Andrej Sládkovič
Andrej Sládkovič
Pochádza z rodiny učiteľa a literáta a
vzdelanie získaval v rokoch Krupina, Pervočany, Evanjelické lýceum v BS a BA, teológia v Halle
V roku 1847 bol vysvätený za kňaza. S nadšením vítal revolúciu v rokoch –veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach.
Od roku 1856 až do smrti pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti Karola Kuzmániho sa stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. V roku 1868 vážne ochorel na vodnatieľku, a z tohto ochorenia sa už nevyliečil. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v Radvani.
Tvorba
Prvé básne prezentuje v almanachu Nitra. Vo svojej romantickej poézii spája podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o ideálnej mravnosti, kráse a dokonalosti človeka. Silným inšpiračným zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Vyjadroval sa k rôznym životným otázkam, objavoval i „neobjavenú“ krásu v slovenskej prírode, v ľude a jeho kultúre. V jeho básňach sa objavujú národnobuditeľské a národnoobranné prvky.
Bol pod silným vplyvom Ľudovíta Štúra a patril k vedúcim osobnostiam jeho družiny. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej a zúčastnil sa tak na revitalizácii slovenského života. Udržiaval kontakty s poprednými predstaviteľmi slovanských národov. Jeho myšlienkovú orientáciu ovplyvnila aj Heglova filozofia. Popri pastoračnej činnosti sa venoval aj náboženskej spisbe. Život, a nie filozofia mu dal podnet k napísaniu jeho najslávnejšie básnickej skladby Marína, ktorá je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. Marína a lyricko-epická báseň Detvan sú považované za vrcholy jeho básnického diela.
Popri poézii sa venoval prekladaniu z ruštiny (Puškin), francúzštiny Voltaire, Racine, neskôr tiež z nemčiny (J.W. Goethe).
1848 – Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, rapsodická báseň- víta revolúciu v rokoch 1848 – 1849
1848 – Nehaňte ľud môj, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
1848 – Hron, báseň ( vyšlo v časopise Orol tatranský)
1848 – More, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský )
1848 – Morava, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
1848 – Krajanom, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
1848 – Mládenec, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský).
1848 – Detvan , báseň (5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka)
1848 – Znovuzrodenec, báseň o J.A. Komennskom (vyšlo v kalendári Živeny)
MARÍNA
- veľké dielo ľúbostnej a reflexívnej lyriky v štúrovskej literatúre
- považuje sa za ústredné dielo slovenského romantizmu a podľa literárnej vedy je Marína „dcérou Kollárovej Slávy dcéry“
- inšpiráciou bol ľúbostný cit k Márií Pišlovej z Banskej Štiavnice
- A. Sládkovič sa prvý osmelil osláviť krásu, lásku a mladosť, čo Ľudovít Štúr prijal s nevôľou, lebo tému považoval za málo vlasteneckú
- Skladba má 2 veľké časti:
1. lyricko – epická – zobrazuje nešťastnú lásku k Márií Pišlovej
2. reflexívno – symbolická – láska nadobúda nadosobný spoločenský charakter
- tematicky sú najrozpracovanejšie 4 témy:
1. krása
2. láska k Maríne
3. láska k Slovensku
4. mladosť
kompozícia: 291 slôh po 10 veršov
1. téma: Krása: - vyjadruje túžbu po kráse, splynutie predstavy krásy a Maríny – autor je
opojený krásou a stelesnenie nachádza v dievčine
- nachádzame tu aj autorove myšlienky o kráse, ktorú spája s mravnosťou a pravdou, človek sa ochudobňuje a vo svete, ktorý ho obklopuje, nevidí krásu.
- Autor nemá oči len pre krásu duchovnú, intenzívne vníma krásu dievčaťa
2. téma: Láska: - téma lásky rozvíja politický odkaz J. Kollára v básnickej skladbe Slávy dcéra. Kollár tu rozvíja myšlienku všeslovanskej vzájomnosti. Je to básnická skladba o láske k žene a slovanskej vlasti inšpirovaná láskou autora k Frederike Smidtovej. Ústrednou témou je láska, lyrický hrdina vyznáva lásku Míne, ktorá sa stáva Slávy dcérou. Láska, zaľúbenosť posúvajú 1. časť Slávy dcéry k preromantizmu.
