One direction FOREVER!!!!

Preobliekla som sa, upravila vlasy a tvár aby som vyzerala ako človek.

 Stále šoféroval Louis lebo som sa nemohla sústrediť na nič iné ako Locasa. Zaparkoval, vystúpili sme, zamkol a vrátil mi kľúče. Vošli sme do budovy.

„Nikki, Emma sú v zasadačke.“ Povedala mi Ashley.

„Ďakujem.“ Pozrela som na ňu a išla rovno ku výťahu. Šťukla som na 8 poschodie. Ani raz sme neprehovorili. Vystúpili sme, otvorila som dvere a vošla dnu. Všetci spozorneli a ostali ticho.

„Tak?“

„Má nádej. Ale musel by ísť až do Ameriky na operáciu. Zajtra budem vedieť viac.“ sadla som si vedľa Emmi.

„Fajn.“ Pousmiala sa.

„O čo som prišla?“ otočila som sa ku Lou a chalanom.

„No, o nič. Chcem si ťa vyskúšať mohla by si ich upraviť?“ povedala Lou.

„Iste ale veď už sú upravený.“

„To sa zmení. Chalani do kúpeľne, namočiť vlasy a postrapatiť ako keby ste teraz stali.“ Ťapla rukami Lou. Postavili sa a zmizli.

„Keď ich ja pripravujem, robia mi zle. Zoberú mi hrebeň a češú ma alebo sa odťahujú.“

„Budem sa snažiť.“ Žmurkla som na ňu.

„Tak mi ideme vedľa. Čakáme ťa tam.“ postavila sa Emma a odišli. Oprela som sa  o stoličku a čakala kým sa vrátia. Onedlho sa vrátili a keď som ich zbadala neubránila som sa smiechu. Po chvíli som prestala.

„Poďte za mnou.“ mávla som rukou a išla do vedľajšej miestnosti. Nasledovali ma. Lou a Emma  o niečom debatovali.

„Kto ide prvý?“ ukázala som na stoličky vedľa seba. Bolo ich tam asi 6 vedľa seba. Toto je len jedna miestnosť. Na každom poschodí sú dve. Nikto si nesadal tak som zobrala prvého od kraja za ruku a ťahala ku stoličke. Bol to Niall. Vydýchla som.

„Dobre, poďme na to.“ Povedala som skôr pre seba a zobrala do ruky hrebeň. Trvalo mi to asi 30 minút.

„Ďalší.“ Otočila som sa ku nim.

„Ďakujem.“ Usmial sa Niall. Prikývla som a sadol si Louis. Tiež to netrvalo dlho. Potom prišiel Liam, Zayn trochu váhal ale nakoniec si sadol a bol sám prekvapený že sa mu to páči a na koniec Styles. Prekrútila som očami keď si sadol.

„Tak, ty máš priateľa?“ pozrela som na neho nechápavo.

„Áno mám.“ Povedala som odmerane. Pozrel na mňa cez zrkadlo.

„Pripomínaš mi niekoho. Ako keby som ťa už niekde videl. Máš oči ako moja bývala kamarátka. Volal som ju ... nechaj tak.“ Takže si na mňa pamätá. Len nevie že som to ja lebo som iná. Alebo krajšia? Už ani neviem ako ma volal. Ale viem že to nebolo nič pekné.

„Bola škaredá.“ Zavrel oči. Vplietla som ruku do vlasov a potiahla ho dozadu.

„Auuuu!“ otočil sa ku mne.

„Ups. Prepáč.“ Otočila som mu hlavu a učesala ho tak ako pred tým.  Postavil sa ku ostatným chalanom.

„Super.“ Povedala Lou.

„Takže  do teraz u nás pracuješ.“ Povedal Zayn a usmial sa.  Ešte sme niečo prebrali. Dohodli sme sa a ja som mohla ísť domov. Zatvorila som dvere. všade bolo ticho a tak prázdno. Zobrala som si niečo pod zub a sadla si za stôl. Pozerala som pred seba.

Bola škaredá!

