YŠ - Daisukeho túžba 3.
Celým bytom sa vznášala sladká vôňa. A presne táto vôňa udrela do nosa mladíka, ktorý ešte stále spal vo svojej posteli. Pomaličky roztvoril oči a zahľadel sa na nočný stolík. Na hodinách bolo niečo po ôsmej. Posadil sa a pretrel si rozospaté oči. Pousmial sa pri spomienke na včerajšok. Bolo to krásne. Už dávno nedúfal, že niečo také zažije. V kuchyni začul buchot a pospevovanie. Vstal, natiahol na seba pyžamové nohavice a vyšiel z izby. V kuchyni sa oprel o rám dverí a usmial sa. Kano oblečený do teplákov a obyčajného bieleho trička poskakoval okolo sporáku a pospevoval si nejakú americkú pesničku, ktorá hrala v rádiu. Otočil sa na Daisukeho a usmial sa. Prešiel k nemu a vlepil mu rýchly bozk.
„Dobré ráno. Dúfam, že máš rád palacinky.“ Daisuke k nemu natiahol ruku a za tričko si ho pritiahol bližšie k telu. Prilepil svoje pery na tie jeho a rozohral trochu vášnivejší bozk. Odtiahol sa a žiarivo sa usmial.
„Milujem palacinky.“
„To som rád.“ Opätoval úsmev starší. Vrátil sa späť k sporáku a už natreté palacinky naskladal na taniere. Daisuke sa už medzitým posadil k stolu, na ktorom už rozvoniavala káva. Pred ním pristál tanier s palacinkami a vedľa neho sa usadil vysmiaty Kano. Raňajky prebehli v priateľskom tichu. Sem tam na seba nenápadne pozreli a usmiali sa.
„Čo máš dnes v pláne?“ Spýtal sa Kano hneď ako odniesol taniere do umývadla. Daisuke sa na chvíľu zamyslel.
„Fotenie je už hotové, takže mám pár dní voľna.“
„Výborne. Dnes mám výnimočne voľno aj ja. Čo keby sme si vyrazili na obed do mesta?“ Usmial sa na neho žiarivo starší.
„Dobre. Som za.“ Opätoval úsmev mladík a dopil kávu. Prešiel do obývačky, ľahol si na pohovku a zapol televízor. Chvíľu prepínal, kým našiel nejaký film. O chvíľu na to sa pri ňom objavil aj Kano. Usmial sa a ľahol si za neho. Našťastie bola pohovka dostatočne široká. Pritúlil si mladšieho k sebe a objal ho okolo pásu. Daisuke sa k nemu otočil a usmial sa. Vyžiadal si na staršieho perách jemný bozk. Kano mu prehrabol vlasy.
„Vieš, že si krásny?“ Usmial sa na neho. Daisuke sa rozosmial.
„Som model. Musím byť krásny.“
„Hm, to je vlastne pravda.“ Zazubil sa starší. Sklonil sa k nemu a perami prešiel cez tie jeho. Daisuke mu obtočil ruky okolo krku a poddal sa hre, ktorú Kano započal. Začal mu pomaly hrnúť tričko vyššie, keď sa ozval zvonček pri dverách. Kano si nešťastne povzdychol.
„Nemôžme sa tváriť, že tu nie sme?“
„Nevymýšľaj.“ Zasmial sa mladší a vstal. Prešiel k dverám a otvoril. Za dverami stáli Naoto s Yuutom.
„Ahojte. Čo vy tu?“ Usmial sa na nich Daisuke.
„Ahoj. Nič. Ideme do agentúry za Yuichim, tak sme sa zastavili.“ Usmial sa na neho Yuuto. „To voňajú palacinky?“ Začuchal hnedovlasý mladík a vošiel do bytu. Naoto ho s povzdychom nasledoval.
„On je večne hladný.“ Zašomral si.
„Ahojte.“ Usmial sa na mladíkov Kano z pohovky.
„Ahoj.“ Ozvalo sa zborovo od mladíkov. Yuuto suverénne zamieril do kuchyne a naložil si palacinky na tanier. Naoto sa zložil na pohovku vedľa Kana.
„Ako to zvládaš s našim Daisukem?“ Usmial sa na Kana.
„Myslím, že lepšie to ani nemôže byť.“ Odpovedal nadšene a zahľadel sa ku kuchyni, kde Daisuke márne presviedčal Yuuta, že toľko palaciniek, koľko si vzal, by nemal jesť a skazí mu to postavu. Naoto sa chápavo usmial. Daisukeho proste každý zbožňoval. On sám, keď prišiel medzi šteniatka, si zamiloval jeho bezstarostnú povahu a hrejivý úsmev. Avšak časom zistil, že za tým úsmevom skrýva trápenie väčšie, než ktorýkoľvek z nich. On trpel najviac zo všetkých a napriek tomu sa na každého vždy usmieval a utešoval ich. Naoto ho obdivoval a ľutoval zároveň. V prítomnosti Kana akosi ožil. Bol síce stále rovnako vysmiaty, ale jeho energia sa rozžiarila. Tušil, že v tom niečo bude.
