Pochod dobrých sŕdc
7.9. 2010 zorganizovala Iniciatíva pokojný pochod Dobrých sŕdc od Úradu vlády SR k egyptskej ambasáde. Pred Úradom vlády si otvorený list osobne prevzala premiérka Iveta Radičová a egyptský charge d´affaires za zaviazal prioritne a urgentne riešiť prípad Adama Azab.
Členovia Iniciatívy Anna Ghannamová, Martin Nikodým, Zuzana Hajdu so starými rodični Adamka, ktorí sú dcére veľkou oporou.
Pomoc prisľúbila premiérka Radičová aj egyptský charge d´affaires.
Pred egyptskou ambasádou účatníci pochodu vyhodili do vzduchu symbolické papierové srdiečka.
Tlačová správa k Pochodu Dobrých sŕdc
Bratislava 7.9. 2010: Stovky bielych papierových sŕdc dnes na poludnie zaplavili priestory pred Úradom vlády Slovenskej republiky. Sú symbolom novej občianskej iniciatívy: Dobré srdcia hľadajú ..., ktorá dnes zorganizovala tichý a skromný protest za silnejšiu intervenciu Slovenskej republiky a egyptskej diplomacie v hľadaní uneseného 4 -ročného Adama v Egypte.
Na pochode, ktorý začal pre úradom vlády odovzdaním otvoreného listu premiérke Ivete Radičovej a skončil odovzdaním otvoreného listu egyptskému veľvyslancovi v Slovenskej republike na Dunajskej ulici, sa okrem iniciátorov pochodu zúčastnili príbuzní Adamovej matky Kataríny a jeho starí rodičia a ďalší rodinní priatelia. Jeho stará mama už minulý týždeň písala otvorený list ministrovi zahraničných vecí, Mikulášovi Dzurindovi a dnes prišla o pomoc požiadať aj premiérku a veľvyslanca. „Veď je to malý človiečik, ktorého odtrhli od mamy. Musí nám predsa niekto pomôcť. Načo potom máme všetkých tých diplomatov?,“ posťažovala sa.
Iniciatíva žiada premiérku Ivetu Radičovú o osobnú zaangažovanosť sa v tomto príbehu ako aj o finančný príspevok na Fond Dobré srdce, z ktorého bude financované súkromné hľadanie Adama v Káhire (číslo účtu: 2792486553/0200). Podľa iniciátorov ide totiž o prípad, keď snahy diplomacie vyše roka a pol zlyhávali, čo nie je únosné. Dúfajú, že nový minister zahraničných vecí vyvinie účinnejší tlak a svojimi aktivitami chcú tento tlak podporiť. Podľa nich majú totiž občianske iniciatívy voľnejšie ruky ako naša diplomacia. V liste egyptskému veľvyslancovi na Slovensku zdôrazňujú, že ak nechce prísť Egypt o titul demokratického a právneho štátu, mal by urýchlene zabezpečiť realizovanie rozhodnutia svojho vlastného súdu – v tomto prípade nájdenie Adama a jeho vrátenie matke a na Slovensko.
Iniciatíva Dobré srdcia hľadajú informovala premiérku aj egyptského veľvyslanca o plánoch nátlakových akcií, ktoré mienia realizovať, ak sa prípad malého Adama nebude pozitívne vyvíjať. Od nátlaku cez Európsky parlament a našich europoslancov, cez intervencie u prezidenta až po možnú kampaň bojkotu Egypta a jeho cestovného ruchu občanmi SR.
Signatármi iniciatívy sú Anna Ghannamová, z o. z. Šanca pre nechcených, Irena Belohorská – predsedníčka Únie žien Slovenska, Zuzana Hajdu, ktorá má tiež manžela Egypťana a Martin Nikodým, populárny cestovateľ a milovník cudzích kultúr. Irena Belohorská sa práve dnes stretla ohľadom tohto prípadu so slovenskými poslancami v Európskom parlamente a má aj prijatie u predsedu EP.
„Ako predstaviteľka občianskeho združenia Šanca pre nechcených sa dennodenne snažím bojovať o to, aby sa opustené ženy v krízovej situácii nevzdávali svojich vlastných detí a zabojovali za svoj spoločný život. Preto, keď ma kontaktovala Katarína, matka Adama, ktorá za neho bojuje vyše roka a pol v cudzej krajine, nemohla som zostať ľahostajná“, zdôvodňuje svoju zaangažovanosť v tomto príbehu Anna Ghannamová. Podľa nej v ňom ide o to isté, o čo sa snaží v projekte Náruč záchrany: „o zabezpečenie trvalého puta medzi matkou a dieťaťom, ktoré bolo v tomto príbehu násilne pretrhnuté. V tomto prípade dokonca predtým milujúcou osobou, čo je ešte strašnejšie“, dodala.
Zuzana Hajdu o tomto príbehu vie vraj už dlhšiu dobu z médií: „Dotkol sa môjho srdca. Práve preto, že mám tiež manžela Egypťana a dokonca syna Adama. Keď som bola oslovená, nebyť len pasívnym pozorovateľom príbehu, ale byť aktívna v pomoci za návrat Adama, tak som sa rozhodla ísť do toho. Viem Katarínu pochopiť, lebo poznám Káhiru a musí to byť pre ňu veľmi ťažké, preto chcem, aby vedela, že tu na Slovensku, je niekto s ňou. Zároveň som presvedčená, že práve Slovenky zo zmiešaných manželstiev, fungujúcich a pekných by sa mali angažovať, aby bolo jasné, že to nie je problém zmiešaných manželstiev, ale osobných zlyhaní bez ohľadu na národnosť.“
Pre Martina Nikodýma bol Adamov príbeh novým. „Nevedel som o ňom, ale o to viac sa mi nechcelo veriť, že môže byť tak dlho skutočnosťou. Cestovanie, spoznávanie nových krajín a kultúr považujem za najlepšiu investíciu do svojho „JA“. V tejto iniciatíve sa chcem angažovať aj preto, aby ju verejnosť nevnímala ako problém dvoch odlišných kultúr, ale oveľa jednoduchšie – ako problém matky, ktorá už rok a pol túži objať svojho syna a odviesť ho domov. Na každej ceste je najkrajší návrat a toto je už pridlhá cesta.“
Iniciátori sa neobávajú zlej reakcie väčšiny slovenskej verejnosti. Podľa Zuzany Hajdu časy, keď sa na zmiešané manželstvá pozerali Slováci cez prsty minuli. Aj Martin Nikodým je presvedčený, že rasizmus Slovákom nie je vlastný „ja tento prípad vnímam ako pomoc matke a dieťaťu, ktorí neurobili nič zlé. Dnes hľadáme dieťa v Egypte, môže sa stať, že nabudúce to bude v inej krajine a opäť pôjde o to isté“, dodal. Anna Ghannamová je presvedčená, že argumentácia tipu: „uzatvárať zmiešané manželstva je rizikom, ktoré podstupujú občania SR svojvoľne a ostatní daňoví poplatníci s tým nič nemajú“ neobstojí, lebo je nelogická. „To je to isté, akoby chcel štát zakázať ošetrovanie fajčiarov, obéznych ľudí, či alkoholikov zo zákonného poistenia, lebo si za svoje ochorenia môžu sami! Je to o inom: Voči našej občianke a maloletému občanovi sa stala neprávosť a štát je povinný ich chrániť a pomôcť im. A to nielen Slovenská republika, ale aj celá Európska únia, od ktorej má každý občan SR právo žiadať pomoc a ochranu,“ uzavrela.