Humanizmus a renesancia
Humanizmus a renesancia
stredovek
- učenie o trojakom ľude - ľudia rozdelení do 3 stavov (kňazi, šľachta. poddaní)
- stredoveká cirkev učila, že poriadok na svete je daný od Boha a teda je nemenný (človek sa mal uspokojiť so svojím pozemským osudom a pokorne čakať na blažený život v posmrtnom raji) - toto učenie najviac vyhovovalo šľachte, lebo takto nemohol nikto ohrozovať jej bohatstvo a výnimočné postavenie v spoločnosti
Spoločenské podmienky
Na konci 13., zač. 14. st. vzniká nová spoločenská trieda, ktorej zisky plynuli z rozvoja remesiel – meštiactvo - sa nechceli zmieriť so sv. postavením
. Táto trieda má dostatok finančných prostriedkov a už ich aj chce využiť pre seba, pre svoj osobný komfort. Preto začína podporovať obchod - prísun drahých kovov, korenín a luxusných látok.
S obchodom súvisia nové zemepisné objavy - r. 1492 objavenie Ameriky.
K zemepisným objavom sa priraďujú významné vedecké objavy: heliocentrický názor - Slnko a nie Zem je stredom vesmíru (Galileo, Koperník), používanie kompasu, pušného prachu, vynález kníhtlače - r. 1445 J. Guttenberg.
- tal. mestá boli v stredovekej Európe na 1. mieste v rozvoji remesiel, obchodu a bankovníctva, a preto sa dotiaľ od kon. 13. a zač. 14. st. začalo šíriť nové myšlienkové, spoločenské a umelecké hnutie humanizmus a renesancia
heliocentrický názor - Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei
humanizmus
- humanus = ľudský
- nový svetonázor
- humanisti: študovali a vydávali diela antických autorov (Homér, Vergílius)
pokladali ich za dokonalé v zobrazovaní človeka a prírody, svojimi dielami ich napodobňovali vo forme aj
v obsahu, používali latinčinu až neskôr národ. jazyky
- diela zachytávajú každodenný život
- často súvisia s citovým životom človeka
- východisko, filozofia renesancie
- upriamil pozornosť vedy, umenia a celej kult. na človeka, prírodu a pozemský svet
- cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a znovuzrodenie
- odmietali feudálne a cirkevné myslenie
- zdôrazňovali nové hodnoty: právo človeka na radostné prežívanie života, úctu rozumu (pravda poznaná rozumom), zmyslové poznanie a význam jednotlivca
- hl. dôraz kládli na vzdelanie a výchovu (hl. zdroj poznania) -> základ prvých svetských škôl
- „Boh nám dal rozum na to, aby sme ho používali" - odmietli všetkí. cirkevné dogmy
- do vedeckého bádania zaviedli metodickú skepsu - neprijímať hotové pravdy, vš. i overovať
- „Človek nemá veriť, ale má rozmýšľať" - neexistuje vopred daná pravda, existuje pravda daná rozumom a táto je poznateľná
- „Boh je tu na to, aby boli určité zásady, morálka" - neboli ateisti, tvrdili, že Boh sa nemieša ľuďom do života a že len cirkev urobila z Boha niekoho, koho sa musíme báť
- všetko už bolo napísané, len sme na to zabudli - musíme sa vrátiť k starým jazykom, k antike a jej spisom a tam hľadať odpovede na otázky
- antika bola už dávno a humanizmus má priniesť niečo nové -> začína obd. vedeckého bádania
