. „Z vonkajšieho kruhu ich zajali omnoho viac. Keďže mnoho z nich využíval Temný pán na stráženie panstva. Nepoznám presný počet, ale bolo ich dosť. Väčšinu z nich Grindelwald zabil hneď. Bolo mu jasné, že nevedia nijaké podstatné informácie. Nechal ich roztrhať Pekelnými psami a na niektorých sa vybláznili jeho prašivý poskokovia. Takmer všetkých škriatkov dal na desiatu obrom, ktorí sa nachádzajú v záhradách a strážia, ak by Temný pán zaútočil,“ dopovedal a čakal na ďalšie otázky.
Harry si so zdravou rukou prečesal čierne pramienky vlasov, hoci s putami to nebolo vôbec ľahké, a spýtal sa: „Mučili aj teba?“
Rabastan si odfrkol. „Iste, môj pane. Bol veľmi šťastný, že sa mu podarilo získať i niekoho z vnútorného kruhu. Nedostal zo mňa nič. Prisahám. Práve mi chcel dať veritasérum, keď pribehol nejaký prívrženec, ktorý Grindelwaldovi oznámil, že chytili vás pane. Nechcel som tomu veriť,“ pokrútil hlavou. „Každopádne, hneď ako sa to dozvedel stratil o mňa záujem a zavreli ma do cely medzi muklov.“
„Mimochodom,“ pokračoval Rabastan, „započul som od strážcov, ktorí strážia žaláre, že sa momentálne Grindelwald snaží dostať do pracovne Temného pána. Očakáva, že práve tam má ukryté najväčšie tajomstvá.“
„Nuž, som zvedavý kedy drahému Gellertovi dopne, že Tom je parselan, teda prirodzene ma dôležité miestnosti chránené heslami v haďom jazyku. Je očividné, že Gellert senilne,“ uškrnul sa Harry.
Rabastan sa zatváril pobavene, no hneď na to zvážnel. „Pane, myslíte, že sa Temnému pánovi podarí získať panstvo späť?“
Harry si vymenil nervózny pohľad s Dracom a odpovedal: „To neviem. Môžeme len dúfať, že áno.“
Chvíľu sedeli v tichosti a počúvali vzlykanie a krik. O chvíľu cez mreže začal prekĺzať Voldemortov domáci maznáčik. Draco i Rabastan sa rýchlo postavili a odstúpili dozadu.
„Nagini!“ usmial sa Harry a pohladil obrovského hada po hlave.
„Mladý pane, som veľmi rada, že ssste živý. Ten ssstarec a jeho nechutný ľudia ma nenašššli. Podarilo sssa mi dobre ssskrývať,“ zasyčala sledujúc Harryho. „Keď sssom sssa dossstala do žalárov, zacítila sssom váš pach a mágiu,“ vysvetlila a ochutnala tenkým jazykom vzduch.
„Sssom rád, že sssi v poriadku,“ zasyčal Harry a opäť ju pohladil.
„Ssste zranený, mladý pane. Moje sssliny sú liečivé, zvládnu vyliečiť rezné rany,“ zasyčala a jazykom prešla po krvácajúcich ranách na Harryho tele.
Harry s úžasom sledoval, ako sa hlboké rezy zaceľujú. Neostala po nich ani len jazva. „Nevedel sssom, že máš liečivé sssliny.“
Nagini sa začala omotávať vôkol Harryho trupu a hlavu si položila na jeho rameno. „Sssom vzácny magický tvor. Temnému pánovi sssom pomohla nessspočetne krát,“ zasyčala mu pri uchu.
Rabastan a Draco stáli opodiaľ a celú scénu pozorovali s vytreštenými očami. Harry na nich kývol a obaja sa trochu nervózne usadili vedľa nich.
„Čo hovorila?“ spýtal sa Draco sledujúc mohutného hada omotaného vôkol Harryho.
„Že má liečivé sliny,“ odvetil a vzápätí sa spýtal: „Nagini, vedela by sssi nájsssť naššše prútiky?“
Had zodvihol hlavu z Harryho pleca. „Áno, myssslím, že by sssom ich mohla nájsssť. Z vášššho prútika, môj mladý pane, je cítiť vaššša mágia. Podľa toho by sssa mi to mohlo podariť,“ zasyčala a odplazila sa späť na podlahu.
„Buď opatrná,“ pozrel na ňu Harry.
Had prikývol na súhlas a odplazil sa skrz mreže na chodbu.
„Kam išla?“ spýtal sa tento krát Rabastan sledujúc miznúce hadie telo.
„Pohľadať naše prútiky,“ odvetil mu Harry a v mysli začal formovať nový plán.
Zhruba o hodinu do ich cely vtrhli muži, ktorí znehybneli Draca a Rabastana. Harryho opäť schmatli za ramená a tiahli ho chodbou. Zlomenou rukou mu pulzovala ostrá bolesť, s ktorej sa mu zahmlievala myseľ i zrak. Tiahli ho dlhú dobu, no cestu vôbec nevnímal. Napokon zastali a zodvihli ho na nohy, pričom ho z celej sily držali za obe spútané ruky. Harry vzhliadol a zistil, že stojí pred dverami Voldemortovej pracovne. Zelenými očami ihneď spočinul na vysmiatom Grindelwaldovi, ktorý sa opieral o stenu a spokojne si ho premeriaval.
