One direction FOREVER!!!!

Ahoj. Som Nikki Locke. A pochádzam s Holmes Chapel. Presne s toho mesta ako Harry Styles. Každý vraví aký je dokonalý aký slušný a milý bol v škole ale nie je to tak celkom pravda. Chodil so mnou do triedy. Vtedy som bola tučnejšia. A on bol ten kto ma furt podpichoval. Robil mi zle a urážal ma. Po nociach som doma plakávala. Keď konečne odišiel do x factoru. Každý o ňom básnil a keď ho spojili do skupiny nebol by deň ak by o skupine One Direction nebola reč. Kvôli jemu som sa o nich nezaujímala. Nechcela som ho vidieť. V škole si o mne šuškali a ja som to už nevydržala. Začala som na sebe pracovať. Každý deň pred školou dlhý beh. Po škole som cvičila. Upravila som si stravu a potom ešte večer beh. Ale to všetko je minulosť. Všetko je iné. To bola Nikki Locke ktorá mala 16 rokov. Teraz je tu nová Nikki Locke a má 19 rokov. Už rok bývam v Londýne s mojím priateľom Lucas. Začala som pracovať ako kaderníčka pre jednu firmu v Londýne. Lucas Fisher je fotograf. Chodí kade tade kde ho zavolajú. Je osobný a veľmi sa mu darí. Patrí medzi najlepších. So sladkého spánku ma prerušili bozky po celej tvári a potom nižšie. Zasmiala som sa. Otvorila som oči a zbadala som Lucasa. Zdvihol hlavu a pobozkal ma na pery. „Dobre ráno kráska.“ „Ahoj.“ „Raňajky sú už na stole.“ „Ale mne sa nechce.“ Obtočila som ruky okolo jeho krku. On ma chytil za buky a pretočil mi ma na seba. Usmiala som sa a pobozkala som ho. Potom mi to vrátil. Posadila som sa na neho. „Prečo tu nemôžeme ostať?“ odula som spodnú peru. „Ani mne sa nechce ísť do práce. Najradšej by som tu s tebou ležal celý deň.“ Chytil ma za ruku a prevalil bod seba. Jemne ma pobozkal na pery, a zase, a zase. Začalo ma to štekli tak som sa začala smieť. „Dobree už prestaň“ povedala som pomedzi smiech. Zdvihol hlavu a pozrel sa mi do očí. „Milujem ťa.“ Usmial sa a znova ma pobozkala ale tento raz o niečo vášnivejšie. Odtiahol sa. „Milujem ťa.“ Brnkla som mu po nose. Postavil sa a spolu sme išli raňajkovať. Spolu sme poupratovali a ja som vbehla do kúpeľne aby tam nebol Lucas skôr. Niekedy tam trávy viac ako ja. Zamkla som sa aby ma nevyhodil a vošla som pod sprchu. Obtočila som okolo seba uterák a vyfénovala si vlasy. Dala som si linku a mihalnice viac predĺžila špirálou. Mám ich dosť husté ale nie moc dlhé. Make up som moc nepotrebovala takže používam ho minimálne. Iba keď treba. Odomkla som a Lucas už bol v nutrí. Ani sa na mňa nepozrel až neskoršie. Nadvihol jedno obočie a šibalsky sa usmial. „Zabudni.“ Zaprela som mu dvere a išla do izby. Otvorila som veľkú skriňu. Obliekla som si hnedé džiny a slabo ružový sveter. Vlasy som si dala na bok a aby nelietali dala som si lak na vlasy. Do kabelky som dala mobil, kľúče a peňaženku. Zobrala som okuliare. Akurát vyšiel Lucas. „Už ideš?“ „Áno. Emma chcela aby som prišla skôr.“ Pobozkala som ho a odišla. Nastúpila som do môjho krásneho bieleho autíčka. Naštartovala som a namierila si to do práce po londýnsky cestách. Nebolo tak neskoro takže aut bolo menej ako po obede. O 20 minút som už stála na parkovisku. Vystúpila som a zamkla. Vošla som dnu a išla na 3 poschodie. Kabelku som si položila na môj stôl. Okrem kaderníčky som aj asistentka Emmi mojej nadriadenej. Zaklopala som jej na dvere. „Ďalej“ zakričala „Ahoj.“ Usmiala som sa ako so zatvárala dvere. „Ahoj. Posaď sa.“ Otočila sa ku mne a sadla si. Ja som spravila to isté. „Premýšľala som. Pracuješ tu už dlho. Patríš medzi najlepších a si aj veľmi schopná asistentka a tak ma napadlo či by si nechcela isť niekde na prax?“ „Žartuješ?