„Také výborné palacinky som nejedol už dávno.“ Usmieval sa spokojne Yuuto za stolom. „Prečo si ich nerobil, keď si býval u nás?“ Kano sa rozosmial.
„Pretože to bolo špeciálne pre Daisukeho.“ Spomínaný mladík sebou poplašene trhol. Nechcel ešte, aby o jeho začínajúcom vzťahu niekto vedel. Yuuto na neho prekvapene pozrel.
„Vážne?“
„No, za ukončenie fotenia predsa. Kano trochu preháňa.“ Zasmial sa nervózne Daisuke. Kano sa nepatrne zamračil. Čo to má znamenať? Aké ukončenie fotenia?
„Tak vás tu teda nechám. Aj tak som chcel ísť do sprchy.“ Usmial sa na nich umelo. Hodil po Daisukem sklamaný pohľad a vzdialil sa do kúpeľne. Mladíci sa nezdržali dlho. Po pár minútach sa obaja rozlúčili a odišli preč. Daisuke si nešťastne povzdychol, hneď ako zavrel dvere. Za ním sa objavil Kano oblečený v obleku.
„Ideš niekam?“ Spýtal sa prekvapene mladší. Kano na neho vrhol chladným pohľadom.
„Spomenul som si na nejaké papierovačky v kancelárií.“ Obul sa, vzal kľúče od auta a chcel odísť, ale zastavila ho Daisukeho ruka.
„Prosím, nechaj si to vysvetliť.“ Uprel na neho nešťastný karamelový pohľad. Kano sa zamračil.
„Nemáš čo vysvetľovať. Chápem to.“ Zašeptal k nemu sklamane a rýchlo vyšiel von, aby mladík nemal šancu protestovať. Daisuke za ním chcel vybehnúť, ale Kano už sedel v aute a odchádzal. S povzdychom dvere zavrel a zložil sa na pohovku.
„Práve, že nechápeš.“ Zašeptal do ticha bytu.
Kano sa len bezcieľne vozil po rušnom meste. Žiadne papierovačky ho nečakali, ale potreboval si prevetrať hlavu. Nechcel robiť zbytočné scény. Možno to prehnal. Nič si predsa nesľúbili. Proste sa spolu vyspali. Žiadny vzťah ani nič podobné. Aj tak ho však sklamalo Daisukeho chovanie. Ale možno by bolo lepšie, aby to nikto nevedel. Mohli by si to zle vysvetliť. A možno práve preto to Daisuke urobil. Zastavil auto a nazrel z okna. Netušil ako sa tam dostal, ale stál na parkovisku pred ich domom. Povzdychol si. Zachoval sa ako kretén. Pozrel na hodinky. Blúdil po meste viac ako tri hodiny. Vystúpil a zamkol auto. Vyšiel tých pár schodov a potichu otvoril dvere. V byte panovalo ticho. Pomaly prešiel k obývačke a nazrel tam. Daisuke ležal na pohovke a spal. Kano si znova povzdychol. Prešiel k nemu a potichu si pred neho kľakol. Všimol si, že mladík sa v spánku mračí. Očividne sa trápil. A očividne kvôli nemu. Jemne ho pohladil po vráske, ktorá sa mu tvorila na čele. Daisukemu sa zachveli viečka. Pomaly otvoril oči a zostal hľadieť do tých Kanovych. Ten sa na neho nežne usmial.
„Dobré ráno, Šípová Ruženka.“ Zašeptal k nemu. „Prepáč za to ráno. Trochu som to prehnal.“ Mladík prekvapene zamrkal. Bol ešte rozospatý a tak trochu mu nedochádzalo, čo sa deje. Nakoniec len mlčky prikývol. Kano sa pousmial a nežne ho pobozkal na čelo.
„Si hladný? Ešte stihneme ten obed.“ Daisuke sa usmial.
„Niečo by som zjedol.“
„Tak sa obleč a niekam zájdeme.“ Pohladil ho po tvári starší.
Komentáre
Prehľad komentárov
Daisuke ked ho doboli bude snim šťastný a su krásny pár.
...
(Lilia, 9. 3. 2014 17:45)Konečne som prečítala všetky tri diely. Som veľmi rada, že je Daisuke znova aspoň trocha šťastný. Kano bude musieť byť trochu viac trpezlivejší a vnímavejší, pretože Daisukeho srdce dlhú dobu krvácalo a bolo rozbité na kúsky, takže kým prekoná akýsi strach a vyhrá svoj vnútorný boj, tak až vtedy si bude úplne istý ich vzťahom a verím, že nebude mať problém predstaviť Kana ako svojho priateľa. No myslím si, že ostatní o tom už budú vedieť skorej, hlavne keď budú takí vnímaví ako Naoto. Neviem sa dočkať pokračovania :)
:)
(Neferet, 9. 3. 2014 18:27)Daisuke je moje chúďatko maličké :) nejak ma to stále núti ho trápiť :(
..
(sas, 12. 3. 2014 11:24)