„Nuž, Harry Potter, zrejme ti došlo čo od teba budem požadovať. Konečne som zistil, že je pracovňa lorda Voldemorta chránená parselským heslom. A samozrejme od Albusa viem, že ovládaš tento hadí jazyk. Takže mi okamžite otvoríš dvere.“
Harry si odfrkol a sarkasticky sa zasmial. „Nesmierne ma udivuje aký naivný dokážeš byť, Gellert.“
Grindelwald si prstami prečesal pramienky strieborných vlasov. „Vedel som, že to nebude jednoduché, Potter,“ povzdychol si a poškrabkal Pekelného psa, ktorý sedel vedľa neho.
Harry sa obzrel a zistil, že pred Voldemortovou pracovňou postáva viacero Gridenwaldových ľudí, ktorí napäto sledovali situáciu.
Keď sa opäť pozrel na starého černokňažníka zbadal, že naňho mieri prútikom.
„Crucio!“ zvolal.
Harrymu sa podlomili kolená, keby ho nedržali Gellertove gorily hneď by padol k zemi. Rýchlo prehltol stony, ktoré sa mu drali von hrdlom. Prižmúril oči a snažil sa nevnímať tú príšernú bolesť, ktorá mu spaľovala každý jeden nerv v tele.
„Veľmi ma fascinuje, ako výborne zvládaš túto mučiacu kliatbu. Voldemort si ťa poriadne vycvičil. Urobil z teba svojho malého vojačika. Iba ťa zneužíva. Skutočne veríš, že ťa niekto ako je on môže mať rád?“ zasmial sa chladne. „Urobil si fatálnu chybu, keď si neprijal moju ponuku a nepridal si sa na moju stranu, Harry Potter,“ povedal chladne a mávnutím prútika zastavil cruciatus.
Harry zodvihol hlavu a znechutene vypľul na starého černokňažníka krv z rozhryznutej pery, ktorá sa mu nahrnula do úst. „Tu máš odpoveď, ty zmrd,“ Harry mu venoval výsmešný pohľad, pričom si všimol ako Grindelwald zatína päste.
„Ty skurvený sopliak!“ zakričal a vystrelil na chlapca ďalšiu kliatbu.
Harrymu z úst vyšiel slabý ston a znovu sa mu podlomili kolená. Cítil akoby sa mu do tela zabodávalo tisíce ostrých ihiel. Cez prižmúrené oči si všimol, že sa Gellert presunul priamo pred neho.
Grindelwald zrušil kúzlo a pevne chytil Pottera za krk. „Okamžite mi otvor tie zasrané dvere, Potter! Nezahrávaj sa so mnou,“ zasyčal skrz zaťaté zuby priamo do chlapcovho ucha. „Nespoliehaj sa, že ťa opäť zachráni tvoj Tommy a jeho smrťožrúti. Nepríde nik, kto by ti pomohol, mein Junge. Buď dobrý chlapček, otvor mi tie dvere a ja prisahám, že tvoja smrť bude rýchla a bezbolestná,“ dopovedal a pustil chlapcov krk.
Harry sa začal sípavo nadychovať a kašľať. Krk mal ešte bolestivo stiahnutý a tušil, že mu tam ostanú nepekné modriny. Ale to ho samozrejme trápilo najmenej. Nechcel Grindelwaldovi otvoriť dvere od Voldemortovej pracovne. Vedel, že tam má ukrytý jeden z horcruxov. Hoci bol dobre zabezpečený, tušil že by starý sviniar zistil, ako sa ho zmocniť. Navyše tam boli ukryté vzácne temné predmety, artefakty, dôležité dokumenty a spisy. Voldemortove plány a stratégie. Zmluvy a knihy plné tej najtemnejšej a najmocnejšej čiernej mágie. Nechcel ani pomyslieť, čo by sa stalo, ak by sa starec dostal k tak významným veciam.
„Nie... nikdy sa tam nedostaneš,“ zaškeril sa Harry krvavými ústami.
Grindelwald pokývol hlavou na nejakých svojich prívržencov, ktorí niekam zmizli. Harry začínal mať ozaj zlý pocit. Vedel, že ho nezabije... na to bol preňho až príliš cenný. Koniec koncov, len on mohol otvoriť dvere chránené heslom v parselčine. Zelené oči znechutene sledovali Grindelwalda počas toho, ako sa maznal so svojím pekelným maznáčikom. Všetci mlčali akoby na niečo čakali. Bolo to nanajvýš podozrivé. O chvíľu sa chodbou začali ozývať kroky a naraz sa objavili muži, na ktorých Grindelwald pred tým kýval. Niekoho ťahali za paže priamo k nim.
