5.kapitola
5. kapitola
Prešlo pár hodín a v prímorskom mestečku Portrush sa Mary začala prebúdzať do nádherného, slnkom zaliateho dňa. Teplomer síce neukazoval vysokú teplotu, ale slniečko prenikalo do izby a vlievalo jej do tela novú energiu.Stále ležala, ale už mala pootvorené oči a postupne si začala prezerať izbu v ktorej sa prebudila. Bola ladená do odtieňov modrej a zelenej a hoci sa s touto kombináciou farieb ešte nestretla, pôsobila na ňu veľmi príjemne. Na bočnej stene bola tapeta s nádhernými motívmi podmorského sveta a začala mať pocit, že aj ona je jeho súčasťou. Za oknom započula šumenie vĺn a to ju prinútilo vstať a podísť k nemu. Nikdy predtým nevidela pred sebou tak nádherný obraz, kde si pri pohľade na neho mohla súčasne vychutnávať aj jeho vôňu.Pred jej zrakom sa objavila pláž, ktorú obmýval oceán a kúsok napravo zbadala menší prístav do ktorého práve v tom čase vplávala loď. Na hladine rieky sa pohojdávali ukotvené lode a všetko to na ňu pôsobilo veľmi ukľudňujúco. Už zabudla ako je tu krásne a hlavne v lete, keď je blízko pláže veľa kolotočov a všade počuť výskot malých detí.Niekto jej zaklopal na dvere.
„Mary, započula som ťa chodiť po izbe, môžem vojsť?“
Za dverami stála Tracy a netrpezlivo prestupovala z nohy na nohu, lebo sa nevedela dočkať chvile, keď sa bude môcť porozprávať s kamarátkou. „Áno, smelo vojdi, ale budeš musieť chvíľu na mňa počkať, kým sa poumývam a učešem.“Po chvíli už boli zase spolu a úzkym schodiskom schádzali dole do kuchyne, kde už bolo na stole pripravené jedlo a voňavá káva.Dalo by sa povedať že raňajkovali, aj keď už slnko bolo vysoko. Tentoraz Mary nevydržala byť ticho a začala rozhovor.
„Vieš, tak ma napadlo a pred prebudením som si na to znovu spomenula, ako je možné, že si Trevorovi o mne hovorila ešte v časoch, keď sme spolu chodili do školy. Za akých okolností si sa s nim stretávala a rozprávala mu príhody o nás? Zdá sa mi, že je od nás o dosť starší a neviem si predstaviť, že by si cudziemu človeku dávala informácie o deťoch zo svojho okolia.“
Tracy neodpovedala, len vstala od stola a vybrala zo skrinky, ktorú mala za chrbtom album s fotkami. V jej tvári sa zrazu objavil úsmev a po chvíli sa nahlas zasmiala.
„Teraz ti niečo ukážem.“
Nalistovala stranu s fotografiou na ktorej sedel na hojdačke veľmi sympatický mladý muž a na kolenách mu sedelo malé, ryšavé, pehavé dievčatko.
„Vidíš? To som ja a ten mladík čo ma drží je môj strýko.“
Mary sa zadívala na fotografiu a hneď jej bolo všetko jasné. Muž, do ktorého sa tak zahľadela a ktorý v nej dokázal oživiť túžby bol mužom z tejto fotografie.
Na nej bol síce o niečo mladší, ale bol to on. Zaľúbila sa do strýka bývalej spolužiačky.
