3.diel
Vyšiel som von z izby a zamieril do kuchyne. Napustil som si pohár vody a sadol si na barovú stoličku. Pozrel som sa hodiny. Bolo pol piatej. Teraz už nezaspím. Zobral som si knížku a začal čítať. Zo spálne sa ozval buchot. Položil som knížku na stôl a ponáhľal sa do spálne. Otvoril som dvere a zbadal môjho miláčika na zemi. Áno, začal som ho volať miláčik. Aspoň v mojej mysli.
"Čo si zase stváral?!" zakryčal som a on sa skrčil.
"Prepáč, nechcel som na teba kričať." zohol som sa k nemu a chcel sa ho dotknúť, ale odstrčil sa. To ma zaskočilo. Stalo sa niečo?
"Stalo sa niečo? Fakt som na teba nechcel zakričať." povedal som ale on neodpovedal. To ma naštvalo.
"Fajn, ako chceš!" povedal som a odišiel z izby. Nezabudol som za sebou silno tresknúť dvermi. Vošiel som do kuchyne a začal som pripravovať raňajky. Čo mu preletelo cez hlavu? Veď som mu povedal, že som naňho nechcel kričať. A prečo sa odo mňa odstrčil? Po celý čas, čo som pripravoval raňajky som dumal čo sa mohlo stať. Lenže nanič som neprišiel. Zobral som tanier s palacinkami a vybral sa do spálne. Zastál som pred dvermi. V izbe bolo ticho, asi zaspal. Mal som v úmysle iba položiť na stôl raňajky a odísť, ale keď som vošiel do izby nebol tam. Položil som tanier na nočný stolík a porozhliadol som sa po izbe. Nepamätám si, že by dvere od kúpelne boli zatvorené. Podišiel som k ním a chcel ich otvoriť, ale boli zatvorené. Zabúchal som nane.
"Si tam myšiačik?" neozval sa. Začal som sa bať.
"Prosím, otvor." môj hlas už znel zúfalo. Mal som šialený strach a tak som vykopol dvere. Ztuhol som. Ležal na zemi v kaluži krvi. Rýchlo som sa sklonil k nemu a skontroval či dýcha. Uľavilo sa mi keď som zistil, že dýcha,aj keď veľmi slabo. Zobral som ho do náručia a utekal do nemocnice. Šiel som snáď nad 190-kou. Nevnímal som nadávky vodičov. Musel som sa dostať čo najrýchlekšie do nemocnice. Prudko som zabrzdil pred nemocnicou. Skoro som zabil skupinu ľudí,ale to ma netrápilo. Rýchlo som vybehol z auta. Vbehol som do nemocnice. V náručí som mal toho anjelika, ktorý bol od krvi. Zbadal som ako jedna sestrička beží do nejakých dverí a o chvíľu z tamať vyjdu aj s nemocničným lôžkom. Položia ho naň a zmiznú za dverami. Chcem ísť s ním ale sestrička ma zastaví. Sadnem si na stoličku. Všetko je moja vina. Keby som na neho nazakričal,tak by sa to nestalo. Prečo som taký debil. Už mnohý mi povedali, že som výbušný. Som pre neho asi nebezpečný. Mal by som ho nechať. Začal som plakať. Od únavy som zaspal.
Niekto mi potriasol plecami a ja som otvoril oči.
"Pane, mal by ste ísť domov." povedla mi sestrička.
"Musím ho vidieť! Ako je na tom? Je v poriadku? Môžem ísť za ním?"
"Spomaľte prosím. Stratil veľa krvi, ale bude v poriadku. Musí sa zotaviť. A áno, môžete ísť za ním. Ale iba na chvíľku." povedala a ja som ju následoval ku dverám. Otvorila ich a ja som vstúpil dnu. Skôr ako odišla mi povedala, že mám 10 minút. Otočil som sa k môjmu anjelikovi. Pomaličky som došiel k nemu. Bol bledučký a v rukách mal hadičky. Trhalo mi to srdce.
"Je mi to tak ľúto. Všetko je moja vina myšiačik. Bude lepšie,keď odídem. Som pre teba nebezpečný,a ja ti nechcem ublížiť." povedal som so slzami v očiach. Prvý a posledný krát som ho pobozkal.
"Zbohom." povedal som a už som chcel odísť,keď ma zastavila niečia ruka.
Komentáre
Prehľad komentárov
úžasné :33 Potrebujem další :333
...
(Pilína, 4. 7. 2013 20:36)
Máš takový roztomile jednoduchý styl psaní^^ krátké věty, ale moc hezky se vyjadřuješ, to se mi líbí^^
Povídka je, přiznávám, hodně tragická, ale svým způsobem založená na reálném podkladu, kdo by si po takové hrůze nechtěl něco udělat, že^^"
Co bych možná upravila je délka dílu, jsou docela kraťonké^^
Jinak se těším na další a jak se to vyvine, Danielovi fandím, však je to mé oblíbené jméno xD
*-*
(Aka-Chan, 9. 7. 2013 11:21)