5. kapitola
Zalapala som po dychu a bleskovo som sa posadila. Zatočila sa mi hlava, no nevšímala som si to.
„Vysvetliť?!“ hystericky som zajačala. „ Prosila by som si vysvetlenie, ako to, že vy dvaja ste živý!“ hlas mi pri poslednom slove preskočil o oktávu vyššie.
„Alice, upokoj sa, všetko je v poriadku,“ snažila sa ma uchlácholiť Lauren, no na mňa to nezaberalo. No konečne som okrem šoku a prekvapenia pocítila aj radosť. Moji priatelia sú živý! Potláčala som úľavu, kým som nič nechápala. Bála som sa, že sa rozplynú ako sen, že za každým žmurknutím sa vytratia.
„Dobre, Alice,“ postavila sa moja najlepšia priateľka a chytila ma za zápästia. „Viem, že sa ti to bude zdať čudné, ale Lauren a Brian sú v poriadku. Je to dosť komplikované a zvláštne a je nám naozaj ľúto, že sme ti to museli tajiť, ale...“
„Vy?!“ rozhorčene som vyprskla a vytrhla som si ruky z jej zovretia. „Takže ty si to vedela tiež?! Vedeli ste to všetci, len ja nie? A čo náš sľub, že pred sebou nebudeme mať tajnosti?! To pre vás nič neznamená?“ chrlila som zo seba všetky výčitky a slzy sa zo mňa opäť ronili potokom.
„Alice, chceli sme ťa ochrániť!“ vykríkla Lauren.
„Hej? A čo myslíte, ako som sa cítila? Keď som si myslela, že vy dvaja ste mŕtvi!“ začala som a chcela som im všetko povedať, no nejako som sa nevedela prinútiť. A tak som len sedela, triasla sa od hnevu a čakala, čo mi odpovedia. Z tohto sa len tak nevyvlečú!
Všimla som si, ako si Brian s Lauren vymenili znepokojený pohľad. Rose znehybnela a skákala pohľadom zo mňa na mojich priateľov. Brian sa na mňa uprene zahľadel a potom tichým hlasom začal.
„Keď sme v lete boli na našej dovolenke,“ hovoril pomaly. „Objavili sme s Lauren istú...zaujímavú vec.“ Spýtavo pozrel na Lauren.
„Najprv sme si mysleli, že je to len rozprávka, no všetko sa začalo plniť,“ pokračovala Lauren tichým napätým hlasom. „V tom malom antikvariáte v Anglicku sme našli malú, špinavú, v koži viazanú knižku. Ty vieš, ako ma také veci fascinujú. Bola skoro zadarmo. Kúpila som ju a na hoteli som ju začala čítať. Zistila som, že je to akási kniha proroctiev. Kapitola, ktorú som čítala, bola vo francúzštine. Bolo tam veľa vecí o dievčati menom Liayla. Tie veci sedeli na mňa. Bol tam celý môj život. Myslím, že Liayla je obdoba mena Lauren, francúzska verzia. Vydesila som sa, keď som to zistila. Tú knihu som strčila do nočného stolíka a nechala som ju tam. Aspoň som si to myslela.“
„Bol som v Laureninej izbe, hľadal som ju,“ pokračoval Brian. „Mali sme už odísť. Nebola tam, no z jej nočného stolíka trčala tá stará knižka. Zobral som ju, že asi ju tam zabudla. Potom som akosi zabudol, že bola Laurenina. Začal som ju čítať. Našiel som kapitolu po anglicky...o chlapcovi menom Brian. Vtedy som mal dosť. Bolo to, akoby som písal môj životopis alebo denník. Vtedy som mal dosť. Šiel som za Lauren a spýtal som sa jej, čo je tá kniha zač. Povedala mi, všetko čo v nej čítala. Veľmi som sa čudoval. Našli sme aj ďalšie kapitoly: v španielčine a taliančine. Horko-ťažko sme ich preložili. Boli o tebe a o Rose. Našli sme v tej knižke plno nepodstatných kapitol, ďalších, čo nedávali ani najmenší zmysel. No jedna bola dôležitá.“
Zmĺkol. Nedočkavo som pozerala na všetkých troch.
„A ďalej?“ nevydržala som nakoniec. Lauren si povzdychla a pozrela na Rose. Tá prikývla.
„Tá kapitola bolo nejaké proroctvo,“ sťažka povedala Lauren. „O štyroch. Vyvodili sme, že je o nás. Preto sme predstierali smrť, no Rose to už zistila, bolo neskoro uchrániť vás pred tým. Tak sme chceli aspoň teba uchrániť pred pravdou. Ak by sme nepredstierali smrť, boli by sme mŕtvi všetci štyria.“
„O čom to tu, sakra, melieš?“ vybuchla som. „Ako to, že by sme boli všetci mŕtvi?“
„Náš život sa zmenil, Alice,“ šepla Rose a obrátila sa na Lauren s Brianom. „Ukážte jej to. Musí to vidieť.“