- Podporovať úspory energií a efektívne využívanie energie prostredníctvom dotačných mechanizmov, VZN, školení a vzdelávacích verejných podujatí.
- Energeticky úsporný manažment vo verejných úradoch – školenia mestských úradníkov a štátnych organizácií na území mesta, energetické štítky, energetickí manažéri a pod.
- Spracovať štúdiu o spotrebe energií na území Bratislavy podľa sektorov a potenciály úspor energií.
- Presadzovať úsporné ale bezpečné verejné osvetlenie a báze najnovších LED technológií.
- Spolupráca a motivácia stavebných firiem, architektov a investorov smerom k investovaniu do energeticky úsporných, pasívnych a solárnych budov.
- Motivácia a školenia firiem na využitie ekologických, úsporných a lokálnych stavebných materiálov.
- Všebecne záväzné nariadenie o uprednostňovaní energeticky úsporných a inteligentných ekologických budov.
- Všebecne záväzné nariadenie o povinnom viditeľnom označení nových ale aj starších budov energetickými štítkami.
- Verejný zoznam starších budov a novostavieb delený podľa kategórií energetickej spotreby – upozornenie pre potenciálnych zákazníkov realitných kancelárií a obyvateľov o spotrebe ich objektov.
- Maximálne využitie solárnej energie na výrobu teplej vody, vykurovanie objektov a výroby elektrickej energie prostredníctvom fotovoltaických elektrární – strechy budov (hlavne panelových domov a priemyselných objektov), parkoviská, stĺpy verejného osvetlenia, strechy vozidiel MHD (na výrobu elektriny a následné využitie na vetranie a klimatizáciu vozidiel).
- Energetické zhodnocovanie všetkých bioodpadov produkovaných na území mesta, následné kompostovanie a poľnohospodárske využitie.
Každý obyvateľ Bratislavy vyprodukuje asi 300 kg odpadu ročne. Z toho je 35-40% bioodpad, čo je asi 60 000 ton bioodpadu len z rezidenčnej sféry. V súčasnosti drvivá väčšina tohto odpadu končí v spaľovni alebo na skládkach. Jedná sa pritom o vzácnu energetickú surovinu. Preto chceme presadiť maximálne energetické a druhotné využitie bioodpadových surovín ako je biodpad z domácností (výroba bioplynu), použité fritovacie oleje z domácností, reštaurácií a jedální (výroba biopaliva), odpady z potravinárskej a poľnohospodárskej produkcie, odpad zo spracovania a starostlivosti o zeleň v Bratislave (lístie, odrezky, konáre, tráva...) (vykurovanie a teplá voda).
Keď dokážu bioodpady z domácností zbierať aj v Heslinkách, dokážeme to aj my!
- Využitie potenciálu veternej energie v okolí Bratislavy – podobne ale v menšej miere ako je tomu v prihraničných oblastiach Rakúska a Maďarska.
Veterná energia má v okolí Bratislavy nesmierne veľký potenciál, predovšetkým smerom na Záhorie. Veterné elektrárne vo svete bežne patria ku koloritu predmestí a nevyužívanie tohto potenciálu je mrhaním energetického zdroja, ktorý je zadarmo.
- Využitie potenciálu geotermálnej energie v okolí Bratislavy, predovšetkým na vykurovanie objektov a výrobu tepelj vody.
- Presadiť používanie klimatizácií výhradne iba s elektrinou z obnoviteľných zdrojov (hlavne slnečnej energie).
- Energetická reštrukturalizácia teplární na území Bratislavy – kvalitnejšia izolácia rozvodných potrubí (treba konečne zastaviť „vykurovanie“ trávnikov viditeľné v zime pri snehovej pokrývke), prechod na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v teplárňach na území Bratislavy, hlavne biomasy, slnečnej a geotermálnej energie.
- Presadzujeme 100% separácie, recyklácie a druhotného využitia odpadov na území Bratislavy postupne do roku 2020.