„Draco...“ šepol Harry a vystrašenými rozšírenými zreničkami pozoroval svojho priateľa.
Muži zastavili vedľa Grindelwalda. Draco ihneď vyhľadal Harryho pohľad a snažil sa z jeho očí vyčítať o čo ide.
„Takže, mein Junge. Tento tu,“ ukázal na bledého blondiaka, „je tvoj veľmi dobrý priateľ. Dozvedel som sa to zo zaručeného zdroja,“ uškrnul sa chladne. „Vidím ti na očiach ako veľmi ti záleží na pánovi Malfoyovi. Takže, spravíme dohodu, Harry. Ty mi otvoríš dvere a ja tohto mladého smrťožrúta nezabijem. Alebo,“ spravil dramatickú pauzu, „mi dvere neotvoríš a pána Malfoya zožerie môj hladný psík,“ očami spočinul na dvojmetrovom stvorení, ktoré mu stálo po pravom boku.
Harryho uboleným telom prešli zimomriavky. Sľúbil Dracovi, že sa mu nič nestane. Sľúbil to sebe. Na jeho kamarátovi mu záležalo priveľmi. Už raz stratil najlepšieho priateľa a nechcel to zažiť znovu. Jeho srdce by takú bolesť už nevydržalo. Zelenými očami stále pozeral do odhodlaných modrých. Draco mu chcel pohľadom naznačiť, že sa nebojí smrti a že je pripravený.
Harry musel odvrátiť pohľad, ktorým spočinul na opäť spokojnom Grindelwaldovi. „Ako mi zaručíš, že mu i po otvorení tej pracovne neublížiš?“ spýtal sa zachrípnuto.
„Nezaručím, jednoducho budeš mať moje slovo.“
„Tvoje slovo pre mňa znamená akurát tak hovno! Pusti ho a ja ti tie skurvené dvere otvorím, Gellert,“ povedal tvrdo a opäť sa pozrel do modrých, teraz až šedých, Dracových očí.
Grindelwald si zamyslene hladil bradu. „Nuž, tvoja ponuka nie je na zahodenie. Avšak, tým by som stratil smrťožrúta, ktorý patrí do Voldemortovho vnútorného kruhu. Navyše pán Malfoy je synom anglického ministra, čo mi môže poskytnúť isté výhody,“ rozprával stále zamyslene.
„Pusť ho a ja... a ja spravím všetko čo budeš chcieť...“ povedal s ťažkosťami Harry. Vedel, že týmto vyhlásením si podpísal zmluvu s diablom.
„Nie, Harry!“ ozval sa náhle Draco. „Aj keby ma pustil, nenechám ťa tu! Neodídem bez teba!“
Grindelwald sa rozosmial „Ó, aké šľachetné, pán Malfoy,“ pobavene pozrel na blondiaka. Postavil sa pred neho a pozrel mu priamo do očí. O chvíľu pozrel na Harryho a opäť na Draca. Na tvári sa mu rozlial široký úsmev. „Ale to sú veci,“ zamľaskal. „Ty ho miluješ, však?“ spýtal sa blondiaka.
Draco vytreštil modré oči a začal si hrýzť spodnú peru.
Harry sa zamračil a zmätene hľadel na oboch čarodejníkov.
„Aké sladké, pán Malfoy. Chladné srdce mladého aristokrata roztopila láska k Zlatému chlapcovi a súčasnému Voldemortovému maznáčikovi,“ zasmial sa pobavene. „Avšak, táto láska je neopätovaná,“ pozrel na Harryho skúmavým pohľadom. „Aká to škoda, že k vám Harry tento cit nepociťuje, pán Malfoy. Skutočne s vami súcitím, Junge,“ povedal falošne smutným hlasom.
Harry sledoval Draca a snažil sa z jeho tváre vyčítať potvrdenie, že si starý sviniar vymýšľa. Ale blondiak sa jeho pohľadu vyhýbal a miesto toho, s miernou červeňou na lícach, pozoroval podlahu. Náhle ho polial studený pot poznania. V hlave sa mu začali prehrávať všetky udalosti, ktoré jasne naznačovali tomu, že Draco ho nevníma len ako priateľa. Všetky tie pohľady, gestá, slová, úsmevy, starosti a obavy. Pre Merlina... bol skutočne taký slepý? Znova pozrel do blondiakovej ružovkastej tváre. Ich pohľady sa stretli a Dracove líca zružoveli ešte viac. V jeho šedo-modrých očiach sa zračil strach z odmietnutia a výsmechu.
Grindelwald sa očividne nadmieru zabával a sledoval interakciu medzi oboma mladíkmi.
„Takže, ako sa dohodneme?“ spýtal sa chladne, pričom mu na popraskaných perách pohrával pobavený úsmev. Potom niečo zamumlal a obrovský Pekelný pes sa postavil na dlhé nohy. Krvavými očami pozoroval Draca a pomaly sa k nemu približoval.
„Rozhodni sa rýchlo, mein Junge. Môj psík je už poriadne hladný,“ zaškeril sa Gellert.
