3.Obyvateľstvo
-vyberte 4 najrozšírenejšie náboženstvá vo svete vzhľadom na priestorové rozloženie a početnosť obyvateľstva : šintoizmus, budhizmus, judaizmus, kresťanstvo, islam, animizmus, hinduizmus
-priestorové rozloženie vybraných náboženstiev lokalizujte vo svete
Náboženská štruktúra je veľmi bohatá. Náboženstvo je významný spoločensko-kultúrny fenomén, ktorý ovplyvňuje väčšinu obyvateľov na Zemi. Ateisti – ľudia, ktorí popierajú existenciu Boha, tvoria okolo 10% populáie sveta. Väčšia skupina ľudí síce v Boha neverí, ale verí v nejakú hybnú silu. Významnú skupinu obyvateľov sveta tvoria ľudia, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu.
Náboženstvá sa delia na monoteistické (vyznávajúce 1 boha : kresťanstvo, islam, judaizmus) a polyteistické (budhizmus, hinduizmus).
Najrozšírenejšie náboženstvá :
-kresťanstvo (33,3%) – Európa, Severná a Latinská Amerika, ázijská časť Ruska, južná Afrika, Austrália, Filipíny . Vyznáva ho takmer 2,1 mld osob. V priebehu vývoja sa rozdelilo na 3 vetvy : rímsko-katolické, pravoslávne a protestantské.
-islam (21%) – od Severnej Afriky do Južnej Ázie, Indonézia, centrálna Ázia a JV Európa
-hinduizmus (13,3%) – India, Nepál, Pakistan, Bangladéš, Srí Lanka, Spojené kráľovstvo, Afrika, USA..viera v karmu a reinkarnáciu a hlavnú trojicu božstiev : Brahmu, Višnu a Šivu
-budhizmus (5,8%) – Čína, Bhután, Japonsko, Kambodža, Laos, Mongolsko, Srí Lanka, Južná Kórea, Thajsko, Tibet, Vietnam..viera v odplatu dobrých a zlých činov (karma), uctievajú Buddhu
Ostatné :
-šintoizmus – v Japonsku, súvisí so správaním, kultúrou a tradíciami, uctievajú sa veci prírody
-judaizmus – najstaršie, spája náboženstvo a sociálnu etiketu, vyznávajú ho Židia
-animizmus- prírodné náboženstvo vyznávané domorodými kmeňmi v Afrike a Amerike, týka sa uctievania zvierat a rastlín, veria v nesmrteľnosť duše a prevteľovanie
26. ZADANIE
1. Otázka : SÍDLA
V sídlach sa koncentruje značná časť hospodárskej činnosti spoločnosti a bývania. Delíme ich podľa veľkosti, výstavby, vybavenosti. Na Zemi je približne 14mil. ľudských sídel. Na Slovensku je viac ako 7000 sídel, miest je len 136.
· Charakterizujte význam pojmu ,, Urbanizácia“ a uveďte hlavné kvantitatívne ukazovatele procesu urbanizácie.
Urbanizáciu môžeme charakterizovať ako sídelný proces, ktorý začal už na začiatku civilizácie, pokračuje i v súčastnosti a zároveň patrí aj k hlavným problémom ľudstva. Urbanizácia znamená rast mestského obyvateľstva, rast počtu miest, zvyšovanie úlohy miest v celkovom rozvoji spoločnosti a šírenie mestského spôsobu života, mestského typu civilizácie.
· Porovnajte vidiecke a mestské sídla.
Vidiecké sídla – zoskupenie sídel s malým počtom obyvateľstva(zvyčajne do 2000) prevažne s poľnohospodárskou a obytnou funkciou, nízkou zástavbou a stálou vybavenosťou služieb.
Mestské sídla- sídlo alebo zoskupenie sídel s počtom obyv. v rozpätí od 2000 do 10 0000. V meste musí byť vodovod, kanalizácia, jedna stredná škola, hotel alebo ubytovňa(20 lôžok), poliklinika alebo 5 stálych lekárskych miest, obchodná sieť, služby, aspoň 1/3 domov a 3 byty.
· Vysvetlite pojmy a uveďte na ne príklady : aglomerácia, konurbácia, metropola, megapolis
Aglomerácia je zoskupenie mesta a okolitých sídel do jedného celku.
napr. Bratislava, Viedeň, Budapešť alebo Čadca, Horelica.