„Už tomu rozumiem,“ povedala po chvíli „preto som mala ten zvláštny pocit, že medzi tebou a ním niečo je. Myslela som si ale, že je to niečo úplne iné.“
„Hádam si si len nemyslela, že sme spolu niečo mali. Veď si videla, že by mohol byť skôr mojim otcom ako nápadníkom. Nemyslíš?“
„Keď tak nad tým teraz premýšľam, máš pravdu. Je od nás o dosť starší a takým mužom sa určite páčia viac vyzreté ženy.“
„Na takú myšlienku si kedy prišla? Ja si skôr myslím, že práve zrelším mužom sa páčia mladé žubrienky. Môžu sa s nimi predvádzať a pripadajú si popri nich atraktívnejší.“
„Tracy, ja si to nemyslím. Môže byť čiastočne pravda, že sa starším mužom páčia mladšie ženy, ale určite s nimi neuzatvárajú partnerské vzťahy iba kvôli atraktivite. Pokiaľ medzi nimi nezafunguje aj nejaká tá chémia, tak je každé snaženie o vzťah márne.“
Nejaký čas ešte spolu sedeli pri stole, rozprávali sa a témou ich rozhovoru sa stali aj roky prežité od čias opustenia školských lavíc.
„Poď, pôjdeme sa trochu prejsť po pláži a pospomíname ešte na veľa pekného. Nemusíš ísť predsa už dnes domov, odprevadím ťa na stanicu zajtra. Súhlasíš?“
Tracy požičala Mary vlnený sveter, aby ju vietor od oceánu neprekvapil svojim chladným pohladením a vybrali sa na krátku prechádzku po pláži.
Portrush sa nachádza na výbežku pevniny, ktorý je z troch strán obmývaný vlnami oceánu a len jedna jeho strana pokračuje ďalej do vnútrozemia tohto krásneho zeleného ostrova. Prešli kúsok dole smerom k pláži a zašli sa pozrieť aj bližšie k lodiam, na ktoré dovidela z okna. Bolo slnečno čo im umožňovalo výhľad ďaleko do diaľky. Nad hlavami im poletovali čajky a povetrím bolo cítiť vôňu vlhkého a oceánom prevoňaného vzduchu.
Pomalými krokmi za stáleho rozprávania sa prechádzali a sem - tam sa zohli, aby zodvihli zo zeme malé mušličky, ktoré si odkladali do vreciek. „Poď, prejdeme sa aj po piesočnej pláži, ktorá sa nachádza na opačnej strane,“ navrhla Tracy.
Mary ani na chvíľu nezapochybovala o jej dobrom nápade, lebo prechádzky na čerstvom vzduchu zbožňovala. Vôbec neľutovala, že sa tu zdržala dlhšie ako pôvodne plánovala a vychutnávala si každý okamih, ktorý jej ponúkalo toto stretnutie. Cítila sa šťastná, ako sa už dlho necítila a po dlhšom čase mala zase ten pocit byť pre niekoho žiadúca.
Naposledy mala podobný pocit, keď sa o ňu uchádzal Norman, ale ona jeho city v tom čase neopätovala a preto si to nedokázala až tak uvedomovať. Teraz si to ale hlboko v duši užívala a túžila po tom, aby sa jej Trevor po čase ozval a nezabudol na ňu.
Kráčali povedľa seba a vyzeralo to tak, že sa obidve zamysleli nad niečim pekným a tak mlčky prešli pár sto metrov, kým znovu nadviazali rozhovor.
Po vydarenej prechádzke sa vrátili a uvarili si čaj. Tento deň bol druhý v poradí, ktorý prežila príjemne.
Tracy jej veľa rozprávala o jej detstve, o strýkovi, ktorý jej pomáhal vždy keď mala problém a na ktorého sa vždy obracala, keď si nevedela poradiť alebo keď niečo vyviedla. Čím viac sa o ňom Mary dozvedala, tým viac sa pre ňu stával zaujímavejší a o to viac túžila po tom bližšie ho spoznať. Vôbec jej neprekažal vekový rozdiel, ktorý by mohol byť pre niekoho skôr problémom. Tento muž ju priťahoval od prvej chvíle a čudovala sa prečo tak príjemný a príťažlivý človek nemá ženu, alebo aspoň priateľku. Nechcela vyzvedať od Tracy a zbytočne sa na neho nevypytovala, ale spozornela zakaždým, keď na neho padla reč.
Tentoraz sa zamyslela asi na dlhšiu dobu, lebo nevnímala to, keď sa jej kamarátka pýtala, ako je spokojná s chvíľami prežitými v Portrushy a či je rada, že sa vtedy stretli v Ballymene a pozvala ju na oslavu.