Harryho srdce náhle vynechalo zopár úderov. Rozšírenými očami sledoval obrovské stvorenie s dotrhanou kožou. Pozoroval dlhé ostré tesáky, ktoré ceril na jeho priateľa. Psisko bol o poriadny kus vyšší než Draco a hrozivo sa nad ním týčil. Ozaj hrôzostrašný pohľad. Pulz mu divo búšil v hlave a horúčkovito premýšľal, čo ďalej. Pekelný pes zavrčal a Draco sa roztriasol. I muži, ktorí ho pevne držali za paže vyzerali vystrašene.
„Dobre... Gellert... urobím to, urobím,“ Harry zadržiaval dych a nespúšťal oči z blondiaka.
Grindelwald sa schuti zasmial. „Čo urobíš, Harry? Buď, prosím, konkrétnejší.“
„Otvorím tie dvere, dopekla!“ zavrčal zeleno-oký mladík.
Starý černokňažník niečo pošepol a psisko sa odobralo opäť na svoje miesto, kde sa nespokojne usadilo na zem.
Harry si vydýchol a očividne i Draco, ktorého strnutý postoj sa výrazne uvoľnil.
„Nuž, tak do toho,“ vyzval ho Gellert.
Na temnej chodbe vládla napätá atmosféra. Všetci prívrženci, ktorí sledovali situáciu dychtivo očakávali, čo sa bude diať. Gellert sledoval obrovské čierne dvere s hadím gravírovaním a nemohol sa dočkať kedy sa dostane do vnútra.
Chodbou sa náhle rozľahol syčivý šepot.
„Heešchassssa,“ zasyčal Harry.
Bolo počuť hromadné zalapanie po dychu a vtom sa dvere s prekvapivou ľahkosťou otvorili.
„Výborne,“ vydýchol Grindelwald a iskrivými očami spočinul na Harrym. „Pôjdeš dnu so mnou,“ oznámil mu a pozrel na svojich prívržencov. „Vy budete čakať tu, kým nevydám potrebné rozkazy.“
Grindelwaldove gorily uvoľnili zovretie na Harryho pažiach. Harry bolestne sykol, keď pustili jeho zlomenú ruku a nasledoval Grindelwalda do Voldemortovej pracovne. Ťažké dvere sa za nimi automaticky zatvorili. Gellert ostal stáť a fascinujúco si premeriaval celú miestnosť.
„Pôsobivé,“ šepol. „Tak a teraz mi povieš, kde nájdem Voldemortov skrytý horcrux. Viem, že je niekde tu.“
Harry pozoroval svoje zakrvavené zápästia od magických pút a mlčal.
„Potter, hovorím s tebou!“ skríkol starý čarodejník a zoslal na mladíka cruciatus.
Harry klesol na kolená, ale hneď sa roztrasene postavil. „Ja... neviem, Gellert. Skutočne si myslíš, že by ma informoval, kde ukrýva niečo tak cenné? Hovoríme tu o lordovi Voldemortovi. Každý, kto by vedel, kde skrýva horcrux by bol na mieste mŕtvy.“
„Mein Junge, obaja vieme, že si výnimka. Myslím, že ti Voldemort hovorí i to čo nechce. A mimochodom, zhodou okolností viem, že i ty si jedným z mnohých Voldemortových horcruxov,“ Grindelwald mu hľadel priamo do zelených očí.
Harry sa snažil zakryť šok a strach, ktorý ho náhle zasiahol. „To je hlúposť. Ako môže byť ľudská bytosť schránka pre dušu iného človeka? Nedáva to zmysel. Sám tomu nemôžeš veriť,“ snažil sa rozprávať pevným a ľahostajným hlasom.
Grindelwald pomaly prekračoval pred mahagónovým stolom a usmieval sa. „Nesnaž sa to zahovoriť, chlapče. Albus mi pred smrťou všetko povedal. Viem o tebe úplne všetko, Harry Potter,“ na chvíľu sa odmlčal. „Vieš, Albus Dumbledore, bol veľmi múdry muž,“ pokračoval. „Počas svojho života zistil presný počet Voldemortových horcruxov. Po dlhom pátraní, získavaní spomienok a vypočúvaní mnohých kúzelníkov a muklov, prišiel i na to, do akých predmetov Tom kúsky svojej duše vložil. A jeden z tých kúskov nevedome vložil i do tvojho tela. Nemusíš to popierať, mein Junge. Ja viem celkom určite, že si horcruxom.“
Harrymu vyschlo v krku a zbledol.
„A teda prirodzene, ako horcrux musíš cítiť i tie ostatné.“
Harry na sucho preglgol. „Budem ťa musieť sklamať, ale nič necítim.“
„Mien Junge, mysli na to, že pán Malfoy je stále za dverami a môj psík je veľmi hladný,“ povedal provokujúco.
„Prestaň sa mi kurva vyhrážať!“ vybuchol zeleno-oký mladík.
