SUBSTANTÍVA
SUBSTANTÍVA
-flektívne slová(flexia pomocou deklinácie)
-autosyntagmatické (objekt-premet, subjekt-podmet, menný prediktát-prísudok, adverbálie-príslovkové určenie, atribút-prívlastok)
-autosémantické
-pomenúvajú pojmy subtancií v rámci gramatických kategórií rodu(genus), čísla (numerus) a pádu(kázus).
Delenie substantív
Substantíva sa delia na tieto lexikálno-gramatické skupiny:
1. konkréta – abstraktné mená,
2. počítateľné – kolektíva a materialiá
3. apelatíva – propriá mená,
4. životné (osobné a zvieracie) – neživotné mená
Počítateľné
-môžu sa používať v jednotnom i množnom čísle, a tak odrážať (imitovať) extralingválnu skutočnosť, kde sa samostatné veci vyskytujú raz jednotlivo, raz vo väčšom počte.
kolektíva a materiáliá
- chýba im vlastnosť počítateľnosti- nemajú pl.
-pomenúvajú súbor rovnorodých vecí.
Tvoria sa odvodzovacími sufixmi(príponami):
-stvo: občianstvo, študenstvo, vodstvo...
-ina: dubina, jelšina, mladina...
-(č)ie: lístie, tŕnie, malinčie, chrastie...
-ia: aristokracia, honorácia, ...
-ita: generalita, feudalita...
-0: junáč, sedľač, zbojnič, žobrač, červač...
Materiáliá pomenúvajú veci, ktoré sa nedajú počítať, iba merať a vážiť. Preto nemajú dve čísla. Spravidla sa vyskytujú v singulári. Patria k nim názvy, ktoré pomenúvajú:
-
potraviny, tekutiny:
-
materiál:
-
vykopané a vyťažené nerasty:
-
poľnohospodárske plodiny:
-
chemické a lekárnické prvky a výrobky:
-
textilné látky
Ak je použitý pl., tak neoznačuje mnohosť jednotlivých vecí, ale druhy celej masy, napr. soli (draselné a sodné), vína (červené a biele).
Apelatíva a propriá
- všeobecné substantíva(apelatíva).
- vlastné substantíva (propriá).
Gramatické kategórie substantív
denotát substantív ako názvov samostatne existujúcich substancií je dokresľovaný gramatickými kategóriami rodu, čísla a pádu.
GENUS
- najpríznačnejšia morfologická kategória substantív, lebo ju záväzne majú všetky substantíva.
-v slovenčine-3 rody: maskulinum (mužský), femininum (ženský) a neutrum (stredný)
-každý genus má svoje tzv. rodovo silné prípony, ktorými sú v N sg. substantíva zakončené:
genus |
sufix |
maskulinum |
nulovoý sufix |
femininum |
sufixom –a |
neutrum |
sufix –o alebo s sufixom –e a jej variantmi. |
-predovšetkým klasifikačná kategória, slúžiaca na zaraďovanie substantív do istého typu deklinácie a v druhom rade na určovanie formy slov závislých od substantíva na základe zhody.
-okrem rodovo silných prípon v jednotlivých rodoch sú i prípony rodovo atypické. (maskulinum –a, neutrum –a, ktorá vznikla historickým vývinom z pôvodne silnej prípony –ä. Prípona –ä zostala iba po perniciach: žiabä, sôvä, chlápä...,V pluráli-druhotná prípona –ce/-ence pri vzore dievča, ktorá vznikla z mužskej odvodzovacej prípony –ec. )
NUMERUS
- nie je čisto klasifikačná, ale reflexívna kategória.
-Priamo alebo sprostredkovane poukazuje na počet substanciíí.
POUŽITIE SINGULÁRU
-označuje jednu substanciu
Druhový singulár
-ak myslíme priamo na celý jeden druh, napr.
-Používaný v náučnom a publicistickom štýle.
-nahraditelný plurálom.