Konurbácia je zoskupenie miest, ktoré sú navzájom prepojené napr. priemyselnými funkciami, ktoré sa navzájom dopĺňajú.
napr. : Dolné- Horné Sliezsko, Liverpool-Manchester, Dortmund- Essen.
Metropola je veľkomesto ku ktorému spadá určité väčšie zázemie. Plní určité funkcie na najvyššej úrovni voči svojmu zázemiu, podľa významu sú metropoly svetové (New York), kontinentálne (Montreal, Brusel), štátne (Braislava) a národne (Nitra).
Megapolis je rozsiahle urbanizované územie, na ktorom sú aglomerácie, veľkomestá, mestá a vidiecké sídla. Sú navzájom prepojené do jedného celku. Môže sa rozprestierať na stovkách km.
Napr. Boston-New York-Philadelphia-Washington-Norfolk, megapolis Veľkých jazier Chi-Pits (Chicago-Pitsburg)
Pomôcky : fyzickogeografická mapa sveta
2. Otázka : STREDNÁ AMERIKA
Región od mexických hraníc s USA až po panamské hranice s Kolumbiou. Na tomto území sa nachádza 8 štátov (Mexiko, Guatemala, Honduras, Kostarika, Panama, Kuba, Belize, Salvádor). Pre Strednú Ameriku sú charakteristické historické pamiatky, najznámejšie sú pyramídy. Vyskytujú sa tu časté hurikány. Pre poľnohospodárstvo sú charakteristické rozľahlé plantáže(cukrová trstina, banány). Mexiko má v ťažbe striebra svetové postavenie.
1 - Kuba- hlavné mesto Havana, leží na najväčšom ostrove malých Antíl, pri pobreží je nížina, v strede pohorie Sierra Maistra, nerastné bohatstvo- farebné kovy, málo ropy a železná ruda, pestovanie tabaku s cukrovej trstiny.
2 -Haiti- je štát v Karibskom mori ležiaci spolu s Dominikánskou republikou na ostrove Haiti. Port-au-Prince je hlavné a najväčšie mesto karibského štátu Haiti. 12. Januára 2010 postihlo Haiti veľmi silné zemetrasenie s epicentrom neďaleko hlavného mesta, ktoré zanechalo veľmi tragické následky.
a - polostrov Florida- leží na juhu Spojených štátov, na Floride sa často vyskytujú hurikány. Sezóna hurikánov trvá od mája do novembra.
b – Yucatán je polostrov v Strednej Amerike oddeľujúci Mexický záliv od Karibského mora. Najväčšia časť ostrova patrí Mexiku, na juhu leží Belize a časť Guatemaly. Od Kuby polostrov oddeľuje Yucatánsky prieliv.
I.– Mexiko sa nachádza na pevnine S. Ameriky. Hlavné mesto Mexiko city. Povrch: Západná Siera Madre a Východná Siera Madre, Mexická plošina. Nerastné bohatstvo: ropa, zemný plyn v Mexickom Zálive.
II.– Venezuela je priemyselno-poľnohospodárska krajina, po Mexiku 2. Najväčší producent ropy v Lat. Amerike ale 5. najväčší svetový producent. Ropa a ropné výrobky tvoria 80 percent vývozu. Názov- malé Benátky po španielsky.
M- Karibské more- je tropické more Atlantického oceánu, nachádzajúce sa na západnej hemisfére, južne od Mexického zálivu. Zo západu a juhu je ohraničené Mexikom, Strednou a Južnou Amerikou. Z východu a severu ho ohraničujú početné ostrovy- Veľké Antily na severe a Malé Antily na východe.
R- Orinoco- nenachádza sa na území Venezuely, zdroj energie, bezodtokové oblasti- Bolívijská plošina, púšť Atacama
Pomôcky : mapa Strednej Ameriky
3. Otázka : ATMOSFÉRA
Atmosféra je plynný obal Zeme, nevyhnutná podmienka pre život ľudí na Zemi. Dochádza v nej k filtrovaniu slnečných lúčov. Zachytáva škodlivé UVA a UVB žiarenie. Rozdeľuje teplo a zrážky.
