One direction FOREVER!!!!

Bree

Po roku

Už je to presne rok čo som pristúpila na tú jeho stupidnú hru. Trénujem už rok, zabila som ľudí, neviem presný počet. Teraz som bola otcova tajná zbraň. Lenže ani tento život nie je odlišný od toho starého. Stále ma otec týra a aj moju sestru. Obe sme v jeho skupine, ale obe nás aj týra, keby len psychicky ale on nás týra aj fyzicky! Nevydržím to. Som najlepšia v jeho obore. Teraz je to už aj môj obor.

Dnes chystám podraz. Večer máme kšeft s nejakým známym gangom, ktorý je niečo ako kráľ. Mňa nikto neporazí, lenže ja sa chcem pridať k nim. Každý kto ich stretne sa ich bojí, klepú sa im kolená. Otec si myslí, že s mojou pomocou ich konečne premôže, pretože som dosť silná a zvládla som pár vyššie postavených gangov ako sme mi. Od tohto večera nie sme náš ale iba jeho gang. Nechcem sa prizerať ako mláti Saru. Je mi jej ľúto, je síce dobrá ale nie tak ako ja. Ona bola trénovaná z donútenia a ja z pomsty, ktorá mi dodáva viac sily ako nič iné.

Zišla som po schodoch dolu a šla rovno do jedálne, kde všetci pripravujeme na večer plán. Sára nemá ani poňatia o mojom pláne. Otec sedí ako vždy za vrcholom stola ako hlava gangu. "Takže, Sara ide s nami dnu spolu s Emetom, Dylanom a ostatnými. Bree pôjde zozadu a prekvapí ich," rozdeľoval úlohy. Všetko by by u možno aj vyšlo, ak nečaká, že ho niekto zradí. Viem, som mrcha a to riadna. ďalej sme riešili zbrane. "Ja sa postarám o jeho komplicov a Bree o ich vodcu," oznámil Dastin. Usmiala som sa na znak súhlasu. všetci sme potrebovali nejak dýchať a žiť. Mi žijeme zločinmi. Nikdy nás nechytila polícia či niekto iný. Žijeme svojimi srdcami, ktoré si najprv musíme zachrániť. Nie som ani nervózna, ani nič iné. Zobrala som si Sáru na bok aby som jej povedala o mojich plánoch. Obe sme šli sa von prejsť, aby nás nikto neodpočúval. Kráčala som k najbližšej kaviarni, kde by sme si sadli a mali kľud. Konečne som našla tú správnu. Vošli sme dnu a šli k pultu. "Dobrý deň, mohla by som poprosiť expreso," povedala jej Sára. Niekedy si dáva hoci čo ju napadne. "Ja si dám Latte Caffe," odvetila som jej s milým úsmevom na perách. Sadli sme si za stôl, ktorý bol v rohu.

"Začni," postrčila ma sestra. Musím jej to povedať, aj keby sa dialo čo chce. "Dnes večer podrazím otca a pridám sa k tomu gangu," pozerala som sa jej do očí. Nemala slov. Chápem ju, som tam s ňou jedná ktorá ju chápe a obe prežívame to isté, ale nemienim trpieť celý život. "Nehnevám sa na teba, urobíš dobre," usmiala sa na mňa. Servírka mi priniesla kávu a sestre tiež.

Večer

Zastavili sme pred skladom, kde sa máme stretnúť. Veľká, špinavá, stará budova, kde sa okná rozpadajú mihnutím oka. Človek by sa bál vojsť dnu. Vošli sme dverami dnu. Na okolo boli dopísané steny, na zemi prach, špina a hrozný zápach, ktorý sa mi vryje do pamäti. "Na miesta," šepol otec. Ako povedal ak sme aj robili. Vyšla som von a obešla budovu. Našla som vzadný vchod, kade som vošla dnu. Skryla som sa za Krabice, ktoré tam narafičil Jason. Jason je jeden z tej mafie, ktorá vie o všetkom. Chlapec to nikomu z jeho party nepovedal, aby nestihli protestovať.

Započula som zvuk dverí. Nastražila som svoje uši a počúvala. Neviem o čo im tu ide. Čakala som len na posraté znamenie.

"Kde je tovar?" poznala som hlas otca. V priestore sa rozniesol krásny smiech. Tak príjemný pocit ma z neho hrial u srdca. "Nemysli si, že ti niečo dáme, prišli sme si len po peniaze," odfrkol si niekto koho som nepoznala. Mal hrubý hlas s chrapľavou odozvou. Sexy to je hlas, len či aj jeho majiteľ tak vyzerá. "Bez nášho tovaru nikam nejdeme!" zvolal otec. A opäť sa rozniesol smiech po celom sklade. "Za posledný rok si nejak zmužnel," vyhŕkol neznámy. V jeho hlase som počula Írsky prízvuk. Nádherný má hlas, toto je iný ako ten chrapľák, tento je milý ale zároveň pevný.  Otec naozaj posílil za tento posledný rok, pretože má mňa, lenže na dlho nie. Začali sa tam dohadovať, hádať. Otec aj ostatný čakali, že im pomôžem, ale nestane sa tak. Čakala som kým otec povie tú jeho obvyklú vetu. Nemám na výber, ja mu už pomáhať nebudem. Nechcem už trpieť, chcem normálne žiť, žiadny mafiáni, žiadne bitie či zabíjanie.

"Lenže mi máme tajnú zbraň," povedal otec jeho vetu, ktorá znamenala môj nástup. Vošla som do miestnosti a to tak, aby moje podpätky klopkali o podlahu. Všetci sa otočili a pozreli na mňa. Kráčala som k Jasonovi, ktorý sa na mňa usmieval ako slniečko. "Tak toto je vaša zbraň?" vysmial sa otcovi blondiak. o on má ten Írsky prízvuk. Chlapče nevieš do čoho si sa práve pustil. Môj smer sa zmenil presne k blondiakovi. Zastavila som sa pred ním a usmiala sa. "Budeš ľutovať, že si sa mi vysmial," šepla som mu a už ležal na zemi. Moja noha ho drtila pod krkom. Nikto sa mi vysmievať nebude. "Ale, Bree netráp svojho šéfa," usmial sa Jason. Pokrútila som hlavou a pomohla môjmu novému šéfinkovi na nohy. Obzeral si ma, pozeral sa po celom mojom tele. "Si dobrá," odvetil. "A som vaša," usmiala som sa. "Tak toto je tá posila čo si opisoval do nitky?" spýtal sa Ír. Jason prikývol a objal ma. Otec očervenel od zlosti. "Ty suka, ako si mi to mohla urobiť, načo som ťa rok cvičil!" vrieskal. "Nebuč otecko, cvičil si ma len na to aby som ťa zabila za to čo si urobil mame, si obyčajný hajzel, týraš mňa a aj Sáru, to si ešte odpikáš," venovala som mu úsmev. Skoro od hnevu vybuchol. "Hra sa ešte len začína," venoval mi úsmev a odišiel.

PS: Tak čo vravíte????  Chcela by som naozaj vedieť váš názor :(