Idiot čo si o sebe myslí. Debil. Nenávidím ho. Je úbohý. Veď ja mu to vrátim. On ma ešte spozná a spomenie si že som to ja. Nebude to mať ľahké. Vyšla som do izby a obliekla sa do svojho úboru v ktorom behám. Dala som si slúchadla. Obula som sa a zamkla. Vybehla som na ulicu.

Na druhý deň:

Po raňajkách a hygiene som sa obliekla. Zobrala som kabelku a išla.

 Vošla som do budovy a išla rovno ku Emme. Vbehla som dnu.

„Ahoj..“ pozrela som na ňu a zbadala som tam aj chalanov. „te.“ Len čo som to dopovedala začal mi zvoniť mobil.

„Áno?“

„Slečna Locke. Máte čas. Potrebujeme sa s vami porozprávať.“

„Iste. Za 30 minút som tam.“ zložila som.

„Emma, potrebujem ísť súrne do nemocnice.“ pozrela som na ňu.

„Od včera až na rok u mňa nepracuješ vybav si to u chalanov.“

„Lou ťa potrebuje oboznámiť zo všetkým.“ Povedal Harry.

„Ale môj priateľ je teraz dôležitejší. Nemôže to hodinku počkať?“ pozrela som na nich.

„Nie.“ Povedal Harry. Vražedne som na neho pozrela.

„Samozrejme že môže. Utekaj.“ Žmurkol na mňa Zayn.

„Ďakujem.“ Otočila som sa a išla do nemocnice. zaparkovala som a vbehla dnu.

„Slečna. Poďte za mnou.“ zakričal na mňa doktor. Nasledovala som ho. Vošli sme do jeho kancelárie. Sadol si do kresla a ja na stoličku oproti nemu.

„včera sme vyšetrovali Lucasa. Ak pôjde na operáciu do New York tak má šancu na 90 percent vidieť.“

„A ostatných 10%?“

„Hrozí riziko že nastanú komplikácie ale ešte sa to nestalo takže nemusíte sa báť. Je to dosť drahé.“

„Peniaze nebudú problém. Kedy?“

„na budúci týždeň by mohol ísť.“

„Dobre. Zariadim sa podľa toho. Ako je na tom teraz?“

„Práve sme mali vizitu. Je v poriadku. Ešte spal. Ak chcete môžete sa ísť na neho pozrieť.“

„Ďakujem.“ Postavila som sa a odišla za Lucasom. Otvorila som dvere a nakukla. Mal otvorené oči a pozeral na strop.

„Ahoj.“ Usmiala som sa keď som ho zbadala.

„Už som si myslel že neprídeš.“ Povzdychol si. Podišla som ku nemu a pobozkala ho.

„Ako si sa vyspala princezná.“

„Bez teba zle. Chýbajú mi tvoje ranné bozky. Ale čoskoro už zase budú.“ Brnkla som mu po nose a zasmiali sme sa.

„Dúfam.“

„Viem to. O týždeň ideme do New York. Budú ťa operovať a ty budeš znova vidieť. Všetko bude ako pred tým a ty budeš môcť dokončiť ten plán čo si spomínal. Čo to bol za plán??“ povedala som že sa budem robiť že o tom nevie a tak to aj urobím.

„Tak to ti nepoviem. Mala si, si ho pamätať.“ Zasmial sa. „Chcem ti brnknúť po nose. Kde ho máš?“ zdvihol ruku. Naklonila som sa ku nemu a dotkla som sa ho. Potom mi po ňom brnkol.

„Milujem ťa.“ Pozrela som sa na neho.

„Milujem ťa.“ Pošepkal a ja som ho poriadne pobozkala. Keď už som nemohla dýchať odtiahla som sa.

„Prepáč. Musím ísť. Vieš na rok praxujem v skupine One Direction. A musím ísť za nimi.“

„Počkaj nie je tam aj on?!“ na čele sa mu objavila vráska.

„Je. ale neboj sa ja mu to dám pocítiť aké to je keď ho niekto nemá rád a navyše si ma nepamätá.“ Povedala som.