„Lebo čo?“ zasmial sa starec. „Si spútaný najmocnejšími magickými putami, ktoré zadržujú i tú najväčšiu silu. Nemôžeš robiť absolútne nič. Si bezbranný a zraniteľný. Mám v rukách tvoju slabosť. Takže nemáš veľmi na výber,“ povedal spokojne a z habitu vytiahol krásny dlhý meč. „Vieš, že horcruxy dokáže zničiť práve Chrabromilov meč?“ spýtal sa a obzeral si lesklú čepeľ. „Stačí jedno bodnutie do tvojho tela a Voldemort bude o krok bližšie k smrti. A ty Harry, budeš mŕtvy,“ šepol vzrušene.
Vtom niekto naliehavo zabúchal na dvere. Grindelwald k nim podišiel a otvoril. Na prahu stála vystrašená čarodejníčka.
„Môj pane, lordovi Voldemortovi sa podarilo prelomiť ochrany a dostal sa do panstva. Prišiel aj so svojou armádou. Má obrov, ktorí na záhrade zaútočili na tých našich. Prebúrali hlavný vchod a jeho smrťožrúti bojujú s našimi. Nuž a majú značnú prevahu,“ vysypala zo seba.
Grindelwald akoby zamrzol na mieste a Chrabromilov meč s cvengotom dopadol na mramorovú zem.
Harry nakukol spoza Gellertovho chrbtu na chodbu, na ktorej už stál iba Draco, ktorého držali dvaja prívrženci a Pekelný pes. Ostatní sa zrejme pobrali do boja.
„Ihneď daj rozkaz Pekelným psom, aby útočili. Prídem za vami, ale najprv musím vyriešiť isté záležitosti.“
„Áno, môj pane,“ prikývla neisto a utekala preč.
Grindelwald zatvoril a ihneď ponoril tvár do ľahostajnej masky. „Potter, okamžite mi povedz, kde je ten horcrux!“ vybuchol a opäť použil mučiacu kliatbu.
Z chodby sa začal ozývať príšerný hluk a krik. Náhle sa ťažké dvere otvorili a v nich stál pôsobivý mladý muž v elegantnom čiernom habite. Vôkol paží a krku mal omotaného obrovského hada, ktorý držal v papuli drevený prútik.
Veľké čokoládové oči ihneď vyhľadali tie zelené. Harry mohol vidieť ako si Tom vydýchol, že žije a je relatívne v poriadku. Hneď za jeho chrbtom sa odohrával boj. Asi tridsiatka Grindelwaldových prívržencov bojovala proti smrťožrútom. Harry zahliadol dlhé čierne vlasy a ladné pohybu, ktoré mohli patriť jedine Bellatrix. Mal pocit, že ju nevidel celú večnosť.
„Gellert, tento krát si to naozaj prehnal,“ zasyčal Voldemort skrz zaťaté zuby a v hnedých očiach sa mu leskol diabolský karmín.
Temný pán využil Grindelwaldove prekvapenie a mávnutím prútika odstránil Harryho putá. Celú miestnosť zaplavila uvoľnená mocná mágia. Temný pán sa zhlboka nadýchol a plnými dúškami si vychutnával Harryho moc. Hneď na to vystrelil na Gellerta kliatbu, ktorú starec odrazil a začal sa súboj. Nagini sa medzitým doplazila k Harrymu a podala mu jeho prútik, ktorý zvierala v papuli.
„Ďakujem,“ zasyčal a chystal sa bojovať po Voldemortovom boku, keď sa plamene v krbe rozhoreli zelenou farbou a vyšiel z neho Edrian Dumbledore.
Grindelwald a Voldemort prerušili súboj a sledovali mladého blondiaka.
„Skôr sa mi prísť nedalo, Gellert,“ povedal ospravedlňujúco a vymenil si so starým černokňažníkom významný pohľad.
O ďalšiu sekundu už stál oproti Harrymu. Obaja černokňažníci už horúčkovito bojovali.
„Dumbledore, takže i potom všetkom si stále na Grindelwaldovej strane?“ spýtal sa Harry pozorujúc tmavomodré oči.
Edrian si prehrabol blonďavé pramienky. „Som Gellertov spojenec. A na tom sa nič nezmenilo. Obaja máme rovnaký cieľ. Zabiť Voldemorta a zničiť jeho horcruxy. A i keď sme uzavreli mier, neostáva mi nič iné než bojovať proti tebe, Potter. Žiaľ, stojíme na opačných stranách tejto vojny. Nechcem ti ublížiť, nechcem ťa zabiť, ale... musím. Voldemort je zlo, ktoré je potrebné zničiť kým nenapácha ešte viac škody,“ dopovedal a mieril prútikom priamo na Harryho.
