One direction FOREVER!!!!

Lexi

 

„ Prečo, nejdeš aj ty?“ spýtala sa ma Lili.

„ Nemám náladu a musím sa učiť na skúšky,“ odvetila som.

„ Stalo sa pri jazere niečo?“ spýtala sa.

„ Nie, nič len som premýšľala ale to si nechám pre seba ak ti to nevadí,“ povedala som.

„ Samozrejme, že mi to nevadí, idem spať,“ povedala.

Tak sme išli do izieb. Pustila som si pár pesničiek a zaspala som. Ráno som sa prebudila na krik zdola. Rýchlo som si dala župan a zbehla po schodoch dole. Ako inak Harry hulákal na Nialla, ktorý vyžieral chladničku.

„ Nemôžete byť potichu?“ spýtala som sa.

„ Prepáč, ak som ťa zobudil,“ ospravedlňoval sa Harry.

„ Neodpustím, sníval sa mi nádherný sen,“ povedala som.

„ Fakt prepáč, to Niall je hladný už zase,“ otočil sa k nemu.

„ Nemôžem za to,“ obhajoval sa Nialler.

„ To je v pohode, len ste tu tak hulákať nemuseli, rada by som znovu zaľahla,“ oznámila som im.

„ OK, len si choď ležkať,“ povedal Harry.

Zbehla som hore po schodoch a zaľahla späť do postele. Ale bohu žiaľ som nemohla zaspať. Myslela som na Harryho. A kde je vlastne Lili. Podišla som k šatníku a hľadala dačo na seba. Potom som si povedala, že si dám rajtky a voľné tričko, aby som mohla ísť jazdiť. K tomu som si obula staré tenisky. Vlasy som si uviazala do drdolu a pobrala sa do kuchyne dúfajúc, že tak už chalani nebudú. Ale mýlila som sa. Tento krát tam boli všetci okrem Nialla a Louisa. Harry niečo kuchtil a to u mňa doma, čo mi bolo čudné. Stál za sporákom otočený ku mne chrbtom. Chalani sa na mňa pozreli a potom na Harryho.

„ Bré ráno Lex,“ zahlásili na raz.

„ Nevravela si, že si pôjdeš ľahnúť?“ otočil sa Harry.

„ Chcela, ale nemôžem zaspať, a kde je Lili, Niall a Louis?“ spýtala som sa.

„ Išli do stajne, Louis si chcel zajazdiť a Niall chcel byť s Lili,“ odvetil mi Zayn.

„Čo majú oni dvaja spolu?“ spýtala som sa ich.

„ Nepovedali ti to?- oni spolu chodia od včera,“ povedala Liam.

„ Nik mi nič nepovedal,“ odvetila som nasrane.

„ Dáš si raňajky?“ spýtal sa Harry.

„ Nemám chuť!“ odišla som.

Odišla som do stajne a rovno som smerovala k boxu kde je Búrka. Ale prekvapivo tam nebola. Určite ju dala Louisovi na jazdu aj keď som jej to zakázala veď ani moju mamu na ňu nepustím. Kašlala som na to a osedlala som si Rika. Nasadla som na neho a kráčala som nasraná okolo ohrady, kde jazdil Louis a bol nový pár zaľúbencov. Popriali mi dobré ráno, ale ja som ich ignorovala. Keď sa ma spýtali čo sa deje popchla som Rika do trysku a mierila som si to hoci kam, hlavne tam kde ma nik nenájde. Mala som nervy na to , že mi Lili alebo Niall nepovedali, že spolu chodia. A hlavne, že jazdia na Búrke bez môjho vedomia. To ma trápilo najviac, pretože nikoho iného nepočúvala a každého zhodila, iba ak som ju nedržala za uzdu, inak bola ako divoký kôň. Teraz mi to bolo jedno, chcela som byť sama, ale na Rikovi sa mi dobre nejazdí. Ale to mi nevadilo a tryskom som pádila kam ma srdce viedlo, niekam ďaleko od ranča, od všetkého a hlavne od tých klamstiev. Prečo mi nepovedali, že spolu chodia, prečo? Nič by som im nepovedala, popriala by som im šťastie a nech im to vyjde. Teraz na tom už ani nezáležalo. Keď som sa spamätala, zistila som, že som sa stratila. Zachovala som si chladnú hlavu a premýšľala ako a kade sa mám vrátiť. Uvidela som známu cestičku, ktorá ma zaviedla k jazeru, kde rada trávim čas. Prekvapilo ma tam, že tam bol Louis na Búrke. Popchla som Rika do klusu. Klusom som podišla až k Louisovi. Otočil sa a s úsmevom na perách povedal: „ Som taký šťastný, že som ťa našiel, všetci sa o teba boja.“

„ To mi je tak jedno, a ak budeš taký dobrý tak si premeňme kone,“ povedala som odmerane.

