Staroslovienska literatúra
Staroslovienska literatúra
-súvisí s príchodom sv. Cyrila a sv. Metoda na územie Veľkej Moravy.
Veľkomoravské knieža Rastislav totiž v roku 862 poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo tohto znenia: „Náš ľud sa pohanstva zriekol a kresťanského zákona sa drží. Nemáme však takého učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku pravú kresťanskú vieru vysvetlil, aby sa aj iné krajiny, to vidiac, pripodobnili nám. Tak pošli nám, vladca, biskupa a učiteľa takého, lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza“ (Život Konštantína XIV. kapitola)
Život Konštantína – spis, ktorý bol napísaný v staroslovenčine okolo roku 880 – sa začína informáciou, že „v meste Solúne žil istý muž, urodzený a bohatý, menom Lev, čo mal hodnosť drungária pod stratégom“. Stratég bol veliteľ mesta, kým drungários bol veliteľ práporu. Text pokračuje: „Bol nábožný... a so svojou ženou splodil sedem detí, z ktorých najmladší, siedmy, bol Konštantín Filozof, vychovávateľ a učiteľ náš.“
V roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava prišli do našich krajov misionári z Byzancie, rodní bratia Konštantín a Metod.
Pôvod mena:Cyril z grec. Kyrillos=patriaci Pánovi
Metod- meta+odos= po ceste bádania, starší preklad Strachota z gréc. metus=strach
Metod, vlastným menom Michal sa narodil okolo roku 815- bol právnikom a správcom provincie pri rieke Struma, ktorú obývali i Slovania. Po zhruba 10-ročnom účinkovaní medzi Slovanmi odchádza do kláštora na Olympe a prijíma meno Metod.
Konštantín sa narodil okolo roku 827 ako najmladší zo 7 bratov. Po vyštudovaní cisárskej školy v Carihrade, kde nadobudol vzdelanie sa stal bibliotekárom na Vysokej dvornej škole v Carihrade a neskôr jej profesorom. Ovládal grécky, latinsky, hebrejský arabský a staroslovanský jazyk.
Spolu boli v roku 860 na misii u Charazov na Kryme, kde nasli pozostatky Sv. pápeža Klementa (zomrel okolo roku 100 vo vyhnanstve). Po ich návrate do vlasti, pre tieto ich vlastnosti ich cisár Michal III. určil za vedúcich byzantskej misie.
Od chvíle, keď dostali a prijali misijné poslanie k našim predkom, zamerali celý svoj záujem iba na to, ako týmto ľuďom pomôcť, ako im priblížiť kresťanské posolstvo a ako odovzdať vzdelanosť a spoločenský poriadok. Nemysleli na seba, nehľadali žiadne svoje záujmy, ale všetky svoje sily a schopnosti vložili do obetavej služby našim predkom. Spolu so svojími spoločníkmi (Gorazdom, Kliment, Sáva, Angelár, Naun, Vavrinec,...) začali sa pripravovať na misiu.
Prvé, čo urobili, bolo, že Konštantín vytvoril pre náš vtedajší jazyk písmo- hlaholiku a začal prekladať do staroslovenčiny knihy Svätého písma.
In principio erat Verbum et Verbum erat apud Deum et Deus erat Verbum – Na počiatku bolo Slovo, a to Slovo bolo u Boha, a to Slovo bol Boh- boli prvé slová preložené do staroslovienčiny.
Postupne preložili Evanjeliá a Žaltár. Ako úvod k tomuto prekladu napísal Konštantín poetický spis Proglas. Neskôr preložili do staroslovienčiny i Misál, Breviár.
Ďalším významným počinom bolo založenie školy. Zhromaždili mladých mužov z vyšších vrstiev a učili ich so zámerom, aby mohli byť štátnymi úradníkmi, ale aby sa niektorí z nich mohli stať aj kňazmi.
Metod, ktorý bol vzdelaním právnik, a skôr než odišiel do kláštora, spravoval provinciu, pripravil pre vladárov Veľkej Moravy zbierku cirkevných a občianskych zákonov, ako aj zbierku súdnych sankcií, ktorých cieľom bolo chrániť spravodlivosť a mravnosť, ale aj vniesť do trestného práva kresťanského ducha.
Roku 867 sa vybrali na návštevu ad limina apostolorum do Ríma. Cestou sa zastavili v Blatnohrade, kde Koceľ ocenil ich snahu a dal im do výchovy asi 50 mladíkov.
Po ceste do Ríma v Benátkach sa dostali do sporu s tzv. trojjazyčníkmi, ktorí neuznávali oslavu Boha v inom ako latinskom, gréckom a hebrejskom jazyku.