„V čom... v čom je Voldemort horší ako Grindelwald?“
Edrian sklonil prútik. „Gellerta vôbec nepoznáš... on nie je ako Voldemort. Ani zďaleka nie je ako on.“
Harry sa sarkasticky zasmial. „A ty zase nepoznáš Voldemorta! Vôbec nevieš kým je...“
„Veľmi dobre viem, kto je lord Voldemort. Krvilačný šialenec a masový vrah! Černokňažník, ktorého chorá myseľ si stanovila vyšinutý cieľ vyhubenia muklov a muklorodených! Pričom stojí za vraždami mnohých nevinných aj čistokrvných čarodejníkov len preto, že stáli na strane svetla! Ako môžeš byť taký slepý, Potter! Ja viem, že nie si zlý... viem to. Otec mi o teba veľa rozprával, ale nemôžem inak. Musíš zomrieť, Potter...“ poslednú vetu povedal takmer ospravedlňujúco.
Obrovskou miestnosťou sa ozýval hluk z chodby, na ktorej vypukla bitka i hluk z boja, ktorí medzi sebou zvádzali dvaja černokňažníci na opačnej strane miestnosti.
Harry si povzdychol. „Možno Grindelwalda nepoznám, ale rozhodne to nie je žiaden svätec. Je pravda, že Voldemort bol krvilačný a bezcitný, ale zmenil sa. Naozaj sa zmenil. V súčasnosti je najväčšou hrozbou Grindelwald. Veď tvoj otec ho i napriek láske sám zatvoril do väzenia.“
„Nie... nerozumiem ako môžeš byť taký naivný. Jediné zlo je Voldemort a ten musí byť zastavený. Nemôžem uveriť aký si zaslepený. Zmanipuloval ťa! Ale možno to robí jeho duša, ktorá v tebe drieme a obýva tvoje telo. A práve preto i keď nechcem, ťa musím zabiť... Potter,“ dopovedal a zaútočil.
„Alarte Ascendale!“ švihol prútikom Edrian.
„Everte statim,“ vyslovil Harry odhadzujúce zaklínadlo. Vôbec nemal chuť bojovať so synom Albusa Dumbledora.
Po chvíli, medzi vrhaním zaklínadiel, Harry zakričal: „Edrian, nechcem ti ublížiť! Skončime to! Nechci, aby som ti skutočne ublížil!“
Edrian vrhol ďalší lúč kliatby a zakričal späť: „Nemôžeme to skončiť! Si horcrux!“
Harry vedel, že ho Edrian neporazí. Stačilo, aby vypustil svoju surovú mágiu a z Dumbledorovho tela by ostal krvavý fľak. Ale nechcel ho zabiť. Nechcel zabiť nevinného. Edrian nevinný bol. Bol iba naivný mladý muž, ktorý zrejme nevedel, na ktorej strane stáť, a tak pokračoval v šľapajach svojho otca. Jednoducho chcel poraziť zlo, za ktoré označoval Voldemorta, ktorý vďaka Harryho vplyvu nepredstavoval o nič väčšiu hrozbu ako Grindelwald.
Harry s ľahkosťou odrážal kliatby, ktoré naňho vrhal mladý Dumbledore a premýšľal, ako túto nepríjemnú situáciu vyriešiť. Videl, že Edrian je značne unavený, hoci bol mocný, nebol zvyknutý bojovať a už vôbec nie bojovať s takou silou akú predstavovala Harryho mágia. A to sa s ním Harry iba hral. Vrhal naňho jednoduché zaklínadlá, ktoré by mu takmer vôbec neublížili, nuž a Edrian si to očividne všimol.
„Dobre viem, že nebojuješ naplno, Potter!“ zakričal naňho skrz lúče, ktoré smerovali raz na jeho a raz na Harryho stranu.
„Povedal som, že ti neublížim! Nemám na to dôvod! A ty nie si vrah, Edrian!“ zakričal nazad.
Počas súboja očkom sledoval Voldemorta a Grindelwalda. Ich súboj bol skutočne impozantný. Kliatby na seba vrhali v neuveriteľnej rýchlosti. Ledva stíhali vytvárať ochranné štíty. Naraz Harry zbadal, ako Voldemort vrhá zaklínadlo, ale pritom naňho mierila Grindelwaldova kliatba. Nemal šancu sa zaštítiť. Harry naňho neverbálne vrhol ochrannú bublinu, čo ho stálo zlomok pozornosti, ktorú ihneď využil Edrian. Zasiahla ho kliatba, ktorá ho odhodila niekoľko metrov dozadu. Dopadol na zem, pričom si udrel hlavu. Chvíľu sa spamätával a divoko klipkal očami, aby si zaostril rozostrený zrak. Keď sa mu konečne prestala krútiť hlava vzhliadol a zistil, že sa nad ním týči vysoká postava Edriana Dumbledora. V rukách miesto prútika zvieral dlhý strieborný meč, ktorý zabodol hlboko do Harryho brucha. Zelené oči šokovane hľadeli na čepeľ, ktorá bola ponorená v jeho tele. Všimol si trasúcu ruku, ktorou Edrian zvieral zdobenú rukoväť meča.
