One direction FOREVER!!!!

Kráčala som cestičkou popri lese. Všade ma obklopovala tma, ktorá samozrejme patrí k noci. Na okolí šumelo lístie sprevádzané jemným vánkom. Cestu mi osvetľoval jasný mesiac na nebi, odprevádzaný žiariacimi hviezdami. V diaľke zneli sirény policajných vozov, húkanie sanitiek a krik nevinných ľudí. Všetko ma desilo, sama samotinká som  kráčala cestičkou až som prišla do hustého lesa. Čo som týmto docielila? Nič okrem tmy som nevidela, všetko čierne. Moje premýšľanie prerušilo hlasné praskanie konárov. Podskočila som ako sa dalo. Nepatrím k tým odvážnym, som len obyčajný človek, plný strachu a žiadnej odvahy. Začalo sa ochladzovať, pociťovala som mráz, ktorý prebehol mojim chvejúcim sa telom. Husacia koža mi naskočila po celom tele. Všade nastalo ticho, všetko stíchlo. Aspoň som sa mohla sústrediť na to čo sa dnes udialo. Môj priateľ ma hnusne využil, strápnil ma pred všetkými jeho kamarátmi. Nikdy mu to nezabudnem, skončí ako ten najväčší hajzel na svete. Sama sa o to postarám.  Zase, to praskanie konárov. Nech tam je čokoľvek je mi to ukradnuté, ešte viac ma trápi čo to so mnou urobí. Nemám sa čoho báť, dnes ma nič neprekvapí. V živote som sa stretla s upírom, zachránila som Justina Biebera! Viem, ak som posratá a stále sa bojím ako je to možné. Jednoducho, uvidím ich a viem, že sú nevinní a musím im pomôcť. Reagujem tak rýchlo, nikto si ma nevšimne, okolo prefrčím ako vlak. Dokážem veľa vecí, ktoré si nedokážem v živote vysvetliť. Teraz sa musím sústrediť, som v lese, kde nikto nie je. Čo ma prenasleduje? Kto vlastne som? Ani neviem, chcem vedieť čo alebo kto som v skutočnosti. Veľmi rada by som to vedela, lenže neviem. Niečo cítim, cítim pohyby na okolí. Všetko vo mne vravelo utekaj, ale ostala som stáť. Zaťala som päste a zatlačila hrču v mojom hrdle. „Vylez, ukáž sa! Nebojím sa ťa!“ kričala som. Nebála som sa, jediné čo chcem je, aby ma konečne prestal prenasledovať.   Zrazu neznámi skočil predo mňa.  Bol to on, ten kto napadol Biebera. Neverila som vlastným očiam, ten upír ma prenasleduje, prečo? „Prečo ma prenasleduješ?“ to bola moja otázka. Chcem to vedieť, nenávidím ho. „Pretože si ho zachránila, nemalo sa to stať,“ vravel hlasom divným. Niečo mi vravelo uteč, ale zase som neposlúchla. Rozmýšľaj, je rýchli silný a vysáva krv. On ma chce zabiť, to dáva zmysel, predsa som mu zachránila jedlo a teraz myslí len na krv. „Teraz za to zaplatíš svojim životom,“ zašepkal tak aby som ho počula. Prečo som taká tvrdohlavá a nepočúvla ten hlas vo mne utiecť. Mala som čas, ale teraz je to o inom. Vytasil jeho ostré zuby, pomaly sa ku mne približoval. Zatvorila som oči, chcem to mať za sebou, takto ma trestá viac než menej. Započula som vrčanie, otvorila som svoje oči a pozrela sa smerom odkiaľ zvuk vychádza. Stojí tam mohutný vlk, ryšavá srsť, ale je iný ako ostatné vlky, je väčší ako ostatné. Mohutné telo, jeho biele tesáky, to hlasné vrčanie, všetci by sa báli ale ja nie. Chcela som veriť, že je to len sen ktorý sa mi práve sníva.

PS: Tento príbeh pridávam na jednu stránku, kde mi ju zverejňuje jedna baba..... a chcela by som vedieť koľkých z vás zaujme na mojej stránke a či tu bude viac komentárov ako tam.... tak ma nesklamte, inak som skončila!!!