- začal sa hľadať ideálny štát, zrodila sa politológia
1. Thomas More - Utópia (Angl.)
- št. tajomník na dvore Henricha VIII. (Henrich bol ženatý, no chcel sa oženiť s inou, a preto požiadala pápeža o rozvod, ten to odmietol; kráľ požiadal Mora, aby pre neho ten rozvod vyprosil, no on odmietol, a preto ho zajali a dali do väzenia)
- dielo Utópia napísal vo väzení (utópia = dodnes niečo, čo sa nedá zrealizovať)
- vyšiel z toho, z čoho vychádzajú všetci. reformátori
- všetci. sme si rovní, rozdelil nás súkromný majetok
- nový štát chcel vytvoriť na princípe rovnosti - žiadne súkromné vlastníctvo, ľudia by robili, lebo by mali radosť z práce a mali dostávať všetko, čo by potrebovali
- hl. činnosť - vzdelanie
- ideálny deň = 6 hod. práca, 2 hod. odpočinku, 3 hod. práca
2. Thomasso Campanella - Slnečný štát (Tal.)
- Taliansko- v tej dobe rozdrobené (S - bohaté mestá, stred - pápežský štát, J - španielska nadvláda)
- on a ďalší mladí ľudia chceli J Tal. oslobodiť od Španielov -> sprisahanie => na 20 rokov zatvorený do väzenia
- prepustili ho (mal 50 r.) a o pár týždňov ho z doteraz neznámych dôvodov zatkla svätá inkvizícia a uvrhla ho do väzenia, kde z neho urobili 100% mrzáka
- napísal dielo Slnečný štát - predstava ideálneho, spravodlivého štátu.
- na čele štátu - pápež (dúfal, že ho prepustia, no neprepustili), no pritom štát absolútne rovných ľudí bez súkromného majetku (cirkev sa má vrátiť k pôvodnému Kristovmu učeniu)
- Slnko - najvyšší vladár + Moc, Múdrosť a Láska - na čele
- všetko. majú spoločné, štát to bude spravodlivo rozdeľovať => človek sa zbaví sebectva a závisti
- v slnečnom štáte. hovorí o strojoch, ktoré. budú pomáhať ľuďom: lode bez pohonu vesiel a vetra, lietacie stroje, zvláštne zbrane, poľnohospodárske stroje, látky podporujúce klíčivosť rastlín
3. Nicollo Machchiavelli - Vladár (Tal.)
- návod pre vládcu, ako vládnuť
- ten, kto vládne má právo použiť akékoľvek prostriedky na dosiahnutie sv. cieľa
- uvedom si, že vládneš hlupákom a že oni sú vždy ochotní veriť, a preto pre teba platí iná morálka ako pre nich (nemožno stotožňovať politiku a morálku)
- vládca: priamočiary, prefíkaný (lev aj líška), ľstivý(2 spôsoby boja - za pomoci zákonov - ľudia, za pomoci boja - zvieratá), líška pred vlkmi a lev pred pascou, nemusí dodržiavať slovo, pretvárka, predstieranie,
- ľudia sú sebeckí - skôr zabudnú na smrť otca, ako na stratu majetku
- treba likvidovať nepriateľov (keď niekoho zabiješ, už sa ti nemôže pomstiť, ak ho necháš žiť, pomsta je jeho)
- nemá mať iný cieľ ako vojnu
- ľudia majú k vladárovi pociťovať lásku aj strach, naraz to však nejde, tak radšej strach
- -> macchiavelizmus (M. Thatcherová, V. Klaus)
- nar. sa vo Florencii - najväčšie a najbohatšie mesto (jediné mesto, ktoré. malo 100 tis. obyvateľov.; Paríž, Londýn - 20 tis.)