„Pravdaže som rada a ďakujem ti Tracy. Nevieš si ani predstaviť, ako dávno som už potrebovala takto aspoň na okamih vypnúť a byť sama sebou. Tak ma napadlo, čo keby si ma potešila svojou návštevou teraz ty? Nemám v najbližšej dobe žiadny sviatok, ale poukazovala by som ti zaujimavé miesta v mojom mestečku a určite sa príjemne pobavíme. Čo povieš? Prídeš?“
Opýtala sa a vedela, že na odpoveď nebude musieť dlho čakať, lebo hneď zbadala pozitívnu reakciu.
„Jasné, už teraz sa teším, len mi musíš dať potom vedieť, kedy ma budeš očakávať.“
Stretnutie bolo dohodnuté a keďže hodiny ukazovali už pokročilý čas, bolo treba ísť spať. Popriali jedna druhej peknú dobrú noc a každá vošla do svojej izby, v ktorej mohli do rána snívať svoje tajné sny.
Táto noc prebehla veľmi rýchlo. Zdalo sa jej, že ešte ani poriadne nestihla zaspať a už bol čas vstávať, lebo o pár hodín odchádza vlak a chce ešte nejaký čas stráviť rozhovorom pri raňajkách. Ráno bolo príjemné a káva voňala až na poschodie. Rýchlo vstala, poumývala sa a zbehla schodmi dole do kuchyne. Na stole stáli raňajky a za stolom už na ňu netrpezlivo čakala Tracy.
„Dobré ránko Mary. Dúfam, že si mala pekný sen. Vieš, hovorí sa, že keď spíš prvú noc na novom mieste a niečo sa ti sníva, že sa to väčšinou vyplní. Včerajšok nerátam, lebo keď sme išli spať bolo už skoro ráno. Takže, čo sa ti snivalo?“
Tvárila sa zvedavo, akoby čakala na nejaký konkrétny sen, ale dočkala sa nečakanej odpovede.
„Je mi ľúto, ale mám pocit, že sa mi nič nesnívalo. Bola som unavená a noc sa mi napriek tomu zdala veľmi krátka. Nepamätám sa na žiadny sen, ale ak si náhodou spomeniem, zavolám ti.“
Doraňajkovali, šli sa prezliecť a o chvíľu už kráčali slnečným mestečkom rovno ku stanici.
„Ďakujem ti Tracy, strávila som vďaka tebe krásne dni. Už sa teším, kedy sa uvidíme nabudúce.“
Objali sa a Mary nastúpila do vlaku, ktorý mal už o pár minút odchádzať. Posadila sa k okienku, na stolík pred sebou si postavila nápoj a zahľadela sa na svoju kamarátku, ktorá jej mávala a na tvári mala úsmev, ktorý bol pre ňu typický.
Vlak sa pohol a pri pohľade z okien oproti mohla pozorovať oceán. Opúšťala Portrush, ale srdcom akoby ostávala v ňom, lebo tu nechávala muža, ktorý síce ešte netuší čo dokázal porobiť z jej citmi, ale ku ktorému cíti veľkú náklonnosť.
Vytiahla z kabelky odkaz, ktorý jej zanechal, znovu si ho prečítala a zamyslela sa. Čo ak už na ňu zabudol? Na oslave sa popilo dosť alkoholu a čo ak práve on spôsobil jeho reakciu. Nie, to určite nebolo alkoholom, pomyslela si. Veľa toho nepila ani ona, ani on a zdalo sa jej, že obaja uvažovali veľmi triezvo.
V podvedomí si vybavovala čo prežívala, ako spolu tancovali, smiali sa, ako si hľadeli do očí a mala pocit, že krajšie oči ako tie jeho ešte nevidela. Boli hnedé, ale nie veľmi tmavé a ak je pravda to, čo sa hovorí, že oči sú zrkadlom duše, tak potom jeho duša je jedna z tých najčistejších s akými sa doteraz stretla.
