Maximilán Hell
Vynikajúci astronóm 18. storočia, ktorého výročie narodenia zaradilo UNESCO roku 1970 do kalendára výročí významných osobností. Narodil sa 13. októbra 1720 v Banskej Štiavnici v známej rodine banských konštruktérov, ale Maximilián na rozdiel od brata Jozefa sa zahľadel na hviezdy. Venoval sa matematike, fyzike aj pedagogike. Máloktorý učenec natoľko posilnil pokrokovú vedu ako práve Maximilián Hell. Už za svojho života sa zaradil medzi popredných astronómov. Osobitnú zásluhu mal na vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri. Výsledkami svojich astronomických pozorovaní na ostrove Vardö získal medzinárodné uznanie. Viacerí nežičliví vedci chceli síce jeho vedecký triumf spochybniť, ale nakoniec sa dokázalo, že jeho výpočty boli správne. Úkaz prechodu Venuše popred slnečný disk v rámci koordinovanej medzinárodnej akcii astronómov z celého sveta vtedy sledovalo asi 200 pozorovateľov. Na úkaz čakali v Manile na Filipínach, v Bavorsku, Kalifornii, Pekingu a na Tahiti. Za svojho sprievodcu si vybral asistenta Trnavskej univerzity, svojho bývalého žiaka a rehoľného spolubrata Jána Nepomuka Sajnovicsa. Za svoje úspechy bol cisárovnou Máriou Teréziou, po smrti astronóma J. J. Marinoniho, poverený vybudovať veľkú hvezdáreň viedenskej univerzity. Ako jej riaditeľ na nej potom pôsobil až do konca svojho života. Observatórium sa stalo pod jeho vedením centrom prírodovedeckého bádania v habsburgskej monarchii. Robil pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, verejné prednášky a udržiaval styky s vedeckým svetom, najmä s astronómami. Zomrel na zápal pľúc. Pochovaný bol v rodinnej hrobke Jozefa von Penklera – verného priateľa a milovníka astronómie. Hrob už síce neexistuje, ale pamätná doska z neho je umiestnená v cintorínskej kaplnke v Maria Enzensdorfe neďaleko Viedne.
Objavy, vynálezy a prínosy
· 1752 - V Kluži zriadil nové kolégium a vybudoval hvezdáreň,
· 1771 - začal v maďarskom Jágri budovať ďalšiu hvezdáreň,
· 1774 - predložil plán na založenie akadémie vo Viedni
· 1757 - 1792 vydával a redigoval astronomické ročenky Ephemerides astronomicae ad meridianum Vindobonensem a uverejnil v nich aj mapy Mesiaca.