- bola republikou
- ako 29-ročný - „minister zahraničných vecí"
- vlády vo Florencii sa zmocnil bohatý šľachtický rod Medici - odstránili rep. a nastolili diktatúru
- stal sa obyčajným. archivárom a za úlohu mal spísať dejiny Florencie (spísal ich)
- vtedy sa rozhodol napísať Vladára - myslel si, že Mediciovci ho budú brať, no boli vyhnaní a obnovila sa rep., jeho vyhnali a obvinili zo zradcovstva, to bolo pre neho poníženie, zomiera (ako 53-ročný)
renesancia
- renascio = znovuzrodenie
- návrat k antike, hl. heslo: kalokagathia
- heslo: „Carpe diem" (Užívaj dňa)
- toto umenie podporovala aj cirkev – Borgiovci
- renaissance = obroda, znovuzrodenie
- obroda človeka v duchu antických ideálov, súvisí s meštiactvom
- umelecký smer šírený z Talianska, ktoré vytvára nového človeka, človeka, ktorý má právo na plnohodnotné, prirodzené, radostné prežitie života
- vzor: antika a kalokagathia
- renesančný človek si ctí krásu a rozum
- znaky:
- racionalizmus - rozumové poznanie sveta
- senzualizmus - zmyslové poznanie sveta
- individualizmus - do popredia sa dostáva jednotlivec, význam jednotlivca
-antopolizmus-
- umenie:
- nebolo už záležitosťou úzkej skupiny ľudí, ale bolo určené pre široké vrstvy, s týmto súvisí aj používanie národných jazykov, ktoré nahrádzajú latinčinu
- literárne diela majú jednoduchšiu štylistiku a sú podpisované (autor nie je nástrojom božím, ale jednotlivcom)
1. raná (trescento) - 14. st., Florencia
2. vrcholná (quatrocento) - 15. st., celý Apeninský pol.
3. neskorá = zaalpská (cinquecento) - 16. st., ostatná Európa
renesančný sloh
- ako prvý slúži človeku - svetské stavby (sirotince, mešiacke domy, zámky)
- znaky stavieb:
1. priestrannosť
2. svetlosť (do stavby sa dostáva svetlo - veľké štvorcové okná, členené s priezračným sklom, trojuholníková nadstavba)
3. súmernosť
4. gotický oblúk nahradený oblým oblúkom
5. obdĺžníkové okná
6. namiesto veže sa objavuje kupola
7. átrium (vnút. dvor; fontány a parky)
8. arkády
9. používanie perspektívy
renesančné pamiatky u nás
- Fontána Maximiliána I. (Rolandova)
- zámky: Levoča, Kremnica, Trenčín, Orava
- radnice v Bardejove a Levoči
svetová renesančná pamiatka: Louverre (L. da Vinci ju daroval Franc. z vďaky za pohodlie, kt. mu poskytol franc. kráľ)
- Humanizmus – pokladá sa za začiatok a východisko renesancie, za jej odbornú učenú zložku založenú na študovaní, vysvetľovaní i vydávaní antických literárnych pamiatok. V humanistickej literatúre sa napodobňovala antická literatúra v obsahu aj vo forme, používali sa antické žánre (ódy a eposy), ďalej v tematike a v štylistike, v jazyku (používala sa klasická latinčina). Preto sa humanizmus obmedzoval len na vzdelanecké kruhy spoločnosti.
- Renesancia – tento termín je širší než humanizmus, rozumie sa ním celá epocha, v ktorej v Európe zanikal feudalizmus. Podľa tohto chápania patria do renesancie všetky myšlienkové, kultúrne, umelecké a spoločenské prúdy, ktoré sa postavili proti feudalizmu. V užšom slova zmysle znamená renesancia reformáciu cirkvi a náboženského života a v najužšom slova zmysle sa označuje iba umelecká tvorba umeleckej epochy, najmä výtvarné umenie a literatúra, ktorá na rozdiel od humanistickej nepoužívala latinčinu, ale národné jazyky. Mala ľudovejší charakter a sústredila sa najmä na umelecké zobrazenie radostného renesančného vzťahu človeka k pozemskému životu, kráse, prírode a láske.
SONET
- považuje sa za klasický básnický útvar lyrickej poézie
- v európskej poézii sa pestuje od čias talianskej renesancie (14. st.)
- skladá sa zo štrnástich veršov ( najčastejšie 4 4 3 3 )
- Shakespearove sonety sa napr. skladajú z jednej dvanásťveršovej a jednej dvojveršovej strofy
- kvartetá sonetu majú najčastejšie rým obkročný (a b b a), nie je zriedkavosťou spoločný rým pre obidve kvartetá
- sonety mávajú okrem vonkajšej výstavby i svoju vnútornú kompozíciu. Každý obsahuje uzavretú myšlienku, rozčlenenú na tézu, antitézu a syntézu. Prvá časť sonetu (štvorveršia a niekedy i prvé trojveršie) nastoľuje a rozvíja tému (téza a antitéza), druhá časť tému uzatvára pointou (syntéza).
