Alfonz Bednár-životopis+Sklenn vrch
Alfonz Bednár
Alfonz Bednár(*19. Október 1914, Rožňová Neporadza (dnes Neporadza) – †9. november 1989,Bratislava)
Bol slovenský prozaik, scenárista a prekladateľ, ktorý použil novátorské tvorivé postupy pri zobrazovaní spoločenskej situácie po druhej svetovej vojne. Vniesol svetlo aj do literárneho spracovania Slovenského národného povstania.
Životopis
Pochádzal z roľníckej rodiny. Ľudovú školu vychodil v Bošianskej Neporadzi.
Gymnázium navštevoval v Nitre (1926–1930) a v Trenčíne (1930–1934). Po maturite študoval na Filozofickej fakulte v Prahe a v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a v Bardejove.
Po roku 1945 pracoval na Povereníctve informácií v Bratislave, bol lektorom vydavateľstva Pravda a redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Od roku 1960pracoval ako dramaturg a scenárista v Československom filme v Bratislave.
Tvorba
Už počas vojny publikoval v odbornej tlači niekoľko článkov o vyučovaní slovenského jazyka. Do literatúry vstúpil po roku 1945 ako prekladateľ. Venoval sa prekladaniu americkej a anglickej prózy. V tom čase vydal aj knihy veršov pre deti. Už prvým románom sa Bednár predstavil ako umelecky zrelý epický prozaik. Bol autorom, ktorý sa dokázal vnútorne vzoprieť hotovým schémam poplatným ideológii päťdesiatych rokov. Šiel svojou vlastnou tvorivou cestou.
Bednár pri tvorbe románov vychádzal z presvedčenia, že človeka rozlične determinuje minulosť (Slovenské národné povstanie), a aj v povojnovej dobe ovplyvňuje jeho rozhodovanie a konanie. Umelecky silným spôsobom zobrazoval pudové stránky v človeku – aj v takom, ktorý počas povstania stál na „správnej“ strane dejín. Vtedajšia kritika označovala jeho diela za „netriedne“ a „abstraktne humanistické“.
Bednár moderným epickým spôsobom opisoval slovenskú dedinu v jej polstoročnom vývoji. Jeho úsilie však bolo brzdené cenzúrou, preto kompletné spracovanie problematiky dediny mohlo vyjsť až po páde komunistického režimu. V roku 1992 vyšla jeho románová epopeja Role.
Napísal tiež cestopis a je autorom viacerých televíznych a filmových scenárov. V roku 1963 vydal Alfonz Bednár prvý zväzok Dejín slovenskej literatúry, vysokoškolskej učebnice, kde uplatnil osobitý pohľad na problematiku a novú koncepciu literárnych dejín.
Diela
Tvorba pre deti:
Strom, veršíky pre deti; Márne chúťky na pochúťky, Dva stromy
Próza:
Sklený vrch, Hodiny a minúty, Cudzí, Hromový zub, Balkón bol privisoko, Pri holbáchsmoly, Výpoveď.....
Kolíska
Alfonz Bednár bol prakticky prvým slovenským spisovateľom, ktorý nezobrazoval Slovenské národné povstanie schematicky čierno-bielo – v zmysle Nemci sú zlí, naši - teda partizáni a Rusi sú dobrí.
Sklený vrch
Charakteristika postáv:
Ema – autorka denníka – vďaka skúsenostiam získaným počas vojny vie, kam patrí, aj vďaka otcovi
Emin otec – udavač, ktorý udal vlastnú manželku, lebo pomáhala židom. Prisluhovač fašizmu
Emina matka – židovka, pomáhala „svojim“, stalo sa jej to osudným
Z denníka sa dozvedáme o citových vzťahoch Emy k trom mužom:
Milan – partizán, horolezec, umučený fašistami
Zollo Ballo – snúbenec, sebec, rozišla sa s ním
Jožo Solan – jej súčasný manžel
Charakteristika diela:
Román sa nesie v duchu zdokonaľovania socialistického realizmu. Umelecky toto zdokonaľovanie spočíva v tom, že autor vidí spoločenskú situáciu problémovejšie, ako napr. zradu, zbabelosť povstalcov a hlbšie vstupuje do existencionálnej intimity svojich postáv. V čase, keď Sklený vrch vyšiel, nahradil spoločensky prísne chápaného človeka človek s individuálnym osudom a s vlastným vnútorným svetom.
Tento román je písaný formou denníka Emy Klaasovej, z ktorého sa dozvedáme jednak o rodinnom prostredí, jednak o citových vzťahoch hlavnej hrdinky k trom mužom. Spomienky na bližšiu i vzdialenejšiu minulosť sa tu prelínajú s bezprostredne prežívanou skutočnosťou na stavbe priehrady. Vdenníku zohráva významné miesto Tichá dolina, v ktorej Ema prežije najkrajšie okamihy, a kde sa opäť chystá, no nedostane, pretože zomiera po nešťastnej nehode na stavbe hrádze. Symbolika Skleného vrchu spočíva vo večnej túžbe klásť si ciele a prekonávať prekážky na ceste za cieľom.
Obsah: (pozor na mená vedľajších postáv, nemusia byť presné)
Tento denník sa začína písať práve v stredu 5. 7. 1951 a celý dej sa odohráva v období 2.sv.v. A po nej. K už dopísanému denníku sa dostáva Emin manžel Jožo Solan. Počas vojny Ema stratila otca, ktorý sa hlásil slúžiť Nemcom, a stratila i matku, ktorú otec udal, že pomáhala židom. Zaiste by bola aj ona zahynula, keby nebola ušla do hôr, do Tichej doliny. Tu sa zoznámila s partizánom Milanom Kališom. Aj keď bola vojna, prežila s ním najkrajšie chvíle svojho života. Počas SNP musel Milan odísť k partizánom a Ema sa tiež schovávala po horách. Keď sa vojna skončila, vrátila sa do Tichej doliny, ale nenašla tam ani chatu, ani Milana. Chatu zničili nemeckí vojaci a Milan bol nezvestný.
Po vojne sa zoznámila so Zollom. Bol to sebec, myslel iba na svoje dobro. Chcel ujsť do Ameriky, chcel, aby ho Ema nasledovala. Raz sa spolu vybrali do Tichej doliny, no zmeškali vlak, a preto sa začali hádať. Nakoniec Ema odišla do doliny sama, Zollo zostal v Bratislave. Spoznala sa tam s Mišom Paganom a Jožom Solanom. Postupne sa zblížila s Jožom, ktorý bol stavebným inžinierom. Má Emu úprimne rád. V Tichej doline sa začína stavať chata, Ema sa zoznámi s tesárom Tretinom, ktorý jej hovorí o partizánovi, ktorý je pochovaný v doline. Zisťuje, že ide o Milana Kališa. Hoci je už mŕtvy, stále ho má rada, čo sa stáva prekážkou vo vzťahu k Jožovi. Ema sa vydá za Solana, spoločne pracujú na stavbe priehrady, ale je nešťastná, lebo nemôžu mať deti. Rozhodne sa s ním ísť do Tichej doliny, ale pred odchodom zakopne o elektrický drôt a zomiera.
Keď Solan dočítal denník, vykríkol: „Pôjdeme! Pôjdeme!“ No to už jeho ženy nebolo. Posledné zápisky boli zo soboty 19. 4. 1952 ráno.