V kráse Míny sa ukrýva krása Poľky, Srbky, Slovenky, Rusky, z čoho vyplýva, že ide o symbiózu osobného a slovanského u Kollára. U A. Sládkoviča ide o symbiózu osobného a slovenského. A. Sládkovič spája lásku k žene a k vlasti.
- Kollár rozdelí lásku na dve časti, oddeľuje lásku k vlasti a lásku k Míne – víťazí rozum a povinnosť (hlavný znak klasicizmu)
- Sládkovič v Maríne vykreslil v 41. slohe jedno z najoriginálnejších vyznaní lásky v literatúre
- Láska dvoch mladých ľudí v Maríne nenašla naplnenie; lyrický hrdina cíti, že jej hrozí nebezpečenstvo.
- Moderne vyznieva obžaloba spoločnosti, v ktorej dievčina nemôže byť paňou svojho srdca a stať sa ženou muža, ktorého miluje
- Ich láska bola z tohto sveta, preto nebola večná. No ušľachtilo básnik ďakuje za jej cit.
-
téma: Slovensko: - symbióza lásky k Míne a lásky k Slovanstvu u Kollára sa prevtelila
u Sládkoviča do symbiózy lásky k Maríne a lásky k Slovensku.
Slovensko je tu prítomné od Tatier až po Ostrihom, autor má vrúcny vzťah k Tatrám, Sitnu a Hronu. Jeho láska Marína sa mení na vidinu – vílu. Ich láska naráža na neprekonateľné spoločenské prekážky. Uvedomuje si však, že jeho rozchod so ženou, ktorú ľúbi, neznamená koniec jeho povinnosti voči národu. U Kollára rozlúčka s Mínou neznamená rozchod, ale dávajú si sľub vernosti. Kollár túži po posmrtnom stretnutí s Mínou.
- V 4. speve (Léthé) sa Mína mení na vílu a sprevádza autora po slovanskom nebi, kde sú všetci, čo priali Slovanom. V 5. speve (Acheron) po slovanskom pekle, kde sa stretávajú s neprajníkmi slovanského národa.
- Sládkovič v závere vyvyšuje lásku k pozemskému životu a rodnému kraju nad nadpozemskú blaženosť po boku víly Maríny. Spoznáva, že život je nekonečná premena a to mu vlieva novú silu a nádej. Pokúša sa nájsť princíp, ktorý by trvalejšie a hlbšie osvetľoval zmysel života pred prchavým ľúbostným citom. Nachádza ho v mladosti.
4. téma: Mladosť: - mladosť nevníma ako fyzický vek, ale ako stav ducha, živú túžbu , zmeniť skutočnosť a uskutočniť svoje túžby a ideály. Toto je revolučné jadro Sládkovičovej filozofie života. Z tohto hľadiska odoláva volaniu víly Maríny, ktorá ho stále vábi do vĺn Hrona a večnosti. Premáha nával žiaľu, víťazí v ňom vôľa a povinnosť k životu.
- Takto vyrovnaný dopísal Sládkovič záverečné slohy, v ktorých už niet bolesti a trpkosti, len blažená spomienka na krásu, lásku v poslednej 291. slohe.
DETVAN
Detvan je lyricko-epická báseň
Pôvodné dielo Detvan je napísané štúrovským pravopisom, foneticky a má o jednu strofu viac. Je to strofa z piateho spevu Lapačka. Strofa vypadla samotnému autorovi pri prepisovaní textu, ktorý poslal Hurbanovi na zverejnenie. Prvýkrát bolo dielo publikovaná v roku 1853 v almanachu Nitra
V diele Detvan sa Andrejovi Sládkovičovi podarilo splniť záväzok, že po diele Marína napíše dielo, ktoré by prispelo k pozdvihnutiu národného povedomia Slovákov
Námetom je autobiografický, reálny ľúbostný zážitok - a to láska mladého Sládkoviča k Antónii Júlii Sekvičovej, dcére panského úradníka z Honseku a básnikovej budúcej manželke. Tento príbeh, ktorý oslavuje zmysel pre spravodlivosť, je inšpirovaný jánošíkovskou a korvínovskou folklórnou tradíciou.
Dej Detvana sa odohráva v 15. storočí v období vlády Mateja Korvína v okolí Poľany.
Charakteristika diela
Skladba vznikla ako oslava slovenského ľudu, čomu zodpovedá aj vysoká miera idealizácie slovenského ľudu. V popredí stoja idealizované kladné morálne vlastnosti späté s čistou krásou slovenskej prírody.