Čas prebiehal pomerne rýchlo a ani sa nenazdala, vystupovala z vlaku a ocitla sa vo svojom rodnom meste. Kráčala smerom od stanice a keďže chcela byť čo najskôr doma a nechcela k skráteniu cesty využiť taxi službu, rozhodla sa, že prejde okolo požiarnej zbrojnice a pôjde rovno cez mesto. O pár desiatok minút prechádzala parkom a o krátky čas odomykala dvere na svojom dome. Táto prechádzka jej prečistila myseľ a úplne oddýchnutá bez problémov, ktoré by ju zaťažovali vošla dnu. Prekvapilo ju zvonenie mobilu. Vôbec si neuvedomila, že ho celý čas nemala so sebou, ani na okamih si na neho vôbec nespomenula.
„Mary, prišla si domov v poriadku?“
Nevšimla si kto volá, lebo rýchlo zodvihla, ale podľa hlasu hneď spoznala Tracy. Ubezpečila ju, že je už doma a všetko je v tom najlepšom poriadku a po pár minútach sa rozlúčili so slovami, že si ešte zavolajú.
Mary si nahriala vodu a napustila si vaňu. Zvyšok dňa strávi relaxačne a od zajtra sa bude naplno venovať hľadaniu práce. Začala si prezerať správy v mobile a všetky čo boli od Davida bez prečítania vymazávala. Nemala záujem vpúšťať do svojho života človeka, ktorý jej ublížil a jeho písmenka ju vôbec nezaujímali. Našla si aj pár zmeškaných hovorov od Normana a aj jeho smsku v ktorej napísal, že jej volal preto aby sa opýtal ako sa má a volal jej viackrát, lebo mu nedvíhala, ani sa neozvala a mal strach či je v poriadku.Kúpeľ jej urobil dobre. Poutierala sa, vysušila si fénom vlasy a do pokožky si vtrela mandľový olej. Uvarila si teplý čaj a napísala Normanovi správu. Oboznámila ho s tým, na akej peknej oslave bola a nezabudla mu spomenuť ani to, že tam videla pre ňu veľmi príťažlivého muža. Neprešlo veľa času od odoslania správy a zvonila jej známa znelka na mobile.
„Ahoj Mary. Nehnevaj sa, že ti volám, ale potreboval som ťa aspoň na chvíľu počuť.“
„Ahoj Norman. Som rada že voláš. Prežila som príjemné dni a rada sa s tebou podelím o moju radosť. Spoznala som sympatického muža a po dlhej dobe môžem povedať, že ma konečne niekto oslovil ako výzorom tak aj povahou.“
„Spoznala si sympatického muža? To je veľmi dobre, lebo človeku sa bez blízkej osoby žije ťažko a jeho život sa stáva nudným a stereotypným. Volám ti aj kvôli tomu, aby som ti oznámil, že mám prácu na jednej veľmi dobrej klinike tu v Londýne a konečne robím to, čo ma baví. Svojim spôsobom pomáham ľuďom a táto práca ma napĺňa. Mary, ty už si si našla prácu? Spomínala si mi, že si si dávala žiadosti do hotelov a reštaurácií. Ozval sa ti niekto? Ako sa máš? Si v poriadku?“
Na chvíľu sa odmlčal, lebo si uvedomil, že viedol dlhší monológ a v jeho závere jej dal naraz veľa otázok.
„Norman, som rada, že si sa ozval. Čo sa týka toho muža, mám pocit, že som sa naozaj zaľúbila. Je odomňa síce starši, ale vyžaruje z neho niečo, čomu nedokážem odolať.
Prácu zatiaľ nemám, ale zajtra sa znovu pustím do hľadania. Uvidím neskôr ako to všetko dopadne a sľubujem, že ťa budem informovať. Som rada, že som ťa počula a dúfam, že sa budeme vídať častejšie ako tomu bolo v čase, keď som bola s Davidom.“
Chvíľu sa ešte rozprávali a rozlúčili sa ako kamaráti s prianím, že ostanú v kontakte, aby mali jeden o druhom vždy informácie.