NOVELA
- predstavuje stredný epický žáner
- vznikla v Taliansku v období renesancie
- názvom novela sa pôvodne chcelo naznačiť, že ide o umelecké zobrazovanie udalosti alebo epizódy, ktorá sa vyznačuje novotou, neobyčajnosťou, snažila sa spracúvať nové, originálne námety
- ovplyvnila vývin celého prozaického literárneho druhu, najmä románu
- nepodáva komplexný a široký obraz človeka, ale iba určitý výsek, súbor niekoľkých udalostí, ktoré však majú svoje vnútorné napätie
- má menší počet postáv ako román, jednoduchší dej, menej zložitú kompozíciu
- postavy novely sú obvykle na začiatku deja už ľudsky a charakterovo sformované a neprekonávajú počas trvania deja väčší vývin, čo súvisí aj s neveľkým rozpätím času zobrazených udalostí.
- dej má rýchly spád a nastáva v ňom obyčajne nejaký prekvapujúci obrat
TALIANSKA LITERATÚRA
- epika: Dante Alighieri
- bol najvýznamnejším básnikom humanistickej a renesančnej lit., za jeho najdokonalejšie dielo je považovaná epická báseň Božská komédia(La Divina Commedia) . Má 100 spevov, zobrazuje základné problémy stredovekého človeka. Básnikova duša putuje záhrobím, v Pekle ho sprevádza básnik Vergílius. Tu trpia hriešnici pre svoje vášne a zločiny. Obaja postupne prechádzajú do očistca, ktorý je prechodom k radosti neba. Rajom sprevádza Danteho jeho milá Beatrice, ktorú chcel autor svojou básňou osláviť. Skladba má 3 významy: duša Danteho predstavuje celé ľudstvo, Vergílius predstavuje rozum, Beatrice predstavuje náboženstvo a pozemskú dokonalosť. Dante kráča záhrobím ako vášnivý bojovník za právo a spravodlivosť.
-vznik 1307 – 1321.
-dej sa odohráva na Veľkú noc roku 1300. Skladá sa z troch častí: Očistec (Purgatorio), Peklo (Inferno), Raj (Paradiso).
-prelomovým dielom medzi stredovekom a renesanciou, lebo sa v nej miešajú prvky antickej kultúry s kresťanskou vieroukou.
PEKLO – Dante znázorňuje ako nálievkovitú dutinu rozdelenú do 9 stupňov, kruhov v ktorých sa trápia hriešnici podľa svojej viny. Tresty sú odlišné a lenivci, kacíri a neveriaci, podvodníci a lišiaci, násilníci, zradcovia. Napr. lenivci sú potrestaný, tým že nemajú chvíľu pokoja, násilníci hynú v horúcej krvi.
OČISTEC – zobrazený ako vysoká hora uprostred oceánu, kde v siedmych kruhoch zodpovedajúcich siedmim hlavným hriechom (pýcha, závisť, hnev, lenivosť, lakomosť, nestriedmosť, smilstvo), sa trápia duše v nádeji na odpustenie.
RAJ – na konci očistca sa básnik ujme Beatrice. (Dante ešte ako 9- ročný chlapec spoznal o rok niekdajšiu dievčinu Bice Dortianová, ktorá sa ako Beatrice stala jeho osudovou celoživotnou láskou a inšpiráciou. Raj tvorí 9 žiarivých sfér (planét), po ktorých ho sprevádza Beatrice. Básnikova cesta vrcholí v poslednom speve práve oslavou Beatrice, ktorá stelesňuje božskú autoritu, ale je aj symbolom lásky a duchovnosti. Básnikova cesta teda viedla od slabosti a hriechu, k cnosti a pravde, ku ktorým ho priviedli Vergílius(rozum), jeho milovaná Beatrise(dokonalosť).