Detvan sa skladá z :
-
Lyrická časť sa vyznačuje nádhernými opismi kraja pod Poľanou. Nachádzajú sa v nej aj reflexie o vlastnostich slovenského ľudu a o perspektívach do budúcnosti.
-
Epická časť Detvana je menej výrazná a tvorí ju súbor niekoľkých dejových epizód, z ktorých najvýraznejšie sú únos Eleny zbojníkmi a zabitie kráľovského sokola
Osnova deja
-
Opis podpolianskej prírody
-
Martinov tanec so šantiacimi dievčinami
-
Martin zabije sokola
-
Stretnutie so svojou družinou
-
Elenu unesú zbojníci pri hľadaní Martina
-
Smrť jedného zbojníka
-
Martin na ceste ku kráľovi
-
Pri bráne ho začnú naháňať kráľovi drábi
-
Priznanie sa kráľovi
-
Kráľ daruje Martinovi kantár a koňa
-
Elena dostane prsteň od zvodcu
-
Lapači prišli verbovať Martina na vojnu
-
Prosenie kráľa
-
Kráľ vyhovie
Postavy
Martin Hudcovie
Martin je netradičná romantická postava, bez protikladov a konfliktov. Je ideálnym predstaviteľom slovenského ľudu. Pochádza zo sedliackeho rodu, má láskavých rodičov, ktorým je dobrým synom. Narodil sa v prírode a je s ňou zrastený. Je čestný, statočný, trestá násilie a nespravodlivosť. V citoch je priamy, je verný Elene a kráľovi. Cíti sa byť slobodný, cení si svoj pôvod a v úcte má tradície slovenského ľudu.
Elena
Elena predstavuje ideál slovenských dievčat a je to ideálna predstaviteľka slovenského ľudu. Je to krásne dievča, poslušná dcéra, milujúca žena. Je verná Martinovi a rázne odmieta dvorenie neznámeho muža (kráľa). Je to menej prepracovaná postava.
Kráľ Matej
Kráľ Matej je zidealizovaná historická postava, pretože Sládkovič dal kráľovi Matiášovi (Matej Korvín) názory, ktoré vyznievali v prospech Slovákov a to najmä záujem o slovenský ľud a fakt, že smúti nad stratou slovenského územia, ktoré mu zobrali počas sprisahania. Kráľ má blízko k ľudu, vypočuje si jeho názory. Dokáže oceniť statočnosť a čestnosť Martina. Vyskúša vernosť Eleny a za hru na drumbľu jej dá prsteň. Martinovi dovolí ponechať si v Čiernom pluku kroj, valašku, vrkoče a hlavne Elenu.
Obsah deja
Dielo sa skladá z piatich spevov:
-
Martin
-
Družina
-
Slatinský Jarmok
-
Vohľady
-
Lapačka
Pred samotnou básnickou skladbou sa nachádza krátka báseň Vrstovníkom. Vyznáva sa v ňom z lásky k národu a kraju a túži po slobode svojho národa. Tiež v nej vyzýva mladých ľudí, aby prejavili záujem o slovenský ľud.
Prvý spev - Martin
Básnik opisuje krásnu a divú prírodu Poľany a dedinu, ktorá leží pod ňou. Mať porodí syna, ktorého od narodenia obklopuje šum lístia a storočných dubov a piesne žien robiacich na poli. Za dedinou sa zabávajú dievčatá, medzi nimi i švárna Elena. Odrazu zbadajú blížiť sa vyparádeného Martina. Podíde k nim, vyzvŕta ich, uchytí fujaru a valašku a odchádza na starú Poľanu. Elena za ním smutne pozerá. Ako si Martin vykračuje, zrazu vidí, ako nad horou letí sokol a útočí na zajaca. Jeho valaška je však rýchlejšia ako sokol a zajac je zachránený. Martin aj s uloveným sokolom ide ďalej. Zahrá si na fujare, mocne zahvízda a zaspí. Zobudí ho zvuk kamarátových gájd. Vyberie sa za ním a za veselou družinou.
Druhý spev - Družina
Je večer. Martin prišiel k družine siedmich Detvanov, ktorí sedeli okolo vatry. Piekli barana, hrali na gajdách a tancovali. Skočil medzi nich a začal i on preberať nohami, vyhadzovať valašku do vzduchu, prekrúcať ju pomedzi prsty. Lesom sa ozýva hudba, výskot, piskot a výkriky. V tomto speve je zakomponovaná úvaha o nádeji pre svoj národ:
- ,,... dúfajme! – rod náš z pomoci Boha velebnou kvitne nádejou“.