Sadla si do kresla, zapla televíziu a s pocitom šťastia v duši začala sledovať prírodopisný dokument, ktorý bol tentoraz o živote labutí, ktoré ju vždy vedeli očariť svojou nádherou. Keď počula komentár o ich partnerskom živote, v jej oku sa zaleskla slza. Aké by to bolo úžasné mať po svojom boku v živote človeka, ktorý by bol partnerom na celý život, ako je to v ich prípade.
Cítila si unavená, tak sa šla poumývať a aj keď ešte nebol čas na spanie, rozhodla sa, že si dnes ľahne o niečo skôr. Pohodlne sa uložila, zakryla sa a so zatvorenými očami si začala postupne vybavovať Trevora. Spomienky na neho sa jej prekrývali s rozprávaním Tracy a s fotografiami ktoré videla, ale to jej vôbec neprekážalo, lebo či už v jej spomienkach, alebo pri predstavovaní si ho z rozprávania kamarátky, stále videla pred sebou tvár milého muža.
Zaspala a jej spánok bol kľudný, pretkávaný krátkymi snami, ktoré podľa výrazu jej tváre pôsobili ako balzam na jej nedávno rozhodenú psychiku. Slnečné lúče osvetlili izbu a keď sa prebrala zistila, že konečne po dlhšej dobe dokázala zaspať v spálni a prebudiť sa plná energie. S veselou mysľou absolvovala všetky úkony súvisiace s očistou tela a pobrala sa do kuchyne, aby si pripravila raňajky a uvarila svoju obľúbenú kávu. Nakoniec sa elegantne obliekla, vypla si sponkou vlasy, obula pohodlnú obuv a vybrala sa do mesta. Tentoraz nešla cez park, ale prešla chodníčkom povedľa stromov a popri rieke smerom k hlavnej ceste a potom sa povedľa nej pustila smerom k centru mesta.
Zašla najskôr do pracovných agentúr, kde jej doporučili voľné pracovné miesta, ktoré by ju mohli zaujímať a rozhodla sa, že si z nich určite niektorú vyberie a absolvuje pohovory.
Prešla okolo radnice, ku ktorej nedávno pristavali kultúrne centrum, ktoré sa svojou architektúrou hodí práve do tejto časti Ballymeny.
Jej rodné mesto na ňu pôsobí pocitom kľudu. Podchvíľou sa tu niečo deje a aj keby ste ním prechádzali každý deň, nedokázali by ste si povedať, že vás niečím nezaujalo.
Zastavila sa v rohovej kaviarni, objednala si pomarančový džús a začala si prezerať ponuky na pracovné miesta, ktoré obdržala. Zaujala ju jedna z nich, v ktorej ponúkali miesto managérky hotela a aj keď mala pocit, že je to už asi obsadené, vybrala z kabelky mobil a zavolala im.
Na druhej strane telefónu sa jej ozval veľmi milý hlas.
„Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?“
Z hlboka sa nadýchla a kým začala svoju konverzáciu, najskôr sa predstavila.
„Dobrý deň, volám sa Mary a v jednej z pracovných agentúr mi dali na vás kontakt, keďže hľadám prácu a vy máte v ponuke práve takú, ktorá ma na prvý pohľad zaujala. Mala by som záujem o miesto managérky vo vašom hoteli, ale neviem či je táto ponuka ešte aktuálna.“
Na chvíľu sa odmlčala a čakala na odpoveď.
„ Bolo by dobré, keby ste sa mohla osobne dostaviť k nám na hotel pre dotazník, ktorý je potrebné vyplniť, aby sme o vás získali všetky potrebné informácie. Naša ponuka je ešte aktuálna, ale pravdupovediac máme medzi záujemcami aj pár takých, ktorí by našim kritériam vyhovovali. Rozhodovať sa budeme až o dva dni, takže ak máte vážny záujem pracovať v našom hoteli ako managérka myslím si, že máte ešte stále šancu zabojovať o toto miesto.“
Pre Mary to bol impulz, aby začala neodkladne konať a rýchlou chôdzou sa blížila k hotelu, ktorý sa nachádzal necelú polhodinku od centra mesta. Už z vonku na ňu pôsobil veľmi udržiavane a keď vyšla po schodíkoch a chystala sa vkročiť dnu, dvere sa zrazu otvorili a pred ňou stála usmievavá príjemná žena a podávala jej ruku.