- próza: Giovanni Boccaccio
- zakladateľ talianskej renesančnej prózy, autor zbierky Dekameron. Obsahuje 100 noviel, ktoré si rozpráva 10 mladých ľudí počas 10-tich dní na florentskom vidieku, kam ušli pred vyčíňaním mora. Ich rozprávania sú veselé, vyjadrujú radosť zo života, sú zakončené ponaučením. Autor kritizuje pokrytectvo, hlúposť a do popredia kladie lásku k žene.
Dekameron je grécke slovo označujúce časový úsek desiatich dní, vo význame diela desať denníkov lásky. V prešmyčke slova Decamerone sa skrýva bližší názov: De amore novellae centum, sto noviel o láske. Tak nazval Dekameron jeho prvý odpisovateľ Mannelli, Boccacciov súčasník, v roku 1384. Boccaccio, podobne ako všetci učenci a básnici humanizmu mali veľkú záľubu v slovných hrách a inotajoch každého druhu.
- lyrika: Francesco Petrarca
- preslávil sa svojím dielom Spevník, obsahuje 366 lyrických básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval svojej milovanej Laure. Do svojich veršov vložil smútok, melanchóliu a únavu zo života. Lauru predstavuje ako symbol, ale aj ako reálnu bytosť. Výber básní z tohto diela u nás vyšiel pod názvom Sonety pre Lauru.
|
|
|
ANGLICKÁ LITERATÚRA
William Shakespeare
- je autorom viacerých komédií, tragédií a historických hier
- vo svojich komédiách zobrazil hrdinov bojujúcich o svoju lásku a dobré vzťahy medzi ľuďmi. Napr.: Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič. Medzi divákmi najväčšiu obľubu si získala hra Veselé panie z Windsoru. Vystupujú tu dve panie, ktorým rytier Falstaff poslal rovnaké ľúbostné listy. Rozhodnú sa teda záletníka potrestať, využijú na to svoj šarm, prefíkanosť a vtip, aby ho zosmiešnili na verejnosti.
Znaky Shakespearovskej drámy:
- neobmedzenosť tém, času, miesta
- obraz pozemského života, kladných i záporných vlastností ľudí
- hrdinovia sú silní jednotlivci, ktorí sú sami strojcami svojich osudov, ich činy vyplývajú z ich charakterov, preto sú to často rozporne žijúce postavy, ktoré sa nevzdávajú svojich ideálov (ani vtedy, keď musia pre ne zomrieť)
- postavy žien samostatne rozhodujú o svojom živote, sú rázne, cieľavedomé a sú pôvabným stelesnením renesančného ideálu
- príčinou tragédie je ľudská vášeň alebo náhoda
- komické prvky nie sú ostro oddelené od tragických
- veršovaný jazyk sa strieda s prózou
- sú osnované na konfliktoch dobra a zla, ľudskosti a podlosti.
Shakespeare- tragédia
- Rómeo a Júlia – mladí milenci zomierajú, lebo ich rody žijú v nenávisti a bránia im v láske. Zmieria sa až nad zbytočnými obeťami svojich detí
- Hamlet – syn dánskeho kráľa Hamlet sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca , ktorého zabil vlastný brat, aby sa zmocnil trónu a oženil sa s kráľovnou vdovou. Po dlhom váhaní Hamlet vykoná pomstu, ale zomierajú pritom i nevinní ľudia. Hamletova láska Ofélia sa pomiatla a utopila. Oféliin brat vyzve Hamleta na súboj, v ktorom má zomrieť otráveným mečom. Hamleta zraní, ale pri zámene kordov je sám smrteľne zranený. Kráľovná pripíja na Hamletovo víťazstvo a úspech otráveným vínom a zomiera. Ranený Hamlet zabije i vraha svojho otca. Hamlet je renesančný hrdina, verí v čisté ľudské vzťahy, ale styk s drsnou ľudskou skutočnosťou v ňom vyvoláva sklamanie a pesimizmus, napriek tomu sa nevzdáva vznešených ideálov. Charakteristický je jeho monológ o zmysle života : „Byť, či nebyť - to je otázka.“
- Kráľ Lear - veršovaná tragédia, ktorá patrí k vrcholným zjavom renesančnej lit.
