Informatika a umenie
MEDIÁLNE UMENIE
Mediálne umenie, alebo umenie nových médií, alebo aj digitálne, elektronické umenie, či umenie a nové technológie je označenie používané pre projekty otvárajúce aktuálne technologické, estetické, sociálne, kultúrne, právne či politické otázky, ktoré so sebou prinášajú tzv.nové médiá. Od 90. rokov boli novými médiami postupne internet, web, mobily, bezdrôtové technológie, GPS a ďalšie. Kultúra nových médií v tomto zmysle pracuje s novými médiami.
Umenie a kultúra spojené s týmito médiami prekračujú tradičné kontexty, ale zároveň sa s nimi čiastočne prekrývajú. Spájajú v sebe rôzne, predtým oddelené oblasti ľudskej činnosti (výtvarné umenie, hudbu, literatúru, programovanie, dizajn, vedu a výskum, politiku) a zároveň vytvárajú vlastné sociálne okruhy (internetoví umelci, elektronickí hudobníci, hnutie za slobodný softvér, spoločensko-politickí aktivisti a pod.) aj inštitúcie (festivaly, medialaby, učebné odbory). Napriek tomu, že všetky uvedené termíny majú nejasné hranice, odrážajú reálne zmeny, ktorými spoločnosť a umenie vďaka technologickému vývoju prechádzajú a ktoré sú len pomalšie reflektované tradičnými disciplínami. Čoraz viac však dochádza aj k vzájomnému prelínaniu a spätnému ovplyvňovaniu týchto okruhov. Preto by sme mohli pri aktuálnych prejavoch často hovoriť aj o postdigitálnom umení , ktoré síce odráža aktuálny technologický a umelecký vývoj, avšak ktorého médium už nemusí mať "novú" (elektronickú, digitálnu) podobu.
V posledných rokoch boli diskusné mailing listy, konferencie a festivaly mediálneho umenia venované napríklad témam prístupu k informáciám, softvéru a nástrojom; demokratizácie elektromagnetického spektra; sociálneho webu či otázkam svetovej politiky.
GRAFIKA
Grafika je druh výtvarného umenia, ktorý prenáša kresbový prejav do hmoty a technologickým postupom rozmnožuje do formy grafických listov. Pojem grafika pochádza z gréckeho slova "grafein", čo znamená kresliť. V širšom zmysle pod týmto pojmom rozumieme transportovanie videných, alebo zažitých foriem do sústavy línií, bodov a plôch. V užšom zmysle je to tvorivé prehodnotenie umelcovej voľnej kresby remeselným spracovaním v príslušnom materiáli, z cieľom vytvoriť jeden alebo viac odtlačkov.
Grafika bola vo svojich počiatkoch hlboko závislá na maliarstve. Neskôr sa od neho oddeľovala a vďaka niektorým veľkým umeleckým osobnostiam prestávala byť iba prostriedkom reprodukovania malieb. Postupne vzniklo delenie grafiky. Jednak na grafiku pôvodnú a reprodukčnú, jednak na grafiku voľnú a úžitkovú. Pôvodná alebo originálna grafika je grafika, ktorá vznikla ručným spracovaním diela umelca a v obmedzenom náklade. Naproti tomu reprodukčná grafika vzniká za pomoci fotomechanických prostriedkov a jej cieľom je za použitia moderných metód rozmnožiť predlohu čo najvernejšie a v čo najväčšom množstve. Voľná grafika predstavuje grafiku, ktorá nemá žiadny priamy účel či určenie, ide o slobodné znázornenie umelcových predstáv do grafickej podoby. Užitočná grafika je zase viazaná na nejakú praktickú úlohu, napríklad výzdoba a ilustrácia knihy, plagát, exlibris, novoročenka a pod. Celkové množstvo výtlačkov z jednej dosky nemôže presiahnuť určitý limit, ak má byť každý z nich považovaný za originál. Tento limit závisí od použitej techniky. Pri suchej ihle a mezzotinte bol tento náklad stanovený do 50 kusov, pri lepte a podobných technikách do 100 kusov, ostatné rytiny do kovu a dreva, litografia a serigrafia do 200 kusov. Zvyčajne býva náklad oveľa nižší, ako maximálny povolený počet výtlačkov. Čím je výtlačkov menej, tým sú vzácnejšie.