„Ahoj, volám sa Jackie a som majiteľkou tohto hotela. Podľa toho ako ste zadýchaná si dovolím hádať, že vaše meno je Mary.“
Ostala prekvapená a ledva sa zmohla na slovo. Celý čas ako kráčala smerom k hotelu si pripravovala reč a zrazu ostala zaskočená prívetivosťou a otvorenosťou tejto ženy.
„Ahoj Jackie, moje meno je naozaj Mary a prišla som kvôli ponúkanej práci, ale prepáč mi moju otázku. Ako je možné, že vieš kto som bez toho, aby som sa ti predstavila?“
Usmiala sa a po chvíli jej odpovedala.
„Vieš, teraz momentálne máme obdobie, keď máme hotelové izby obsadené a málokedy sa stáva, že sa u nás chce ubytovať niekto, kto nemá žiadnu batožinu a je oblečený ako ty. Keď sme spolu volali, vytušila som, že máš naozaj záujem u nás pracovať a tak keď som ťa cez okno zbadala, nemohla som sa pomýliť.“
Mary sa usmiala, lebo proti takejto odpovedi nemohla nič namietať a jej otázka bola zodpovedaná. Vošli do chodby hotela, ktorý na ňu urobil dobrý dojem hlavne vďaka jeho majiteľke a keď Jackie otvorila dvere naľavo od vchodových dverí, vošli spolu do útulnej miestnosti, kde jej ponúkla miesto na sedenie.
Miestnosť mala na strane od ulice veľké okná, ktoré zdobili ťažké závesy a keďže počas dňa bývali odtiahnuté, bol cez ne pekný výhľad na ulicu a prístupový chodník priamo k hotelu. Na protiľahlej stene sa nachádzal krb a v strede miestnosti sa oproti sebe nachádzali dve veľké kožené sedačky, ktoré od seba oddeľoval konferenčný stolík. Táto miestnosť slúžila ako kancelária, ale podľa toho, že sa v nej nachádzal aj televízor by sa dalo povedať, že slúžila aj ako oddychová miestnosť pre Jackie. Keď si sadla na ponúknuté miesto, doniesli im kávu a pokračovali v konverzácii. Komunikovali spolu niečo vyše hodiny a keď už Mary zodpovedala na všetky otázky, Jackie jej podala do rúk formulár k vypísaniu a na chvíľu opustila miestnosť.
Pri odchode sa poďakovala za srdečné pohostenie a popriali si navzájom veľa šťastia. Ešte na seba zamávali a Mary plná príjemných dojmov z tohto stretnutia vykročila smerom do mesta.
Už dlho sa nestretla s takým srdečným potencionálnym zamestnávateľom a už teraz vedela, že spolupracovať s človekom, akým je Jackie musí byť úžasné. V duchu si veľmi priala, aby sa ozvala práve jej, ale keďže preto aby sa tak stalo vykonala maximum vedela, že konečné rozhodnutie viac neovplyvní.
Priblížila sa k centru, kde na ňu čakalo množstvo lákadiel a veľakrát sa stávalo, že im len so sebazaprením dokázala odolať. Množstvo obchodov sa tu naozaj nemôže sťažovať na nedostatok zákazníkov, keďže ponúkajú v dobrých cenách oblečenie od výmyslu sveta.
Nie, tentoraz sa nenechá zlákať a pokračuje smerom k parku, aby si skrátila cestu domov. Jej myseľ je naplno zamestnaná, lebo sa v nej stretáva množstvo myšlienok a tak má po celý čas nad čím rozmýšľať. Nevie ako dlho bude trvať, kým jej dá Jackie vedieť či na pohovore o pracovné miesto uspela a preto sa rozhodla, že nebude netrpezlivo čakať na zazvonenie telefónu, ale že si úplne vyčistí hlavu a oddýchne si. Zastavila sa v obchode, aby si kúpila niečo dobré na jedenie vhodné k sledovaniu televízie a keďže dostala chuť na jedno pivo kúpila si čierne, lebo to jej chutí najviac.