Distributívny singulár
Ide tu o prideľovanie jednotliviny nadradenému množstvu. Singulár sa používa pri názvoch častí tela, častí odevu: Dvíhali sme hlavu...Slnko nám svietilo na chrbát...
-VÝLUČNE TVAR SINGULÁRU MAJU I:
1) kolektíva. - množnosť ako ucelenú jednosť, porov. žiaci – žiactvo. Patria k nim názvy:
-
ľudských kolektívov: robotníctvo, ľudstvo, predsedníctvo; mládež; aristokracia...
-
zvieracích kolektívov: živočíšstvo, včelstvo; červač, chrobač...
-
porastov: rastlinstvo; jedlina, bučina; zelenina...
-
súborov prírodných útvarov, javov: horstvo, vodstvo; vrchovina...
-
súborov vecí, zariadení: náradie; riad; šatstvo, školstvo; výstroj...
2) materiáliá Pomenúvajú masu, ktorá je prakticky nerozčlenená na kusy. Patria k nim názvy:
-
potravín, tekutín: mlieko, voda, lieh, likér, krv, lekvár, mäso, tuk, masť...
-
poľnohospodárskych plodín: bôb, kapusta, mrkva, mak, tráva, osivo...
-
textílií: zamat, hodváb, tyl, silon, súkno...
-
úžitkových materiálov: krmivo, hnojivo; slonovina, záclonovina; cement...
-
prírodných hmôt: hlina, íl, kameň, piesok, žula, prach...
-
minerálov, kovov: cín, meď, olovo, kyslík...
Nevymedzený sg
-majú ho pravé abstraktá, t. j. názvy:
-
činností: písanie, chodenie; beh, spev; buchot, chichot...
-
stavov, citov: slepota, bezvedomie, únava, hlad, žiaľ...
-
vlastností: skromnosť, lakomstvo, ochota...
-
zmyslov a duševných schopností: hmat, chuť, pamäť...
POUŽITIE PLURÁLU
-predstavuje substancie v počte väčšom ako jeden: chlapi, stoly, knihy, okná, vrecia...
Plurália tantum
-substantíva iba s plurálom
Patria k nim názvy:
-
častí tela: bedrá, útroby, kučery, pačesy, …
-
častí odevu: nohavice, šaty, modráky, lyžiarky, otepľovačky, …
-
potravín a rastlín: čučoriedky, brusnice, drienky...
-
odpadkov, zvyškov: odpadky, omrvinky, oprsky, pomyje, splašky, otruby, obrezky, zostatky...
Pomnožné podstatné mená
-užšia skupinka v rámci plurálií tantum
-Patria k nim názvy:
-
častí tela: ústa, kríže, šediny, ...
-
častí odevu, obuvi: gate, háby, nohavice, traky...
-
nástrojov a zariadení: cepy, brány, hrable, kliešte, nožnice, vidly...
-
chorôb: osýpky, suchoty...
-
sviatkov, spoločenských udalostí, časových úsekov: hody, pytačky, oddávky, ohlášky, zálety, fašiangy, prázdniny, Vianoce...
KÁZUS
- vyjadruje vzťahy vzťahy predovšetkým k iným členom vety, až potom, sprostredkovane vzťahy samostatných substancií k iným javom skutočnosti
-reflektuje chápanie reálnych vzťahov substancií k dejom, vlastnostiam a k iným substanciám extralingválnej skutočnosti, treba hľadať ich význam v kontexte:
a) so slovesami (adverbálne použitie pádu),
b) s adjektívami,
c) s (inými) substantívami (adnominálne použitie).
FUNCIA NOMINATÍVU
- predstaviť substanciu ako samostatnú, nezávislú.
. v dvojčlennej vete ako podmet
-v jednočlennej vete ako vetný základ.
FUNKCIA AKUZATÍVU
-primárne- syntaktická funkcia vyjadruje priamy objekt, t. j. neobmedzený zásah dejom, neobmedzenú závislosť od deja.