- starý kráľ chce rozdeliť svoju ríšu svojim 3 dcéram a preto 2 staršie dcéry, chtiac získať dedičstvo, sa otcovi neúprimne líškajú. Najmladšia Kordélia je k otcovi úprimná a preto pyšný kráľ Lear na ňu zanevrie. Zbaví sa jej tým, že ju vydá za francúzskeho kráľa a on žije u svojich starších dcér. Pretože im prekáža, vyženú ho. Staršie sestry sa začínajú navzájom nenávidieť a keď na základe intríg obe zomierajú, Kordélia prichádza s francúzskym vojskom otcovi na pomoc. Po vylodení pri anglických brehoch sa dostáva do zajatia a následne do väzení je zavraždená. Samoľúby panovník, kráľ Lear, spoznáva, že sa vo svojich dcérach zmýlil a pri pohľade na mŕtvu Kordéliu mu pukne srdce.
- Othello – v tejto tragédií víťazí podlosť a intrigy nad čistým ľudským citom
- čierny vojvodca benátskeho vojska Othello v žiarlivosti podľahne intrigám kariéristu Jaga a zavraždí svoju nevinnú bielu manželku Desdemonu. Keď zistí, že sa dal oklamať, spáchal samovraždu.
Shakespeare- komédia
Sen noci svätojánskej – rozprávková hra.Bohatý aténsky mešťan chce svoju dcéru Hermiu vydať za Demetria, ona však ľúbi Lysandra, s ktorým utečie. Demetrius žiarli a milencov prenasleduje. Do Demetria je zaľbená Helena a aj ona sa vydáva zo svojím milým, v noci sa všetci stretávajú v aténskom lese, dej sa skomplikuje čarami kráľovnej víl a obaja mládenci sa zaľúbia do Heleny. Napokona sa Lysander vráti k Hermii a Demetrius opäť zatúži po Helene, v prítomnosti víl oslavujú svadby
Veselé panie z Windsoru – dve panie svojím vtipom a prefíkanosťou zosmiešnia záletného rytiera Falstaffa
Mnoho kriku pre nič
Skrotenie zlej ženy
- v komédiách autor zobrazuje víťazstvo múdrosti, vtipu a šikovnosti nad hlúposťou a obmedzenosťou.
Francúzka literatúra
A) Francis Willon
Malý testament
Veľký testament
-satirické básne spomienky na mladosť a študentov
B) Francois Rabelias: Gargantea a pantagruel- útok na sorbonských kňazov
-päťdielny román o obroch (paródia na stredoveké rytierske romány, prináša realistické postrehy zo života, satiru na súdobé pomery v cirkvi, kláštoroch, školstve i súdnictve, zdôrazňuje moc ľudských vedomostí, nastoľuje i otázky súvekej morálky), hlavnou ideou diela je renesančná myšlienka „Rob, čo sa ti páči!“
Španielska literatúra
Lope de Vega- hry s nábožensko tematikou Záhradníkov pes
Miguel Cervantes de Savedra: Dômyselný rytier Don Quijot
zámerom autora v tomto románe bolo zosmiešniť populárne rytierske romány. Hrdina románu Don Quijote sa pomätie z čítania rytierskych románov a rozhodne sa obnoviť rytiersku slávu. Putuje na nevládnom koni a so zbrojnošom, prostým a prefíkaným sedliakom Sanchom Panzom, ktorý ho sprevádza na oslovi. Hrdina chce pomáhať biednym. Jeho dobrodružstvá sa končia zosmiešnením alebo bitkou ( boj s veternými mlynmi, ktoré považuje za obrov, zápas s kŕdľom oviec, ktoré sa mu v predstavách menia na nepriateľské vojsko. Nakoniec sa vracia domov, ochorie a pred smrťou sa zrieka svojho poblúznenia a vracia sa mu rozum. Časť svojho majetku odkáže Sanchovi Panzovi. Cervantes v tomto diele stavia do konfliktu dva svety: svet ideálov (rytierstvo čistého srdca) a svet skutočnosti (zdravý sedliacky rozum). Quijote je naivný, smiešny rojko a Panza je praktický sedliak.