Z celkovej produkcie komunálneho odpadu na Slovensku sa v kraji vyprodukuje 27 percent (asi 1,1 milióna ton za rok). Najväčší podiel na tvorbe odpadov pripadá na odpad zo septikov – 81,4 %, na domový odpad 8,5 %, na uličné smeti 0,8 %, na odpad zo zelene 1 % a na ostaný odpad 8,3 %.
Komunálny odpad z Bratislavy sa spaľuje v mestskej spaľovni, alebo je skládkovaný na miestnych a regionálnych skládkach. Tento system je zastaralý a nepatrí do moderného trvalo-udržateného sveta 21. storočia.
V rámci odpadového hospodárstva sa v Bratislavskom kraji vytvorí ročne odpad v objeme 1,9 milióna ton (priemyselný i komunálny odpad). Iba 87-tisíc ton je zhodnocovaných materiálovým využitím (recykláciou) a iba 85 tisíc ton sa kompostuje. V rámci neekologického zneškodňovania formou skládkovania je “likvidovaných” 1,28 tisíca ton odpadu ročne.
- Ďalej chceme presadiť motivačné programy pre jednotlivcov a firmy smerujúce k minimalizácii, separácii a recyklácii odpadov a aktívnu účasť mesta a mestských častí vo firmách druhotne zhodnocujúcch odpady.
- Spracovanie podrobnej štúdie o odpadovej situácii v Bratislave, možnostiach separácie, recyklácie a druhotného zhodnocovania odpadov, potenciály tvorby pracovných príležitostí, vplyve odpadov na životné prostredie a kvalitu života v meste.
- Zmena Zdola presadzuje nutnosť aktívnej účasti mesta, mestských a miestnych organizácií vo vzdelávaní verejnosti a firiem, verejných a mediálnych kampaní v oblasti odpadov.
- Budeme tiež presadzovať Všebecne záväzné nariadenie zaťažujúce vyššími poplatkami odpadovo-nezodpovedné firmy a jednotlivcov, vyššie poplatky za skládkovanie a spaľovanie odpadov (čo by malo ekonomicky pomôcť separácii a recyklácii), zákaz vývozu odpadov mimo územia Bratislavy pokiaľ sa nebude jednať o druhotné zhodnotenie odpadov.
Bez odpadu z Bratislavy by nikdy nebolo kauzy Skládka komunálneho odpadu v Pezinku!
- Považujeme za nutné spracovať zhodnotenie súčasných a možnýh budúcich vplyvov klimatickej zmeny na Bratislavu (povodne, turizmus, zdravie, ekonomika a priemysel...).
- Budeme iniciovať vytvorenie odbornej komisie, ktorá by mala monitorovať vplyvy klimatickej zmeny na mesto, navrhovať minimalizáciu negatívnych vplyvov mesta na zmenu klímy a ochranu mesta pred prebiehajúcimi klimatickými zmenami.
- Požadujeme a aktívne sa chceme zapojiť do spracovania generelu zelene a jej následnej maximálnej ochrany.
- Požadujeme čo najväčšiu ochranu existujúcich sídlisk, ktoré sú väčšinou už stabilizované územia, pred ďalšou výstavbou čiže zahusťovaním sídlisk. Nová výstavba na existujúcich sídliskách výrazne zhoršuje kvalitu života v meste (úbytok zelene, nedostatok parkovacích miest, problémy s dopravou a pod.). Túto ochranu požadujeme premietnuť do Územného plánu Bratislavy. Pod vedením primátora Andreja Ďurkovského boli ODIGNOROVANÉ takmer všetky pripomienky verejnosti, občianskych iniciatív a mimovládnych organizácií smerujúce k ochrane sídlisk pred zahusťovaním, úbytkom zelene a výškovej regulácii mestkých častí.
- Požadujeme a budeme aktívne presadzovať spracovanie Výškovej koncepcie mesta.
