Japonsko (po japonsky: 日本国 – Nihon(-koku) alebo Nippon(-koku)) je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey. Rozkladá sa na severe Ochotského mora po Východočínske more na juhu. Skladá sa z viac ako 3000 ostrovov, z ktorých najväčšie sú (od severu k juhu) Hokkaidó (北海道), Honšú (本州, najväčší ostrov), Šikoku (四国) a Kjúšu (九州). Väčšina japonských ostrovov je hornatých, a mnoho z nich je vulkanických. Najvyšším vrchom je vrch Fudži.
Japonsko má veľmi vysoké HDP na obyvateľa a je jednou z vedúcich priemyselných veľmocí. Je unitárnou konštitučnou monarchiou s cisárom a voleným parlamentom, jednou z najstarších legislatív v Ázii. Napriek členitému povrchu je jednou z krajín s najvyšším počtom obyvateľov a najvyššou hustotou obyvateľstva. Jeho hlavné mesto Tokio s vyše 30 miliónmi obyvateľov je jednou z najväčších veľkomestských oblastí na svete.
Počas svojich dejín prevzalo Japonsko od 7. a 8. storočia veľa zvykov a inštitúcií od Číny. Od 12. do polovice 19. storočia bolo feudálnou krajinou, vedenou klanmi bojovníkov. Po procese obnove Meidži v roku 1868 prevzalo veľa európskych a amerických zvykov a inštitúcií. Jeho dnešná kultúra je zmesou týchto vplyvov a tradičnej japonskej kultúry.
Názov Japonska v kandži sa často prekladá ako „Krajina vychádzajúceho slnka“ a pochádza z polohy krajiny na východnom pobreží Ázie.
Prvá svetová vojna
Počas 1. svetovej vojny sa Japonsko postavilo na stranu spojencov. 23. augusta 1914 vyhlásilo Japonsko vojnu Nemecku. V roku 1918 bolo Japonsko prizvané na mierovú konferenciu do Versailles, kde mu bola uznaná nadvláda nad niekoľkými tichomorskými ostrovmi, nemeckými základňami v Číne a Japonsku bolo pridelené kreslo v rade Spoločnosti národov. Svojou skromnou účasťou v prvej svetovej vojne si Japonsko zvýšilo medzinárodnú pozíciu v Ázií a Tichomorí.
Súčasnosť
Po porážke Japonska v 2. svetovej vojne nasledovalo obdobie okupácie spojeneckými silami, ale aj obdobie rozsiahlych demokratických reforiem vrátane novej Ústavy Japonska. Do 60. rokoch sa japonské hospodárstvo vďaka novým technológiám zotavilo z vojnových škôd a dostalo sa na tretie miesto na svete, čo do objemu produkcie. Krajina bola ťažko zasiahnutá ropnou krízou v 70. rokoch a nasledujúcou celosvetovou recesiou, previedla však základnú reštrukturalizáciu ekonomiky, obnovila svoje členstvo v medzinárodných organizáciách a od toho času pokračuje jej nepretržitý hospodársky rast, ktorý premenil Japonsko na druhú najsilnejšiu svetovú ekonomiku.
Smrťou cisára Hirohita v r. 1989 a nástupom cisára Akihita na trón sa začalo nové obdobie japonskej histórie.
Štátne zriadenie
Japonsko je demokratickým štátom s konštitučnou monarchiou, ktorý je podobný britskému systému.
Cisár je podľa japonskej ústavy, ktorá vstúpila do platnosti 3. mája 1947 symbolom štátu a jednoty ľudu, nie je výslovne hlavou štátu, má však právomoci, ktoré obvykle hlavám štátu prináležia. Najvyšším orgánom štátnej moci je parlament (gikai) zložený z hornej snemovne poradcov (sangiin) zloženej z 242 členov volených na 6 rokov a dolnej snemovne reprezentantov (sugiin) zloženej z 480 členov volených každé 4 roky.
Výkonná moc je v rukách vlády, v ktorej čele stojí ministerský predseda, menovaný cisárom na základe odporúčanie parlamentu. Väčšinou je to vedúca osobnosť strany, ktorá získala vo voľbách väčšinu kresiel v parlamente. Volebné právo majú všetci občania starší ako 20 rokov. Ženy majú volebné právo od roku 1945
Doterajšie bilaterálne vzťahy SR s Japonskom možno označiť za dobré. Dôraz vo vzájomných rokovaniach je kladený na rozvoj ekonomickej spolupráce. Vrcholné štátne návštevy z Japonska do SR sa zatiaľ neuskutočnili. Medzi predstaviteľmi oboch štátov sa vedie pravidelný politický dialóg a existuje aj priama spolupráca medzi niektorými rezortmi (najmä pôdohospodárstva).
V oboch krajinách vyvíja svoju činnosť Slovensko – japonská obchodná komora, založená v októbri 2006. Poslaním organizácie je napomôcť budovať a zlepšovať vzájomné ekonomické vzťahy medzi Slovenskom a Japonskom. Organizáciám, ale aj individuálnym záujemcom v oboch krajinách pomáha nadväzovať nové kontakty, budovať a zefektívniť spoluprácu. Ďalším cieľom je zníženie nákladov a času, ktoré sa musia vynaložiť na dosiahnutie vzájomnej hospodárskej spolupráce. Organizácia tiež pomáha nadväzovať vzťahy medzi slovenskými a japonskými firmami s cieľom podporiť vzájomný obchod a riešiť prekážky administratívneho charakteru a predchádzať tak možným problémom.
V súčasnosti sa slovenčina ako štúdijný odbor dá v Japonsku študovať iba na Univerzite Waseda v Tokiu. Japonskí študenti môžu v rámci predmetu študovať aj slovenskú históriu a kultúru. V Japonsku pôsobí približne 10 profesionálnych slovakistov - akademikov venujúcich sa štúdiu a výskumu slovenského jazyka a kultúry. Záujem o štúdium slovenského jazyka postupne stúpa, priemerná veľkosť tried je 6 študentov, silne však kolíše, pretože záujem študentov o predmet je každý rok iný.
V dňoch 26. – 29. júna 2012 (teraz bývalý) prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič spolu s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom a ministrom hospodárstva Tomášom Malatinským pricestovali na oficiálnu návštevu Japonska. Prezident Ivan Gašparovič sa v rámci oficiálneho programu stretol s cisárom Akihitom a najvyššími japonskými ústavnými predstaviteľmi. 28. júla bol prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi udelený čestný doktorát Tokijskou medzinárodnou univerzitou, ako ocenenie za jeho prínos na rozvíjaní dobrých slovensko – japonských medzinárodných vzťahov. Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič bol prvou najvyššou hlavou štátu v histórii našej krajiny, ktorý vykonal oficiálnu návštevu Japonska.
V dňoch 24. až 26. júna roku 2013 pricestoval na oficiálnu návštevu Slovenska korunný princ Fumihito Akišino so svojou manželkou. Princ a princezná sa v Bratislave stretli s najvyššími predstaviteľmi Slovenskej republiky – (teraz bývalím) prezidentom Ivanom Gašparovičom a premiérom Robertom Ficom. Z Bratislavy pokračovali princ a princezná vo svojej oficiálnej návšteve Slovenska návštevou východného Slovenska. Návšteva predstaviteľov japonskej cisárskej rodiny na Slovensku je znakom čoraz lepších medzinárodných vzťahov medzi Slovenskou republikou a Japonskom.