„Je mi to... je mi to ľúto, Harry,“ zavzlykal a opatrne vytiahol čepeľ. Z rany začali tiecť potoky krvi. Edrian klesol na kolená vedľa Harryho a stisol mu ruku. „Odpusť mi to, Harry. Musel som... musel som,“ opakoval a vyzeral byť nadmieru šokovaný vlastným činom. Z tmavomodrých očí mu začali tiecť slzy. „Potrebujem, aby zomrela Voldemortova duša. Ty prežiješ, sľubujem... prežiješ,“ hovoril skôr pre seba ako Harrymu a dlaňou pritlačil na hlbokú ranu od meča.
Harry zozačiatku cítil šok, ktorý po chvíli nahradila spaľujúca bolesť. Pomaly začal vnímať niekde hlboko vo svojom vnútri iný život, ktorý v ňom sídlil. Nikdy predtým ho nevnímal, ale teraz celkom jasne cítil Tomovu dušu. Bola v ňom a pomaly zomierala. Harry si skrz zahmlený zrak všimol Voldemorta, ktorý sa zrútil na podlahu v bezvedomí. Grindelwald naňho šokovane pozeral a keď zbadal Harryho... pochopil.
Harry náhle pocítil príšernú bolesť. Voldemortova duša zomierala v obrovskom výbuchu agónie. Zakričal a zaťal nechty do Edrianovej dlane. Tak veľmi sa snažil opäť bolestne nevykríknuť až si rozhryzol už rozhryznutú spodnú peru. V ústach ucítil kovovú pachuť.
„O chvíľu to prejde. Bude to dobré...“ mrmlal Edrian.
Hruď sa mu vypla a vnímal ako z neho odchádza už mŕtva Voldemortova duša. Prešla ním neskonalá úľava a pokoj. Pociťoval zvláštne prázdno. Teraz bol sám. Už nebol Voldemortovým horcruxom, už nebol žiadna nádoba. Zatvoril oči a prestal vnímať. Obklopila ho nekonečná, pohlcujúca temnota. Necítil bolesť, nevedel čo sa deje vôkol neho. Vnímal len strašidelnú tmu, v ktorej sa zjavila tvár. Hermionina tvár. Videl úprimnú a čistú lásku v tých nádherných orieškových očiach. Na pekne tvarovaných perách jej pohrával drobný úsmev. Dlhé pramene gaštanových vlasov jej padali do tváre. Bola nádherná. Jej tvár sa začala vzďaľovať a nahradila ju iná. Omnoho bledšia tvár. Dracova. Veľké oči, farby zamračenej oblohy, naňho pozerali s nehou. Ružové pery mu venovali jeden z jeho tak vzácnych úsmevov. Nebol to žiaden arogantný či posmešný úškrn. Týmto druhom úsmevu Draco obdarúval len veľmi malý počet ľudí. A jedným z tých ľudí bol Harry. Miloval ten úsmev. Aj jeho tvár sa začala vzďaľovať až zastala vedľa tej Hermioninej. Naraz sa pozeral do hlbokých čiernych očí. Prvýkrát túto tvár videl v novinách, keď uprchla z Azkabanu. Pamätal si ten šialený pohľad. Nuž, už viac nebol šialeným. Bellatrix naňho pozerala a niečo šepkala. Jej ľubozvučný šepot sa rozľahol temnotou.
„Ešte nie je tvoj čas, srdiečko...“
Aj jej tvár sa pridala k ostatným, ktoré plávali v pozadí. Sledoval tváre osôb, ktoré miloval. Hermionu miloval ako ženu a priateľku. Draca ako brata a najlepšieho priateľa a Bellatrix miloval ako matku. Áno, samého ho to prekvapilo, ale uvedomil si, že to čo k cíti k tej žene je láska, akú cítia deti k matkám...
28. kapitola - Kóma, Hermionine tajomstvo
Komentáre
Prehľad komentárov
Uuuuuuufff.....strašne sa mi točí hlava ako ani nedýcham keď čítam....Merlin prosíííííím aby bol Tom v poriadku lebo ma šlahne... a keˇvidím nasledujúcu kapitolu názov ide ma šlahnúť lebo tuším čo je jej tajomstvo a bojím sa toho že mám pravdu.
Re: *
(just_woki, 4. 1. 2022 1:28)Ou... teraz mi došlo, že som do jednej odpovedi tebe nehodila na začiatok spoiler. Kolkým ľuďom som zničila prekvápko o Harryho dcére?
hledal a našel
(sisi, 12. 8. 2017 14:24)
Nemohu uvěřit, že Harry našel matku a lásku k matce v osobě Bellatrix. Ale jsem ráda, že se to stalo. Jenže teď to vypadá, že jsou už všichni mrtví. Hermiona, Draco i Bella. Doufám, že se mýlím. Někdo by Harrymu měl zůstat. Prosím, ať zůstane. :-((
Sonka, píšeš moc nádherně, líbí se mi to. Dík.
