4. kapitola
„Rose?“ zvolala som potichu. „Rose!“
Váhavo som vošla do predsiene a rýchlo som zavrela dvere. Môj zrak upútal nepatrný pohyb. V kľúčovej dierke bol kľúčik, preto som nemohla otvoriť dvere. Kľúčenka s obrázkom Stonehange ma prekvapila a vyľakala. Veď to sú Brianove kľúče!
Čo sa to tu deje?! Odkiaľ má Rose jeho kľúč? Vošla som hlbšie do domčeka. Chcela som opäť zvolať meno mojej priateľky, nech zíde dole a vysvetlí mi, dopekla, čo sa to tu deje. Automaticky som položila kľúče a tašku na nízku komodu. Môj strach vzrástol, keď sa v slabom svetle zaleskol zväzok kľúčov so srdiečkovým príveskom. Lauren. Čo tu robia veci mojich mŕtvych priateľov?!
Zdvihla som hlavu keď sa zhora ozvala hudba. Naklonila som hlavu a započúvala som sa. Dobre počujem? Naozaj hrá pesnička Gift of a Friend od Demi Lovato alebo sa mi to len zdá? Tá pesnička sa na začiatku nikomu z našej skupinky nepáčila, no ten text vystihoval naše priateľstvo a tak sa tento obyčajný song stal NAŠOU piesňou.
Prešla som ku schodom, zhora sa liala dobre známa melódia, spojená s prekrásnym textom. Ako to , že si ju Rose púšťa? V liste mi napísala, že Brian a Lauren zomreli kvôli nej, a hoci to bola, samozrejme, hlúposť, ak tomu Rose verila, nepustila by si našu pieseň.
Opatrne som našľapovala na schody, nechcela som vydať žiadny zvuk. Pozorne som načúvala. Šokovane som zastala, keď som zhora začula Rosin smiech. Jej list bol zúfalý, plný bolesti. Teraz sa smiala. No zvláštne bolo, že som počula aj iný smiech, ktorý mi bol zvláštne povedomý, akoby som ho mala poznať. Rose sa takto smiala len v našej partii. To bol jej príznačný smiech.
Vybehla som po schodoch s úmyslom ihneď vtrhnúť do jej izby. Zarazila som sa pred dverami. Zvnútra som počula hlasy. Jeden z nich patril mojej najlepšej priateľke a druhý mi bol rovnako povedomý ako predtým ten smiech. Potichu som vzlykla, nerozumela som čo sa deje. Potichu som sa zosunula na zem pred dverami do jej izby.
Spoznala som ten hlas. Poznala som ho veľmi dobre. Hlboký, jemný bas, ktorý sa ku mne doniesol bol Brianov hlas. Hlas môjho najlepšieho priateľa. Lenže Brian je mŕtvy. Snažila som sa upokojiť. Hlasy v izbe zmĺkli, bolo počuť len tichú hudbu. Tá hudba mi môjho priateľa pripomenula ešte viac a z hrdla sa mi vydral ďalší tichý vzlyk.
Spoza dverí som začula tiché kroky. Niekto stál na druhej strane dvier, len kúsok odo mňa. Snažila som sa vzchopiť a postaviť sa, no bola som ako ochromená. Zasiahla ma obrovská bolesť. Akoby som si až teraz uvedomila, že moji priatelia sú mŕtvy. Doteraz som bola v šoku. Zvalila som sa na zem, snažila som sa zbaviť bolesti, ktorá ma uväznila v mojej mysli. Bola som taká zaujatá, že keď sa potichu otvorili dvere a na mňa dopadlo mäkké svetlo, ani som sa neobzrela. Nevšimla som si, že tvrdá dlážka zmizla, až kým som neležala v mäkkej posteli. Držali ma veľké ruky, cítila som tvrdú pokožku.
Zúfalo som sa pokúšala pochopiť čo sa deje. Zamrkala som a snažila som sa cez záves sĺz rozoznať niečo viac, než len svetlo. Počula som znepokojené hlasy, počula som hrať v pozadí koniec piesne našej partie. Zamerala som sa na hudbu aby som sa dokázala ukľudniť. So záverečným tónom som už opäť dýchala normálne. Pomrvila som sa a pokúsila som sa posadiť.
Jemná ruka ma zatlačila nazad do postele. Zdvihla som ruku a pretrela som si oči, aby som cez tie hlúpe slzy videla, kto je pri posteli.
„Rose?“ spýtala som sa zachrípnuto.
„Alice, som pri tebe, neboj sa,“ odpovedal mi jemný hlas mojej najlepšej priateľky.
„Čo... čo sa stalo?“
„Odpadla si,“ ozval sa ďalší dievčenský hlas, ktorý som tiež dobre poznala. Lauren?!
Konečne sa mi vyjasnil zrak a ja som sa poobzerala po miestnosti. Chvíľu som nerozumela tomu, čo vidím.
Pri posteli stáli tri postavy. Najbližšie ku mne stála moja najlepšia priateľka, za ktorou som sem chodila. Rose mala červené oči, no inak to bola tá stará dobrá Rose, moja priateľka, na tvári mala ustaraný výraz, ktorý však okamžite prekryl úsmev. Vedľa nej stáli dve postavy. Obidvoch som poznala, no nebolo možné aby tu teraz so mnou a s Rose stáli. Veď mali byť mŕtvy!
„Alice,“ prehovoril príťažlivý chlapec s hnedými vlasmi a opálenou pleťou. „Nemali sme ti to hovoriť, no už je neskoro. Zrejme by sme ti to mali vysvetliť“
Nerozumela som jeho slovám, no ešte viac zmätená som bola z toho, že tu stál.
Lauren...?
Brian...?
Komentáre
Prehľad komentárov
no tak to po 1. ja a pravopis moc nejdeme dokopy tak sa ospravedlňujem :D
a po druhé nebuď zvedavá, prečítaš si :D
hmmm
(Rose, 13. 12. 2010 14:50)
:D za 1. mŕtvi sú s mäkkým i :D
Toto by som si vážne prosila vysvetliť!!!:D:D:D
Tak Brian je príťažlivý, hej? *-* tak prečo sa potom s Rose rozišli?!?!:D
!!!!!
(Autorka, 13. 12. 2010 18:58)