„Dávaj si pozor. Keď ho uvidím tak mu jednu vrazím. Ku mojej princeznej sa nikto hnusne chovať nebude. Nech si bola hocijaké.“ Povedal rázne.

„Dobre ty môj princ. Idem.“ Pobozkala som ho a odišla. Nastúpila som do auta a išla do firmy. Asi ma tam budú čakať.  Vystúpila som a išla ku Emme.

„Som tu.“ Otvorila som dvere.

„Konečne!“ postavil sa Harry a obišiel ma ako keby som bola vzduch.

„Idiot.“ Zamrmlala som si popod nos.

„Ahoj.“ Zakývala som Emme a išla za chalanmi. vyšli sme pred budovu. Išla som ku môjmu autu.

„Ako vieš kde máš ísť?“ zastavil ma Styles.

„Neviem. Pôjdem za vami.“ Povedala som odmerane a išla do auta.

„Stratíš nás.“

„Nie som debil.“ Zavrčala som.

„Môžem ísť s tebou. Nechcem počúvať Harryho reči. Ako sa mal v noci atď.“ podbehol ku mne Zayn.

„Iste.“ Pousmiala som sa. Nastúpili sme a išli za autom v ktorom boli ostatný.

„Aké reči si myslel?“ nechcela som aby bolo ticho.

„No vieš. Má rád babu na jednu noc. Bez záveskov a jednu včera chytil v bare a vytratil sa s ňou. No, potom od nej utečie a tvári sa pred ňou že ju nepozná ak ju náhodou stretne. Neskôr nám rozpráva aké to bolo a podobné sprostosti..“ dokončil Zayn a nadýchol sa.

„Aha.“ Stisla som volant.

„A ty? Máš priateľku? Vieš poznám vás ale o vašom súkromí nič neviem.“

„Takže nás nemáš rada? A čo sa týka tvojej otázky. Áno mám priateľku Perrie.“ Usmial sa keď to povedal.

„Nehovorím že vás nemám rada. Len že sa o vás nezaujímam ale rešpektujem. Žijete si svoj sen. Pár krát som vás videla v X factore alebo som vás počula v rádiu.“

„Tak to som rád. A ako sa volá tvoj priateľ?“

„Lucas.“ Povedala som tiež s úsmevom.

„Ako ste sa spoznali?“

„Ako začať. Je to na dlhšie. Poviem ti to niekedy inokedy, dobre?“

„Fajn. Teraz doprava.“ Ukázal. Odbočila som. Potom sme hovorili tak zbežne. Uastali sme pred väčšou budovou. Vystúpili sme a zamkla som.

„Myslím že s nás budú dobrý kamaráti.“ Usmial sa Zayn.

„Budem rada.“ Išli sme za ostatnými.

„Kde si sa vytratil. Nechal si nás tam sním.“ Pridal sa Niall.

„Práve preto. Nepotreboval som to počuť.“ Povedal Zayn. Vošli sme dnu. Išli sme rovno a vošli do bielych dverí. Predo mnou sa zjavil veľký oválny sklenený stôl a okolo čierne, kožené stoličky. Dá sa povedať že to bola zasadačka na porady.

„Ahojte.“ Pozdravila Lou.

„Ideme neskoro, kvôli nej.“ Precedil Harry.

„To je pravda. Prepáč musela som niečo vybaviť v nemocnici ohľadom Lucasa.“

„V poriadku.“ Usmiala sa.

„Teraz už pracuješ pre nás. Nezvykaj si že budeš mať voľno kedy sa ti za chce.“  Sadol si na stoličku a vyložil nohy. Preglgla som si.

„Harry! Ovládaj sa. Je to jej priateľ! A daj si tie smradľavé nohy preč! Ako by si správal na jej mieste? Ak by v nemocnici ležala tvoja priateľka a bola slepá?“ povedal Liam a nohy mu zhodil so stola.

„Mne by sa to nemohlo stať alebo ja priateľku nemám.“ Pozrel na neho a potom na mňa.

„Ani sa nečudujem. O čo ti ide Styles?“ sadla som si oproti nemu.