-Druhotne vyjadruje príslovkové určenie miery, a to miery miesta, času, čistej miery, ktorá nezávisí predovšetkým od atribútového verba, lebo akuzatív mieru vyjadruje aj po nepredmetových verbách (sedel hodinu, išiel jednu míľu).
FUNKCIA GENITÍVU
-aj ako závislý pád (rozmanito determinuje slovesá i substantíva),
-aj ako nezávislý pád (vo funkcii subjektu a vetného základu).
-spoločná významová črta: partitívnosť.
-pád obmedzenej (partitívnej) účasti. Pri menách v adnominálnom postavení, je partitívnosť zastretá a rozmanito modifikovaná vecným významom slov.
FUNCIA DATÍVU
Syntaktická funkcia je obmedzená a druhotná.
-ako periférny pád vyjadruje predovšetkým príslovkové určenia: zreteľa, (ne)prospechu.
-Druhotne, pri vymedzených okruhoch slovies (dať – vziať, povedať – zatajiť, kázať – dovoliť) vyjadruje syntaktickú funkciu nepriameho objektu.
FUNKCIA INŠTRUMENTÁLU
-vyjadruje aktívny vzťah k deju, ale pre svoju periférnosť nie ako gramatický podmet aktívnej vety, lež ako príslovkové určenie činiteľa v jej transformoch: v pasívnej vete (Človek bol vykorisťovaný človekom).
-aktívna veta- morfologické charakteristiky inštrumentálu vystupujú v príslovkovom určení nástroja a prostriedku, napr. krájať jabĺčka nožom.
FUNKCIA LOKÁLU
Lokál už nie je v plnom zmysle pád, lebo sám, bez predložky nemôže vyjadriť vzťahy k slovesu. Vyjadruje len periférne, príslovkové vzťahy. Syntaktickú funkciu objektovú má zriedkavo, iba v spojení s predložkou o, ktorá v lokáli stratila miestný význam, napr. vedieť, upovedomiť, hovoriť, mlčať o dačom..., a s distributívnou predložkou po, napr. dať deťom po koláči...
VZORY PODSTATNÝCH MIEN
mužský rod |
životné |
zakončené na spoluhlásku alebo -o |
chlap |
zakončené na -a |
hrdina |
||
neživotné |
zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhl. |
dub |
|
zakončené na mäkkú spoluhlásku |
stroj |
||
ženský rod |
samohláskové |
pred "a" tvrdá alebo obojaká spoluhl. |
žena |
pred "a" mäkká spoluhláska |
ulica |
||
spoluhláskové |
v G sg. prípona -e |
dlaň |
|
v G sg. prípona -i |
kosť |
||
stredný rod |
|
zakončené na -o |
mesto |
zakončené na -e |
srdce |
||
zakončené na -ie |
vysvedčenie |
||
zakončené na -a, -ä |
dievča |
vzor gazdiná -slová gazdiná, stryná, ujčiná, testiná, šľachtičná, kňažná, princezná, kráľovná, cárovná, cisárovná
vzor kuli sa používa pre substantíva v maskulíne, a to pre priezviská cudzieho pôvodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na vokály -i, -í, -y, -e, -ä -ö, -ü.
podstatné mená mať a pani majú osobitné skloňovanie
VZORY POMNOŽNÝCH PODSTATNÝCH MIEN
zakončenie v N sg. |
zakončenie v L sg. |
rod |
vzor |
-y (Piešťany) |
-och (v Piešťanoch, v kúpeľoch) |
mužský |
dub |
-e (kúpele) |
mužský |
stroj |
|
-y (Tatry) |
-ách, -ach (v Tatrách), -iach (v nohaviciach) |
ženský |
žena |
-e (nohavice) |
ženský |
ulica |
|
-á, -a (pľúca) |
|
stredný |
mesto |
-ia (prsia) |
|
stredný |
srdce |
VZORY ZVIERACÍCH PODST. M. MUŽSKÉHO RODU
chlap-všetky v jednotnom čísle
dub-v množnom čísle tie, ktoré sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (holuby, orly)
stroj-v množnom čísle tie, ktoré sú zakončené na mäkkú spoluhlásku (ježe, medvede)
POZOR! Ak sa zosobňuje zvieracie p.m. na človeka, skloňuje sa ako životné (Štúrovci boli smelí orli.)