Netrvalo dlho a otvárala dvere na svojom dome. Zapla si ohrev vody, aby sa mohla osprchovať a medzitým sa poprezliekala a pripravila si veci na pranie. Cítila sa plná energie a podvedome tušila, že pre ňu dnešný deň dopadol dobre a že sa je Jackie čo najskôr ozve. Celkovo bola z priebehom posledne prežitých dní spokojná.
Zobrala do rúk lístoček s odkazom od Trevora a zamyslela sa. Mala veľké pokušenie zavolať mu, ale nevedela si vôbec predstaviť, čo by mu asi povedala. Nemôže mu predsa povedať, že sa do neho zaľúbila a že by ho najradšej mala pri sebe. Čím viac nad ním rozmýšľala, tým viac sa zamotávala do svojich túžob ale po prežitých sklamaniach si veľmi dobre uvedomovala, že svoje túžby nedokáže premeniť na skutočnosť a že život sa nie vždy vyvíja podľa predstáv.
Odložila obálku s odkazom a šla do kúpeľne. Po príjemnej sprche si obliekla župan, pripravila na stôl do obývacej izby chipsy s pivom a zapla televízor.
Jej myšlienky sa neustále vracali na oslavu narodenín a tak dej filmu postupne prestala vnímať. Nebolo ešte neskoro na telefonát, tak sa rozhodla, že zavolá Tracy.
„Ahoj Tracy, tak ma napadlo, že ti zavolám a opýtam sa ťa či by si ma neprišla pozrieť už na budúci víkend.“
„To je dobrý nápad, rada ťa navštívim, už teraz sa teším.“
Ich rozhovor ešte nejaký čas pokračoval a veľa sa smiali. Mary využila tento rozhovor aj na to, že sa nenápadne opýtala na Trevora. Zistila, že aj on sa na ňu informoval a Tracy mu musela o nej dlho rozprávať. Potešilo ju keď počula, že sa na ňu pýtal a povedala, že by ho veľmi rada ešte niekedy stretla, lebo je to človek, s ktorým sa dá dobre porozprávať aj zabaviť.
Rozhovor ukončili tým, že sa na seba tešia a že si pred budúcim víkendom ešte zavolajú.
Mary sa začala cítiť unavene tak vypla televízor a šla si ľahnúť. V posteli si začala predstavovať aké by to bolo, keby sa ona a Trevor dali dokopy. Vedela si celkom živo predstaviť, že by s ním dokázala žiť, lebo v jeho prítomnosti sa cítila veľmi dobre a bol ku nej veľmi galantný a pozorný. Dokázala by ho ľúbiť napriek tomu, že je od nej oveľa starší a aj keď vlastne o ňom nevie ani len to, kde pracuje a či naozaj nemá tajnú priateľku o ktorej nemusí vedieť ani Tracy.
Zaspala a vytúžený muž sa jej tíško vkradol do sna a ona si začala predstavovať, že sa spolu ocitli na pláži a prechádzali sa. V nečakanom momente ju zobral za ruku a pristavili sa. Ostali stáť oproti sebe, pohľady sa im stretli a ich tváre boli k sebe čoraz bližšie. Dotkol sa perami jej pier a pocítila v žalúdku príjemné chvenie, ktoré jej postupne zišlo do podbruška. Mala pocit, akoby sa v ňom rozletelo tisíce motýlikov a svojimi nežnými krídelkami v celom jej tele vyvolávali jemné vzrušenie. Tento sen sa jej zdal natoľko živý, že sa pomrvila na posteli a prebrala sa na to, že jej začalo prudšie búšiť srdce. Po chvíli opäť zaspala a prebudila sa az ráno na zvonenie mobilu.
„Kto to môže volať takto skoro ráno?“
Pýtala sa ospalým hlasom sama seba a rozospatá zodvihla telefón.