„Ja neviem. Ty si začala. A zapáčilo sa mi to.“

„Ako myslíš.“ Ruky som prekrížila na prsiach a oprela sa.

„Môžeme začať?“ posadila sa Lou a aj ostatný. Prikývla som. vysvetlila mi pár veci. Že budem často s nimi cestovať.

„A teraz idete do Ameriky, máte premiéru filmu. Nikki. Môžeš sa pobaliť.“

„No zbohom. Počkaj. Na budúci týždeň? Kde presne?“

„No, áno. New York.“ Povedala.

„Vtedy tam idem aj s Lucasom. Idú ho tam operovať.“

„Neboj sa. Keď budeš potrebovať odísť pokojne.“ Usmiala sa.

„Ako to? A kto nás pripraví?“ skočil do toho Harry.

„nezabúdaj že som tu ja. Do teraz som to stíhala tak to stihnem aj teraz a ešte jedna vec. Pracuje viac menej pre mňa a nie pre teba.“ Postavila sa Lou.

„Tak zajtra tu. A Nikki. Vidíme sa o týždeň na letisku do vtedy máš VOĽNO a môžeš sa spoznať s chalanmi.“  povedala medzi dverami a odišla.

„Super. Aspoň mi povieš o tom ako si sa spoznala s Lucasom.“ Povedal Zayn vedľa mňa.

„prečo ťa to tak zaujíma?“ otočila som sa jeho smerom.

„iba tak. Som zvedavý.“ Vyplazyl jazyk a usmial sa. Pokrútila som hlavou.

„Prišla som tu pred rokom aj pól. Myslím. Nastúpila som do firmy kde pracujem. Tam som spoznala Teda ktorý zo mňa urobil to čo som teraz. Naučil ma ísť z módou. Ja som mu česala modelky. Raz na fotenie prišiel Lucas a tam sme sa spoznali. Z kamarátstva vypukla láska a sme spolu už rok.“ Povedala som stručne a ukázala im prsteň ktorý mi dal na výročie.

„Dobre, všetkému som pochopil až na jednu vetu. Urobil s teba to čo si teraz?“ opýtal sa Louis. Všetci ma počúvali až na Harryho. Stále sa venoval mobilu. Tak osviežim mu pamäť.

„Začnem od znova. Pochádzam s Holmes Chapel.“ Povedala som. Harry zvážnel a už mi aj venoval pozornosť.

„Moje meno? Nikki Joan Locke. Od svojho malička mi chitilo jedlo. Nekontrolovala som sa bola som.“ spomenula som si na Harryho prezývku a tak som ju použila. „Bola som. nazýval ma tak jeden spolužiak. Prasa. Jedno veľké tučné prasa. On potom odišiel do speváckej súťaže. Každý ho opisoval a myslel si že je to ten najlepší chlapec na svete ale opak je pravdou. Arogantný, odporný, sebecký idiot. Keď odišiel uvedomila som si že musí to skončiť. Upravila som si stravu a začala na seba dbať. Cvičiť. Behávať ráno, večer. A chodila som raz za čas aj do posilky. Potom som prišla do Londýna. Chudá ale bez v kuse. Spoznala som Teda a premenil ma na krásku.“ Celý čas som pozorovala Harryho. Začal si to uvedomovať. Pozeral viac a viac zmätene. Potom si ma začal prezerať.

„Wow. Mala si asi zlé detstvo.“ Povedal Niall.

„Príšerné. Sedela som zatvorená v izbe a plakala s čokoládou v ruke.“ Moje oči sa nevedeli odtrhnúť od neho.

„Jedna vec je srandovná. Aj Harry pochádza s Holmes Chapel.“ Zasmial sa Loui.

„Aká náhoda však?“ ironicky som sa zasmiala. Zdvihol hlavu a prezrel si ma.

„Už si, si spomenul prečo som ti povedomá?“ zaťala som zuby. Nič nepovedal iba prikývol. Postavil sa od stola a zmizol

PS: Tak asi vás to nebere tak ako na tom inom blogu