„ Dobre,“ taktiež odvetil odmerane a zároveň urazene.

Tak sme si prehodili kone a a ja som sa konečne cítila výborne ale stále som bola nasraná.

„ Čo sa stalo, že si takáto,“ držal si odstup Louis.

„ Opýtaj sa Nialla a Lili, prečo mi to nepovedali. To ma tak strašne štve, všetci to viete, len ja neviem nič, a tiež som sa nasrala, že si jazdil na Búrke aspoň ste sa ma mali opýtať,“ vravela som.

„ Mňa sa to nepýtaj, mala by si sa vrátiť,“ povedal Louis.

„ Prepáč, ale ešte nie, chcem si poriadne užiť jazdu a všetky posledné jazdy, mal by si sa ty vrátiť za chvíľu je osem hodín, máte skúšať,“ vravela som.

„ To má čas, nenechám ťa tu a to už vôbec nie samú,“ bol neodbytný.

„ Fajn, ale drž so mnou krok ak sa nechceš stratiť,“ upozorňovala som ho.

Louis len prikývol a ja som popchla Búrku do jemného klusu a nahodila tempo aby stíhal aj Louis. Myslela som aj na Harryho. Myslím, že som sa zamilovala.

„ Na čo myslíš Lex?“ spýtal sa Louis.

„ Po pravde som sa asi zamilovala,“ odvetila som mu.

„ Harry je neodolateľný, každá sa do neho zaľúbi,“ povedal.

„ Lenže tu nejde o to že je neodolateľný, ide tu o to aký je, ako sa díva na mňa a ten úsmev, ktorý mi dokáže vyčariť, jeho oči, ktoré vždy žiaria šťastím,“ dopovedala som.

„ Páni, toto je teda šok, ty ho fakt miluješ, nikdy nikto o ňom takto pekne nerozprával a to ani Taylor,“ vravel.

„ Tú mi ani nespomínaj, neznášam ju, nepáčia sa mi jej pesničky a ani ako sa správa,“ povedala som.

„ Nik z nás ju nemá rád, no teda hlavne ja, no teraz nie som aspoň sám,“ usmial sa.

Louis mi zlepšil náladu, a preto som sa rozhodla dať si s ním preteky až na ranč.

„ Louis, dáme si preteky?“ spýtala som sa.

„ Samozrejme, od tialto až po ranč?“ navrhol.

„ Tri, štýri!“ odštartovala som.

Samozrejme, že bol predo mnou a pádil tryskom. Zvolila som taktiku, vedela som že sa Rik unaví. Bol aspoň tri metre predo mnou a to šiel tryskom. Spozorovala som, že Rik spomaľuje. To bola moja chvíľa. Popchla som Búrku do trysku a ona vystrelila ako strela. Louis za nami zaostával ale len pár metrov.  Niečo si mrmlal popod nos, to mi bolo len jedno. Cítila som to sladké víťazstvo už vo vzduchu. Bola som z toho taká nadšená ako malé decko. Ale chcela som byť fér a tak som Búrku popchla len do klusu, aby ma Louis mohol dobehnúť. Aj ma dobehol a tiež len klusal a potom sme len kráčali a zastavili sme, aby si kone mohli odpočinúť. Pred sebou sme mali len pár metrov.

„ Tak čo môžeme, posledných pár metrov a nabehneme len cvalom a z krikom,“ oznámila som mu.

„ Fajn a potom mi sľúb, že povieš Harrymu čo k nemu cítiš,“ vyjednával.

Prikývla som a nasadli sme na kone. Odštartovali sme naraz a z miesta sme hneď vybehli cvalom. Boli sme na konci lesa, no z tej strany od nášho ranča a cvalom sme vleteli do ohrady a to z krikom.

Kričali na plné hlasivky. Hneď pribehli ostatní.

„ Kde si bola?“ zúrila Lili.

„ Nie si moja matka, aby si mi rozkazovala čo smiem a čo nie!“ zvreskla som na ňu.

„ Ako si mohla len tak zmiznúť!- čo si osebe myslíš!“ vrieskala Lili.

„ Ja, čo si ty o sebe myslíš, nič netajím pred svojou naj kamoškou, ale vidím, že som sa v tebe zmýlila,“ osopila som sa na ňu.

Nikto nič nepovedal, len na mňa čumeli ako na zločinca. Netrápilo ma to.