VZORY CUDZÍCH PODSTATNÝCH MIEN
chlap-grécke a latinské p.m. (životné) s príponami -as, -os, -es, -us, -is (Sofokles- od Sofokla) a cudzie priezviská s príponami -o, -ó, -u, -ú, a nemé -e (Galileo-od Galilea, Moliére-od Moliéra) dub-cudzie p.m. (neživotné) s príponami -us, -os, -es (realizmus-o realizme)
kuli-všeobecné p.m. (životné) a priezviská s príponami -i, -í, -y, -ü, -e, -é, -ö, -ä, -ě (Pálfy-od Pálfyho-Pálfyovia)
žena-p.m. (ženského rodu) s príponami -ea, -oa, -ua (idea- dve idey)
ulica-p.m. (ženského rodu) s príponami -ia, -ya (Mária-od Márie)
mesto-p.m. (stredného rodu) s príponami -um, -on (gymnázium-z gymnázia, epiteton-dve epitetá)
-v I pl. píšeme vždy -mi, -ami (dubmi, ženami)
-v L píšeme vždy -i, -í (na papieri, na tanieri, v hoteli)
-V strednom rode sa vždy píše -i
-Prípona -ov býva v mužskom rode, -ou v ženskom rode
vzory chlap, hrdina (rytieri, inžinieri, huslisti, o rytierovi, o inžinierovi, o huslistovi)
vzor dub (stromy, lesy, vozy, stromami, lesmi, vozmi
vzor žena(od ženy, od Lucky, od mamy, dve ženy, 2 Lucky, dve mamy,so ženami, s Luckami, s mamami )
vzory dlaň, kosť (v stepi, na osi, na reťazi, stepi, osi, reťaze )
vzory srdce, vysvedčenie na svedomí, na mori, pri zábradlí, v kroví
DEKLINÁCIUA SUBSTANTÍV
Všeobecná charakteristika
deklinácia je obmieňanie mien podľa pádov. Menia sa pri tom predovšetkým ohýbacie prípony, niekedy aj základ slova. S pádmi sa súčasne vyjadruje gramatické číslo. Pádov v slovenčine je 7: nominatív, genitív, datív, akuzatív,vokál, lokál, inštrumentál. Podstatné mená obyčajne majú úplnú paradigmu tvarov, t. j. šesť tvarov v jednotnom a šesť tvarov v množnom čísle.(vokál=nominatív)
V niektorých pádoch má zasa ten istý pád v tom istom vzore i dve prípony. Vtedy hovoríme o variantných príponách alebo o dvojtvaroch.
Na rozdelenie skloňovania vplýva najmä gramatický rod. Na základe rodu sa celé skloňovanie delí na troje: mužské, ženské, stredné. Až v rámci jednotlivých rodov sa uplatňujú formálne (fonologicko-fonetické) kritéria; popri nich aj významové kritéria.
.
Iregulárna deklinácia substantí v feminine
Nepravidelne sa skloňujú dve subs. ženského rodu: pani, mať. Slovo pani sa skloňuje, keď stojí samostatne. Nesklonné používanie slova pani spôsobom „Stretol som istú pani“ je nespisovné. Slova pani sa neskloňuje vo funkcii prívlastku, napr.: pani susedka, pani susedky, pani susedke...
Slovo mať/mati/mater sa skloňuje tak, že sa základ slova v nepriamych pádoch rozširuje: mať – matere – materi – mať/mater – o materi – materou.