Agrhhh
(Lottie, 9. 12. 2014 15:51)
Si robíš prdel? -.- Tato to skončiť. Scéna hodná trhania si vlasov. *Trhá si vlasy* :D Ak nepridáš čo najskôr ďalšiu kapitolu budem nútená spáchať atentát...... Vlastne... Samovražedný atentát :D
Re: Agrhhh
(Sonka, 10. 12. 2014 13:27)Lottie, prepáč za to ukončenie, ale vôbec som nevedela, kde to mám skončiť, nikde sa mi to nehodilo :D Ďakujem za komentár :)
Re: Re: Agrhhh
(Lottie, 10. 12. 2014 21:46)No, nejak sa tým budem musieť zmieriť aj keď sa to viditeľne odrazí na mojej vlastnej ff :D Každopádne je zo mňa tvoj pravidelný čitateľ a priprav sa na to, že ti okomentujem každú jednú časť. :D :3
Re: Re: Re: Agrhhh
(Sonka, 12. 12. 2014 19:06)Lottie, ty si proste super :D Rovnako ako tvoje komentáre :)
Re: Re: Re: Re: Agrhhh
(Lottie, 14. 12. 2014 18:54)Júúú :3 Ja som vedela, že som proste super, ultra, mega dokonalá (:D) ale keď to povie niekto iný ako ja, znie to ešte lepšie :D Samozrejme, že v písaní som dokonalá menej ako ty, ale pracujem na tom :D Takže ak nechceš byť obeťou atentátu a následne zodpovednou za samovraždu (skôr opačne, nerieš XD), tak pridaj 28. Kapitolu :D :3
Re: Re: Re: Re: Re: Agrhhh
(Sonka, 16. 12. 2014 13:37)Lottie, budem sa snažiť pridať kapitolku čo najskôr :D Nemôžem z teba :D :D :D Inak, ty píšeš poviedky tiež v oblasti HP? Ak áno, bola by som rada, ak by si mi tu nechala link na tvoju ff, rada by som si prečítala aj tvoju tvorbu :)
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Agrhhh
(Lottie, 18. 12. 2014 11:53)http://www.wattpad.com/story/27822818-ellie%26lottie-lestrange Tu máš link na moju ff v oblasti Harryho Pottera :) Inka, je milé, že zo mňa nemôžeš :D Ja zo seba tiež nemôžem, som proste mega! :3 :D :D :D Síce ty viac, ale pššt :D Nekaz mi ilúzie! :) :DD
dokonalé
(Ginny, 18. 12. 2014 8:25)Je to proste dokonalé...ja viem, že stále pišem to iste, ale to sa inak nedá... je to fantasticky pribeh.. konečne nejaka poviedka s týmto párom, ktorá sa dá čitať na kvalitnej urovni.. fakticky dakujem, že píšeš tuto fanfiction .. každá jedna čast je uzastná =o)
:)
(Oriana, 10. 12. 2014 19:26)
Čítala som hneď ako si pridala nový diel, ale akosi som zabudla dať komentár, takže naprávam. Kapitola ako vždy úžasná plná super nabitého deja, ten koniec bol super zaujímavý, že Bellu videl ako svoju mamu. Chudák Harry, koľko si toho ešte bude musieť pretrpieť. A Gellert je fakt hrozná sviňa ...!!!
Už vieš koľko to bude mať celkovo kapitoliek?
Re: :)
(Sonka, 12. 12. 2014 19:10)Oriana, no chudák Harry si toho ešte v tejto poviedka veru užije :D No ešte neviem na koľko kapitoliek to vyjde , lebo poviedku nemám ešte dokončenú aj keď mám celý dej v hlave. Ale zatiaľ mám napísané tak tri kapitolky popredu a ešte nie je koniec, takže určite viac ako tri :D No veľa som ti toho neprezradila, keďže sama ešte neviem :P A ďakujem za komentárik :) ♥
absolutne uzasne
(candy, 10. 12. 2014 13:27)
:) tato poviedka je jednoducho bohovska - narazila som na nu pred dvomi dnami a je genialna. :) musela som ju celu preluskat.
Kapitolky su dobre premyslene - sice by mohli byt dlhsie a viac rozpisane ale aj tak je to uzasne. :) V jednotlivych kapitolach by mohlo byt nieco viac o ostatnych - napr. Sev a Lucius dostavaju malo priestrou
Presne ten typ kt. mam rada. Sev, Lucius, Harry a Voldynko. Proste krasa.
Som velmi zvedava ako dopadne tato cast.
Skvele skvele skvele. Automaticky som isla prekliknut na dalsi diel a on nikde :) nevadi pockam si.
Re: absolutne uzasne
(Sonka, 12. 12. 2014 19:05)
Je, nová čitateľka! Tvoje slová ma veľmi potešili, ďakujem ti veľmi pekne.
No máš pravdu, že Lucius ani Severus tam nemajú veľa priestoru a ani ti nemôžem sľúbiť, že budú mať viacej. Pretože v tejto poviedka sa chcem hlavne zameriavať na Voldemorta a Harryho. Ale určite sa v poviedke vyskytnú aj tieto postavy.
Ešte raz ti ďakujem :))
:-)
(Achája, 30. 11. 2014 18:57)Geniální jako vždy, jsem celá nervózní, jak se z toho dostanou:-)
*
(dominika970, 3. 1. 2022 13:40)