Martin v noci neprišiel domov. Matka a otec majú oňho strach. V lese sa blýskajú fakle a počuť, ako sa dvaja muži zhovárajú o švárnej dievčine. Sú to zbojníci. Zrazu uvideli dievčinu. Hľadá mládenca s fujarou a sľubuje im strieborný prsteň, ak jej povedia, kde ho nájde. Zbojníci sa rozhodli vziať ju so sebou. Dievčina prosí, plače, ale nič jej nepomáha. Ťahajú ju na Poľanu. Medzitým už vatra na salaši dohorieva. Janko Zvalovie je zvedavý, akého vtáka priniesol Martin na salaš. Martin mu vyrozprával, ako ulovil sokola. Janko zistí že orol ma žltú kartičku na nohe a že v takýchto končinách zvykne bojovať kráľ Matiáš. Bojí sa, že Martina za jeho čin potrestá. On sa však nezľakne lebo nevedel aký to je sokol a keď je kráľ spravodlivý, tak Martina nepotrestá. Všetkým oznámi že na druhý deň sa vyberie do Slatiny na jarmok. Rozlúčil sa a odchádza k Detve. O chvíľu uvidel, že sa k nemu blížia dve fakle a počul vzdychať biednu dievčinu. Spoznal v nej svoju milú. Vyskočí na zbojníkov a valaškou jedného z nich hneď zabije. Elena mu vysvetľovala že išla za ním, lebo mala tušenie, že sa mu stane niečo zlé.
Tretí spev - Slatinský jarmok
V úvodných veršoch tretieho spevu básnik hovorí o hrdinských činoch kráľa Matiáša. Kráľ sa vybral na jarmok aj so svojou družinou. V Slatine sa hneď roznieslo, že panovník sa prišiel pozrieť na obyčajný ľud. Martin sa vybral na Zvolenský zámok. Tu ho chcú zlapať, ale ujde im. Ide za kráľom do Slatiny na jarmok a smelo pred neho predstúpi. Prizná sa k činu a odvážne sa s ním rozpráva, odpovedá na jeho otázky. Aj ľudia sa za neho prihovoria, lebo ich zbavil krutých zbojníkov. Kráľovi sa mládenec veľmi zapáči a daruje mu kantár i koňa. Martin sa vracia domov ako pán.
Štvrtý spev - Vohľady
Elena sedí pred domom, hrá na drumbli a čaká na Martina. Zrazu sa niekto priblíži. Je to kráľ, no ona ho nespoznáva. Kráľ sa jej prihovorí, spytuje sa na rodičov a dvorí jej. Ona sa však nedá, no zaujmú ju jeho krásne prstene na kráľových rukách. Jeden jej daruje. O chvíľu prichádza Martin a kráľa posiela preč. Elena sa pochváli prsteňom a hovorí Martinovi, že jej neznámy nápadník musí byť bohatý. Martin je smutný, tuší že ich čaká rozlúčka, lebo ho odvedú za vojaka. Elena zosmutnie a nevie si predstaviť život bez Martina. Radí mu aby sa skryl, ale on tvrdí:
- Skrývať sa ja nejdem – šuhajko vraví – To hodný Detvan nikdy nespraví.
Rozlúči sa s Elenou a smutný odchádza.
Piaty spev - Lapačka
V poslednom piatom speve vábnici s primášom Pištom chodia po dedine. Sud vína pred hostincom je už pripravený pre zverbovancov. Pokoj v dome Hudcovcov narušia kráľovský poslovia. Martin sa má hneď poberať na zámok. Užialenú matku utešujú, že bude mať zo syna švárneho vojaka. Na zámku ho prijíma kráľ Matej, oznamuje mu, že bude loviť iných sokolov - vrahov v jeho Čiernom pluku (Ide o skutočného uhorského kráľa Mateja Korvína a jeho legendárne elitné vojsko Legio Nigro ). Martin prisahá vernosť svojmu kráľovi a žiada, aby si mohol ponechať Elenu, valašku, kroj, vrkoče a fujaru, čo sú symboly národnej hrdosti:
- „Prosím Vás, len mi všetko neberte, keď všetko stratím, tože mi verte, jak trsť sa budem opálať."
Zostať bez tradícií znamená pre Martina ostať bez koreňov.