Po príchode do Ríma ich v jeho hradbách čakal pápež Hadrián II. Isto i preto, že niesli so sebou relikvie sv. Klementa. Ten po vypočutí ich prosby a po zrelej úvahe položením kníh na oltár v Chr8me Santa Maria Magiorre. Z nariadenia pápeža biskupi Formoz a Gauderik vysvätili Slovanských učeníkov za kňazov
Konštantín však od vyčerpania prácou vážne ochorel. Tam v Ríme vstúpil do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril (preto je na mozaike v oblečení východného mnícha). Keď sa na smrteľnej posteli lúčil s Metodom, povedal mu: „Hľa, brat môj, boli sme dvojzáprahom, ťahajúcim jednu brázdu; ja na poli padám, končiac svoj deň. Ty máš veľmi rád Horu (kláštor v Grécku), no nezanechaj pre Horu svoje učiteľské poslanie; veď tým si ešte skôr môžeš získať spásu.“ Tieto slová sú akoby testamentom zomierajúceho Konštantína Cyrila, ktorým posiela svojho brata naspäť pokračovať v práci na Veľkej Morave. Umelec to znázornil tak, že Cyril padá do brázdy a podáva bratovi kôš s osivom a ten pokračuje v rozsievaní.aq Svätý Cyril zomiera 14. februára 869. Pochovali ho v Ríme, v Bazilike San Clemente.
Pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovienskych vladárov, ktorý obsahuje vyhovenie všetkým trom požiadavkám: Ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči. Tento dokument patrí k najdôležitejším v histórii Slovenska. Metod sa však na Veľkú Moravu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna. Metod zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa. Ten vyslal k pápežovi posolstvo so žiadosťou, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii. Pápež vyhovel, Metod sa stal v roku 869 biskupom bol menovaný za pápežského legáta ad gentes (pre slovanské národy), prevzal cirkevný titul obnovenej biskupskej stolice v Srieme. Metodovu apoštolskú činnosť prerušili politicko- -náboženské spory.
V roku 870 uväznili vo Švábsku v kláštore, ktorý bol mimo ciest, a tak tam bol Metod akoby skrytý. Metod protestoval so slovami: „Keby to územie bolo vaše, hneď by som vám ho zanechal, ale je sv. Petra.“ Napriek všetkým prekážkam sa istému mníchovi podarilo poslať do Ríma posolstvo, ako sa veci majú. Pápež Hadrián II. dvakrát rázne zakročil, no nič nepomáhalo. Až jeho nástupca Ján VIII. Roku 873 zakázal dvom biskupom vykonávať biskupský úrad a jedného si povolal do Ríma, aby sa zodpovedal. Všetci to oľutovali, Metod bol prepustený a v sprievode pápežského legáta prišiel na Veľkú Moravu. Legát ho uviedol do úradu arcibiskupa.
V roku 880 Metod bol znova pozvaný ad limina apostolorum, na návštevu do Ríma, aby celý problém ešte raz osobne predložil Jánovi VIII. Vo Večnom meste bol pozbavený obvinenia a od pápeža dosiahol vydanie buly Industriae nostrae, ktorá aspoň v podstate navrátila slovanskej bohoslužbe prednostné práva, ktoré jej dal jeho predchodca Hadrián II.
Touto bulou erigoval aj Nitrianske biskupstvo, biskupa Vichinga menoval za biskupa do Nitry. Aj keď mu prikázal poslušnosť Metodovi, Viching stále kul intrigy, dokonca falšoval pápežské listy. Metod komunikoval s Rímom, pápež mu stále dôveroval a priaznivo sa vyjadroval voči nemu. Metod Vichinga nakoniec poslal k Vislanom na misie
Metodovi sa dostalo podobného uznania dokonalej právoplatnosti aj od byzantského cisára a od patriarchu Fócia, ktorý bol v tej dobe v plnom spoločenstve s Rímom, a to počas jeho cesty do Carihradu v rokoch 881 a 882.
Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Sv. písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil.
Na Kvetnú nedeľu v roku 885 slávil Metod poslednýkrát bohoslužbu a pociťoval blížiacu sa smrť. Vtedy sa spýtali jeho učeníci: „Koho určuješ, otče a učiteľ ctihodný, za súceho medzi svojimi učeníkmi, aby ti bol nástupcom v tvojom učení?“ I ukázal na jedného zo svojich známych učeníkov, nazývaného Gorazd, hovoriac: „Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako i moja.“ Krátko na to, 6. apríla 885, obklopený kňazmi – svojimi učeníkmi, skonal. Historický dokument zaznamenal: „Odprevádzalo ho nesčíselné množstvo ľudu so sviecami v rukách, oplakávajúc dobrého učiteľa a pastiera: muži a ženy, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní a poddaní, vdovy a siroty, cudzinci a tuzemci, neduživí a zdraví, slovom všetci, lebo on sa pre všetkých stal všetkým, aby všetkých získal pre Krista.“ Podľa dobových záznamov bol sv. Metod pochovaný „vo veľkom chráme moravskom, na ľavej strane, v stene za oltárom presvätej Bohorodičky“.