Minulosť a súčastnosť
V 30. až 40 rokoch minulého storočia boli skunky chytané a usmrcované kôli svojej kožušine. Neskôr sa začali stavať farmi, na chov skunkov, pre tento účel. V súčasnosti obchod s ich kožušinou upadá a čoraz viac sa vyskytuje v domácom chove ako rodinný miláčik.
Rozšírenie
Skunk pruhovaný pochádza zo Severnej Ameriky. Ich prirodzené rozšírenie je od juhu až po sever Kanady. Obývajú rôzne biotopy. Nájdení boli na otvorených priestransvách, v lesoch, v okolí riek alebo polí. Najviac sa však vyskytujú v blízkosti poľnohospodárskych plôch, kde majú relatívne stálu a stabilnú ponuku potravy. V súčasnej dobe sa čoraz viac sťahujú do okolia ľudských obydlí (potravu hľadajú v odpadkových košoch a záhradách).
Fyzický popis
Skunk je cicavec menšieho vzrastu s čiernymi malými očkami, špicatým ružovým ňufákom a huňatým chvostom. Dĺžku tela má 30 až 40 cm. Chvost je dlhý približne tak isto. Samček je o niečo väčší ako samička. Jeho najcharakteristickejším rysom je jeho sfarbenie. Väčšinou je sfarbený čierno-bielo ale v súčasnosti sa vyskytuje aj hnedo-biele sfarbenie a výnimočne aj čisto biele (albín). Kontrastné(čieno-biele) sfarbenie im slúži ako výstraha pred nepriateľom.
Správanie
Skunky sú veľmi plachí. Preto ich vo voľnej prírode možno pozorovať len v nočných hodinách. V domácom chove to tak nie je . Keďže sú prispôsobivý, pobehuje častokrát aj cez deň. Veľmi nám imponuje ich povaha. Radi sa hrajú. Naháňajú sa s nami alebo sa hráme s nimi na skrývačku Vypozorovali sme že samček je menej plachý ako samička. Tá býva temperamentnejšia.
Potrava v prírode
Skunky sú všežravci. V prírode sa kŕmia rastlinnou aj živočíšnou potravou. Korienkami, semenami ale aj celými časťami rastlín. Rôznymi larvami, chrobákmi, slimákmi výnimočne aj mŕtvymi myšami alebo hrabošmi. Vo svojej domovine sú cenený pretože ničia škodlivý hmyz, ktorý by mohol poškodiť poľnohospodárske kultúry (mandolinky, kobylky, slimáky). V záhradách sa častokrát stane, že vyjedia okrem hmyzu aj všetko čo je v nej posadené