Atmosféra je zmes plynných, tekutých a tuhých častíc. Plynnú zložku zastupuje najmä dusík(78,08%), kyslík(20,95%), argón(0,93%). Tekutú zložku zastupuje voda vo forme vodných kvapiek, ktoré vznikli kondenzáciu vodnej pary. Pevné častice môžu byť zrnká sopečného, vesmírneho, ale i pozemského prachu. Pevné častice v atmosfére pôsobia ako kondenzačné jadrá. Okolo nich sa zrážajú vodné pary na kvapky, ktoré dopadajú v podobe dažďa alebo snehu na zem.
Podľa fyzikálnych vlastností sa atmosféra člení na 5 sfér:
1. Troposféra- do 11km, teplota klesá, každých 100m klesne o 0,6⁰, tu sa dejú všetky hlavné meteorologické javy (zrážky, oblačnosť, vietor), =kuchyňa počasia, prenos energie.
2. Stratosféra- do 50km, nachádza sa tu ozónová vrstva 30-40km, chráni pred škodlivými UV žiareniami, teplota s nadmorskou výškou stúpa.
3. Mezosféra- do 80km, stredná vrstva. Teplota nám klesá
4. Termosféra- do 800km. Teplota nám stúpa.
5. Exosféra- ionosféra do 70 000km. Pozvoľný prechod do vesmírneho priestoru. Teplota tu klesá.
· Opíšte výmenu tepla a rozloženie teploty na Zemi ako aj výmenu vlahy a rozloženie zrážok na Zemi.
Teplo :
Výmena energie medzi zemským povrchom a atmosférou sa uskutočňuje zložitým prúdením vzduchu a vody. Slnečné žiarenie je hlavný zdroj procesov prebiehajúcich v atmosfére aj v celej krajinnej sfére. Vzhľadom na tvar zeme sa jej hodnoty menia od rovníka k pólom. To zapríčiňuje pásmovitosť celej fyzickogeografickej sféry. Zem ako celok, atmosféra samostatne a zemský povrch sú v stave tepelnej rovnováhy. Časť slnečného žiarenia, ktorá je pohltená atmosférou a zemským povrchom, sa mení na teplo a ohrieva pedosféru, vrchnú časť litosféry, hydrosféry a spodnú časť atmosféry. Slnečným žiarením sa zemský povrch zohrieva viac ako atmosféra( vyplýva to z ich fyzikálnych vlastnosti). Preto medzi atmosférou a zemským povrchom sa sústavne uskutočňuje výmena tepla( žiarenie, prenos vzduchovými hmotami a i.) Vzťah medzi príjmom a stratou žiarenia za isté obdobie ( v kJ . cm2) vyjadruje radiačná bilancia. Od nej závisí otepľovanie alebo ochladzovanie zemského povrchu. Rozloženie teploty na zemi je výsledkom všetkých klimatotvorných činiteľov.
Vlaha :
Kolobeh vody v prírode je zapríčinený slnečnou energiou a pôsobením gravitačnej sily. Vplyvom tepla sa voda vyparuje zo zemského povrchu, z hladiny oceánov,jazier a riek. Vzdušné prúdy unášajú vodné pary. Po kondenzácii opäť padá na pevninu/oceány v podobe zrážok. Čast vody, kt. spadla na pevninu dopĺňa zásobu podzemnej vody, časť odteká tokmi. Na Zemi vyčlenujeme 4 zrážkové pásma:
1. Teplé vlhké- 10 000 mm na veternostnej strane pohorí mimo pohorí cca 1000, najviac zrážok je v oblasti rovníka
2. Teplé suché- rozprestierajú sa v ňom púšte a polopúšte.
3. Mierne vlhké- 1000 mm/rok hlavne na západných pobrežiach kontinentov, množstvo zrážok klesá smerom do vnútrozemia.
4. Studené suché- zrážky padajú v tuhom skupenstve- sneh.
· Porovnajte ročný chod teplôt a zrážok v oblasti klímy : 1. kontinentálnej
2.prímorskej
3. stredomorskej
Kontinetálna: teplota v januári – 10/+10, v júli + 10 /+20, zrážky: 500-1000 mm
Prímorská: v j.- 0/+10, v júli +10/+20, zrážky: 500-1000 mm
Stredomorská: v j. +10/+20, v júli: + 20, zrážky: 250-1000 mm
Pomôcky : klimatologická mapa sveta