“ nadvihla som obočie. „Nie. Máš skúsenosti len tu a zišli by sa ti aj od niekoho iného,“ usmiala sa. „Predsa ak by si sa niekedy rozhodla odísť.“ Pozrela na mňa s nádejou že nie. Veľmi sa mi tu páči. Všetkých tu poznám a sme skvelý kamaráti. Nehodlám odtiaľto tak ľahko odísť. „Neboj sa, tak ľahko sa ma nezbavíš!“ zasmiala som sa. „A čo ta ponuka? Berieš to?“ „Páči sa mi to. Kam by som išla?“ „No, ja ešte poinformujem mojich známych a zajtra ti dám vedieť.“ „Fajn. Všetko?“ „Áno. A Ted volal. Vraj má dnes fotenie s modelkami a že by ťa rád videl a že potrebuje tvoju pomoc.“ „OK. O koľkej je fotenie?“ „O 11:00 AM. Hovoril že ti bude volať.“ „Dobre. Tak ja teraz idem pracovať.“ Postavila som sa a odišla. Sadla som si za stôl a pripravila nejaké papiere ktoré potrebujem. Zapla som počítač a pustila sa do práce. Skoro celú hodinu som lietala po celej budove. Chodila som po papiere. Zanášala som papiere. Nejaké podpisy na zmluvy. Konečne som to vybavila a mala som 5 minút pre seba. Ako som si vyzúvala topánky lebo ma boleli nohy. Ak by som vedela že dnes budem stále chodiť, nedala by som si ich. Prerušil ma mobil. Bol to Ted. „Ted?“ „Ahoj Nikki. Prídeš? Potrebujem ťa.“ „Kde si?“ „6 poschodie. Celkom na konci chodby v pravo.“ „Hneď som tam.“ zložila som a znovu obula topánky. Prišla som ku výťahu. Všetko bolo obsadené. Vzdychla som a išla som po schodoch. Keď som konečne prišla Ted ma privítal veľkým objatím. Dlho sme sa nevideli a sme dobrý priatelia. Keď som sem prišla on ma premenil na krásku. Ukázal mi všetko čo sa nosí atď... On ma aj zoznámil s Lucasom. „Ahoj“ usmial sa. „Ahoj“ tiež som sa usmiala. „Tam máš slečny ktoré na teba čakajú.“ „OK. Ale musím si dať doje tieto prekliate topánky.“ Vyzula som si ich a konečne som si vydýchla. Začal sa smiať. „Čo je?“ opýtala som sa ako som išla ku modelkám. „Pamätám si ako si sa nich učila chodiť s opätkami.“ Už t nevydržal a začal sa smiať na plné hrdlo. Aj ja si veľmi dobre na to pamätám. Prišla som sem hneď na druhý deň ako so prišla do Londýna. Prijali ma ako brigádničku a o mesiac som sa stala zamestnankyňou ako kaderníčka a asistentka Emmi. Ted si ma zobral na starosti a spravil zo mňa to čo teraz som. „To si mám vážne obuť?“ pozrela som šokovaná. „Áno. Tak šup.“ Ted sa zasmial. Sadla som si a obula som si asi 20 centimetrové štekle. Postavila som sa ale to som robiť nemala. Nevedela som udržať rovnováhu a začala som padať. Ted ma zachytil. „Ďakujem“ usmiala som sa. Chytil mi ruku. „Dievča si môj projekt. Musím s teba spraviť krásku.“ „Nemusíš. Ty to chceš. A upozorňujem ťa. Stojím na tom prvý krát!“ urobila som prvý krok s tackaním. Takto s Tedovov pomocou som došla až na koniec izby a naspäť. „Fajn skús si s menším opätkom.“ To mi aj tak nepomohlo a spadla som. Spomenula som si na to a to som sa musela zasmiať aj ja. „Skoro som si zlomila nohu.“ Povedala som už vážne a otočila som sa ku zrkadlu. „Bola si vtedy zlatá.“ Podišiel ku mne a vysvetlil mi čo si predstavuje na ich hlavách. Pustila som sa do práce a za 15 minút som mala prvú dámu. Potom na rad prišla druhá a na koniec tretia. Keď ich dofotil po samej znova som ich učesala inakšie a to už fotil všetky 3 na raz. „Ako sa darí s Lucasom?“ opýtal sa ako sme prezerali fotky. „Perfektne. Je tak milí a krásny a dobrý. Rozmaznáva ma.“ Rozplývala som sa tam. „A po rozchode bude odporný, drzý, arogantný“ pozrel s úškrnom. Ja som na neho škaredo pozrela. „Po akom rozchode. Ja sa ho tak ľahko nevzdám. Milujem ho a on mňa. Pozri minule mi dal prsteň.“ „Požiadal ťa o ruku?“ venoval mi pozornosť. „Nie.. ak si zabudol mali sme výročie.“ „Čo si mu kúpila?