Školský systém
Dnešné školstvo vyzerá naozaj divoko. Na jednej strane nás nútia opakovať naspamäť, na druhej majú rozvíjať našu inteligenciu. Poďme sa na to pozrieť podrobnejšie.
Začnime históriou. Pred niekoľkými stovkami rokov tu chýbala základná gramotnosť. Len šľachtici a bohatšia vrstva ľudí mala vzdelanie. Bežný človek vtedy nevedel čítať, písať, počítať. To v značnej miere vládnuca vrstva využívala.(Teraz nemienim diskutovať o tom či to je správne, prosto to tak bolo.) Neskôr prišli hlavne v našich končinách vtedajšieho Rakúsko-Uhorska reformy. Iniciátorom bola Mária Terézia, ktorá chcela mať ľud vzdelaný. Tak zaviedla povinnú školskú dochádzku, lebo chápala, že aby jej reformy mali zmysel potrebovala vzdelaný ľud. Takto sa nevzdelaný obyčajný ľud mohol (musel) naučiť čítať, písať, počítať – základnú gramotnosť potrebnú na fungovanie upraveného feudálneho(zemepánskeho) systému po reformách.
Čo sa však zmenilo od tých čias? Môžeme si povedať, že nás sa to netýka, pretože to bolo pred vyše 300 rokmi. Ale pozorujme zmeny ďalej. Menil sa svet, prišiel priemysel, feudalizmus(čiže stredoveký systém fungujúci na princípe poľnohospodárstva) zanikol a prišiel takzvaný priemyselný vek. (Bolo to niekedy po skončení prvej svetovej vojny.) Vtedy sa zmenilo aj učivo v školách. Už nebolo treba ide písať, čítať, počítať. Už bolo potreba vedieť obsluhovať priemyselné stroje, vedieť remeslá, vedieť prácu vo fabrike. A tak sa zmenili osnovy, a zo škôl vychádzali lepšie vzdelaní ľudia ako dovtedy, no stále boli vzdelaný iba na to, aby vedeli pracovať.
Presuňme sa do dnešnej doby. Máme rok 2014 keď tento článok píšem. Pozrime čo sa v školách učí dnes. Máme tu špecializácie na remeslá – kuchár, elektrikár, mechanik, kaderník, programátor, strojár, opravár, ekonóm, účtovník.. To všetko ponúkajú už stredné školy, prípadne vysoké školy. Dnes dostávame naozaj veľmi veľa možností vzdelania (v škole povinného prvých 10 rokov) ale je na mieste otázka: Kam nás vzdelanie dnes smeruje?
Je to k poznaniu, múdrosti? Naozaj v nás škola a štátom podporované formy vzdelania rozvíjajú a dovoľujú nám rásť? Tak prečo tu potom máme toľko dyslektikov, hyperaktívnych, a iných porúch učenia a sústredenia?
Ja si myslím, že je to tu pretože školský systém nevyhovuje svojim prístupom a spôsobom učenia všetkým študentom. Áno, je tu už ozaj dlho, niekoľko stoviek rokov, ale odvtedy sa skoro vôbec nezmenil. Stále sa vyučuje len toľko, aby ľudia vedeli pracovať, ale stále menej na to aby ľudia nevedeli kriticky myslieť a aby si neuvedomovali svoju silu. To by bolo pre systém nepripustiteľné. Pýtate sa ako to viem? Pozrime sa teda ako sa v dnešnej dobe vyučuje:
-
škôlka: deti sa hrajú, môžu šantiť, rozvíjať tvorivosť, predstavivosť, zdieľať medzi ostatnými svoje nápady a čokoľvek iné ich napadne. Zároveň sa tu učia prostredníctvom pedagógov základom slušnosti, správania sa, medziľudských vzťahov, a tiež začínajú chápať že sú len malé deti, súčasť veľkého systému a musia poslúchať. (posledný bod skôr podvedome; áno aj rodičia majú vplyv na výchovu)
-
základná škola: Tu sa náš malý génius plný energie, nápadov a kreativity učí, že musí sedieť v lavici, počúvať učiteľa, čo povie je pravda a nepochybovať, naučiť sa naspamäť čo sa požaduje, odpovedať na otázky „správne“ a tiež že vlastný názor sa v škole neuznáva, že nemá zmysel byť iným ako sa požaduje, pretože tak môžeš mať len problémy, využíva sa tu strach z neúspechu ako motivácia. („Ak nebudeš mať dobré známky nedostaneš sa na dobrú školu a budeš robiť len smetiara“)
-
stredná škola: Mladý človek sa teda dostane na strednú školu. Začína sa učiť špecializácii určitej profesie (s výnimkou gymnázia) vedomostí, ktoré musí žiak zvládať je viac, úroveň omylov sa trestá tvrdšie, stres a tlak zo strany učiteľov je väčší. (Pokiaľ sa nebudeš učiť prepadneš, a bez strednej školy ťa nikde nevezmú.) Po skončení školy môže žiak(absolvent) buď pokračovať v štúdiu na vysokej škole, alebo ďalej neštudovať na školách. V tom prípade väčšinou ide človek „do práce“
-
vysoká škola: Na vysokú školu už nejde každý žiak, pretože väčšina si povie, že stredoškolské vzdelanie stačí. Tí čo sem idú potom ďalej pokračujú vo svojej špecializácii. Niektorí rovnakým smerom ako na strednej, iní novým. Po skončení školy má absolvent pred menom titul, a väčšiu šancu uplatniť sa na pracovnom trhu.
Takže tu máme celkom komplexný systém výučby. Dovoľuje nám vyučiť sa určitej profesii, povolaniu, a potom celý život pracovať, odísť na dôchodok, zomrieť. Trošku tvrdé, viem. Takto to ale funguje už dlhé storočia. (V stredoveku-feudalizme bol dôchodok realizovaný väčšinou prostredníctvom rodiny, ktorá sa postarala o starších členov rodiny, ktorí už neboli schopní práce.)
Iste sa teraz pýtate opodstatnenú otázku: Čo s tým teraz urobím? Je hádam milión možností čo urobiť. Prinajmenšom s týmto poznaním môžete vidieť systém, ktorý funguje už naozaj dlho a za ten čas sa moc nezmenil. Robert Kiyosaki (podnikateľ, lektor, investor, USA) to povedal krásne: „Náš školský systém je ako aligátor, od čias dinosaurov sa veľmi nezmenil.“ Takže odporúčam, aj z vlastnej skúsenosti, proti tomuto systému nebojovať, ak s ním nesúhlasíte. Zbytočne sa spálite, narobíte si kopu problémov a systém neuhne ani o milimeter. Ďalšou možnosťou čo robiť je opustiť tento systém a využiť k výučbe iný (napríklad waldorfské školy). Môžete tiež absolvovať rôzne semináre, kurzy, čítať knihy a odbornú publikáciu a časom sa môžete stať odborníkom v určitej oblasti, aj mimo školy... Alebo len jednoducho úspešne ukončiť školu (odporúčam aspoň strednú) a žiť život po svojom, inak ako chce systém.
V prípade, že vám tento systém vyhovuje a láka vás predstava jednoduchého života, bez vedomia o dôležitých veciach, bez poznania o systéme a ďalších informácií prosím zabudnite na tento článok a pokračujte vo svojom živote ako doteraz. Však som len človek a môj názor sa nemôže páčiť každému.
/čimo