História
História Grécka:
Grécko, ktoré je spojené so vznikom európskej kultúry, bolo vždy cieľom vzdelaných ľudí. Je to krajina mimoriadne rozmanitá nielen čo sa týka oblastí tejto krajiny a ostrovov, ale líši sa aj charakterom svojich obyvateľov. Staroveké Grécko, ktoré položilo základy západnej kultúry, sa spravidla datuje pre celú Grécku históriu pred spojením s Antickým Rímom (okolo 3000 pred Kr. až 146 pred Kr.). Niekedy je rozšírené aj o obdobie pod Rímskou nadvládou (posledné staroveké Olympijské hry sa konali v roku 393).
Staroveké Grécko malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, vzdelanie, filozofiu, umenie a architektúru. V roku 478 sa grécke mestské štáty spojili, obávajúc sa hrozby perzského útoku. Po prenesení pokladnice z ostrova Délos do Atén sa spolok premenoval na aténsky námorný spolok.
Peloponézske vojny boli výsledkom sporov medzi štátmi oboch zoskupení, predovšetkým v oblasti hľadania surovín, potravinových zdrojov a politickej rivality medzi politickými skupinami vnútri jednotlivých štátov (demokrati a aristokrati).
Vojna zasiahla prakticky všetky oblasti, osídlené Grékmi.Vojny sa viedli na mori i na pevnine. Hoci platilo základné pravidlo, že Atény a ich spojenci mali prevahu na mori a Sparta zase na zemi, nakoniec sa rozhodujúca bitka odohrala na mori a Sparta v nej zvíťazila. Sparťania využili svoje víťazstvo a donútili Atény nielen zbúrať tzv. Dlhé hradby, ale zmenila sa aj vláda (k moci sa dostali reakčné skupiny, prenasledujúce demokratických politikov v štáte), Atény museli rozpustiť svoj námorný spolok.
Hlavným prameňom k poznaniu dejín peloponézskych vojen je dielo gréckeho historika Thukydida, na ktorého nadviazal Xenofon. Okrem toho sa zachovali aj viaceré nápisy, ktoré informujú o uzatváraní spojenectiev medzi jednotlivými štátmi, účtoch o nákladoch na budovanie lodí a ďalšie pramene.
Grécku filozofiu nazývame antickou filozofiou. Vznik filozofie v antickom Grécku bol dôsledkom hlbokých premien gréckej spoločnosti a človeka v nej. Pôvodná rodová spoločnosť sa rozpadá a vznikajú štáty. Majetkovú a sociálnu rovnosť v rode nahrádza sociálno-ekonomická nerovnosť vo vytvárajúcej sa otrokárskej spoločnosti. Tieto zmeny spôsobili, že zanikajú tradičné mýtické predstavy o svete a vytvárajú sa vedecké názory a abstraktno-filozofické predstavy o skutočnosti.
Grécke obyvateľstvo bolo v stálom napätí. Vďaka ich nesmiernemu kultúrnemu a hospodárskemu bohatstvu, boli terčom mocností. Po peloponézskej vojne prebral vládu Alexander Veľký. Obdobie 323 – 30 r. Pred Kr. Sa nazýva Helenistickým obdobím. Do 330 r n.l. je Grécko znova pod nadvládou Rimanov. Veľký vplyv na kultúru mal aj vpád Turkov. A napriek resp. vďaka všetkému ostali Gréci hrdí na svoju kultúru a svoje tradície si vážia a chránia.