“ „Rolex hodinky.“ „Páni. Nie len že on rozmaznáva teba ale aj ty jeho.“ „Závidíš!“ vypľazila som ju jazyk. „Poďme radšej na tie fotky.“ Odbočil od témy a som sa tešila že som vyhrala hádku. Po tom čo som mu pomohla s výberom som sa s ním rozlúčila. Obula topánky a vybrala sa naspäť dole. „Pozdravuj Lucasa.“ Zakričal na mňa keď som zapierala dvere. Výťahy konečne boli voľné. Nastúpila som dnu a prišla ku stolu. Mala som tam odkaz od Emmi. Keď skončíš s fotením príď za mnou. odlepila som lístok a zaklopala som jej na dvere. „Ďalej“ vošla som dnu. „A Nikki. Už ste skončili?“ „Áno.“ Zavrela som dvere. „Čakala som na teba. Ideme na obed?“ „Nemusela si,“ usmiala sa. „A dole už nebudú mať nič. Je 2:00 PM.“ Pozrela som na hodiny. „Kto hovorí že tu? Mne už padla a aj tebe. Tak pôjdeme do mesta.“ „Ja končím až o hodinu.“ „Tento raz nie. Je to rozkaz.“ Usmiala sa. Zobrala si kabelku a kabát. Podišla ku mne. „Tak šup, šup!“ otvorila dvere. Zobrala som si kabelku s okuliarmi a vyrazili sme. „Máš tu auto že?“ opýtala sa vo výťahu. „Jasné. Ako inak by som prišla.“ Usmiala som sa. „Mňa dnes priviezol manžel. Odvezieš ma neskôr domov?“ „Samozrejme.“ Nastúpili sme do auta a išli do reštaurácie. Dala som si niečo ľahšie lebo som nejako nepociťovala hlad. Inak sa strave neobmedzujem. Keďže mám pohyb môžem jesť teraz hocičo čo mi chutí. Po dlhom hádaní s Emmou kto zaplatí zvíťazila ona. Zaviezla som ju domov, rozlúčila som sa s ňou a aj ja som išla domov. V zápche som sa zdržala asi 40 minút. Konečne som zaparkovala a vyšla na 8 poschodie. Odomkla som. Všade bolo ticho. Zjavne Lucas sa ešte nevrátil. Položila som kabelku na stolík v obývačke. „Lucas??“ zakričala som. Nikto sa neozýval. Prezliekla som sa do domáceho úboru a išla pozrieť niečo v telke neskôr som začala variť večeru. Pripravila som stôl. Naliala červené víno. Sadla som si za stôl a čakala. Po hodine som prestala dúfať že príde. Išla som do izby a zobrala si svoj úbor na každodenné behanie. Ružové kraťasy, slabo ružovú lambádu NIKE. Na to mikinu tiež ružovej farby JACK WILLS. Vysoký vrkoč a na to čelenku. Slúchadlá na uši. Ružové NIKE botasky. Vyšla som z domu. Vyšla som na ulicu a rozbehla sa. Behala som parkami. Dosť dlho. Začalo mi byť horúco tak som si mikinu dala dole. Obtočila a zaviazala som ju okolo pása a išla ďalej. Nič som nevnímala a ani nepočula ký som nepocítila úder a cudzie ruky na mojich bokoch aby ma zachránili pred pádom. Dala som si dole slúchadlá a zdvihla hlavu. Bol zahalený. Kapucňa, okuliare. Nebolo mu vidno do tváre. „Prepáč. Keď behám nič si nevšímam.“ Pousmiala som sa. „To je v poriadku. Myslím že toto je tvoje.“ Zdvihol mi mikinu a nahodil zvodný úsmev a mne veľmi známi. Nevšímala som si to a tiež sa usmiala. „Ďakujem.“ Obliekla som si ju. „JACK WILLS. Pekná. Aj ja takú mám. Teda mal som. Už mi je malá ale tebe by sedela.“ Znova ukázal svoje biele zuby. „Moja obľúbená,“ pozrela som na ňu. „Tak ja teda idem pokračovať. Ďakujem že si ma zachránil pred pádom.“ Usmiala som sa a prešla som okolo neho a jeho vôňa mi udrela do nosa. „Za málo.“ Otočil sa a kráčal dozadu. Zakývala som mu a ďalej sa venovala v behu so ale bez slúchadiel. Po dvoch hodinách som pribehla pred bytovku. Odomkla som dvere. Vyzula som sa. Poobzerala som sa po byte. Lucas stále nebol doma. Zobrala som fľašu a pohár s vínom a išla si dať kúpeľ. Napustila som vaňu s kopou peny. Kým sa napúšťala veci z nehania som dala do práčky a pustila ju. Posadila som sa a popíjala si víno. Nikdy takto nemeškal. Ale asi mal veľa práce. Už som nad tým nerozmýšľala a užívala si relax.