Bratislava sa vďaka mnohým developerským jazvám stala štrbavou (ne)kráskou na Dunaji !
- Presadzujeme maximálnu ochranu a pokiaľ možno úplný zákaz novej výstavby na verejnej zeleni (napr. pozdĺž Ružinovskej ul.), v existujúcich parkoch a parčíkoch (Lesík Krasovského, parčík Belopotockého, Kolárovo nám...), ochranu „divokej“ zelene na území Bratislavy a v jej bezprostrednom okolí (Devínska kobyla, Bratislavský lesopark resp. Malé Karpaty, Dunajské lužné lesy a pod.).
- Budeme presadzovať Všeobecne záväzné nariadenie o povinosti zavádzania tzv. zelených striech na všetkých strechách nových budov so sklonom menším ako 30° (podobne ako to nedávno zaviedla Kodaň, ktorá sa do roku 2025 stať CO2 neutrálnym mestom).
- Chceme aktívne bojovať proti klimatizáciám, pokiaľ tieto nevyužívajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Klimatizácie sa stávajú z roka na rok väčšími žrútmi elektriny, negatívne ovplyvňujú naše zdravie, zhoršujú „klímu“ v okolí klimaizovaných budov (vysávajú horúci vzduch z budov do ich okolia na ulice). Pod „bojom proti klimatizáciám“ si predstavujeme podporu, školenia a kurzy o inteligentnom vetraní, tepelne odolných budovách, jednoduchých opatreniach na zmiernenie prehrievania budov (žalúzie, solárne tienidlá...), tepelných izoláciách budov a pod. Klimatizácie akceptujeme iba v prípade priameho využitia elektirny z obnoviteľných zdrojov, hlavne slnečnej energie.
- Za nutné opatrenie na zlepšenie „klímy“ považujeme podporu a skvalitnenie verejnej dopravy, cyklodopravy a ochrany chodcov.
Je nutné aby sme zlepšili kvalitu MHD - nákup iba bezbariérových vozidiel, vyššia čistota v MHD, vzdelávanie a zaujímavý čítanie či umenie vo vozidlách MHD a nie iba platená reklama, ochrana cestujúcich (kamerový systém, bezpečnostná služba, spolupráca z mestskou a štátnou políciou), zlepšenie klímy vo vozidlách MHD – klimatizácie využívajúce elektrickú energiu zo solárnych panelov na strechách vozidiel MHD (podobný systém zavádzjú už na Francúzskych železniciach, kde má elektrina z fotovoltaických panelov na strechách vagónov pokrývať všetku spotrebu vetrania a osvetlenia vo vlakoch).
Zlepšenie podmienok cyklodopravy považujeme za kľúčové na presadenie jedného z nových nosných systémov dopravy v meste. Je nutné urýchlene spracovať Koncepciu rozvoja cyklotrás vo všetkých mestských častiach a začať investovať rovnaké množstvo financií do cyklodopravy ako aj je investovaných do budovania a opráv ciest pre autá!
Prečo majú byť pohodlní „autíčkari“ zvýhodňovaní pred cyklistami?!
Ak dokáže v upršanej Kodani jazdiť do práce až 40% ľudí na bicykli, dokážeme to aj my!
- Požadujeme spoplatnenie vjazdu osobných motorových vozidiel do centra mesta (okrem rezidentov Starého mesta a hendikepovaných ľudí).
- Presadzujeme uprednostnenie parkovania pre rezidentov mestských častí v pomere minimálne 8:2 z 10 parkovacích miest v prospech obyvateľov s trvalým pobytom v MČ. Je však nutné zvýšiť poplatky za parkovanie aj na sídliskách.
Prečo by mali mať vlastníci auta právo zadarmo alebo lacno zaberať 7-8 m2 na sídlískách? Poskytneme aj nemotorizovaným obyvateľom mesta rovnako veľkú vyhradenú plochu iba pre nich a zadarmo?