3.kapitola
3. kapitola
Nočná obloha začala odkladať svoj hviezdny závoj a do začínajúceho dňa sa pomaly predierali spomedzi mrakov hrejivé lúče slnka.Prebudila sa až ráno, ale keďže spala o niečo dlhšie ako zvyčajne, zobudilo ju denné svetlo, ktoré sa dostávalo do izby cez čipkovanú záclonu.Hosťovská izba bola zariadená v úplne inom štýle ako jej spálňa, ale tentoraz ju začala vnímať oveľa zreteľnejšie. Na jednej stene boli tapety s veľkým vzorom a na protiľahlej strane sa nachádzal malý krb. Veľká posteľ bola v strede miestnosti a po jej oboch stranách stáli stolíky na ktorých sa vynímali veľké nočné lampy. Na bočnej stene mala knižnicu a malé sošky z alabastru. Zbierala sloníkov so zdvihnutými chobotmi, lebo tie vraj prinášajú šťastie.Toto ráno si naozaj vychutnávala. Neprebudil ju žiadny zlý sen, práve naopak. Niečo sa jej určite snívalo, ale teraz si nespomína na to čo to bolo. Stávalo sa jej často, že sa jej sen začal vybavovať až počas dňa, ale nikdy jej to neprekážalo.Dnes si musí íst hľadať prácu, lebo pred nedávnom dokončila vysokú školu na ktorej študovala hoteliérstvo, keďže jej snom bolo stať sa managérkou hotela. Pred týždňom rozposlala nejaké životopisy a žiadosti, ale ešte je skoro, aby sa jej ozvali. Pokúsi sa teda po niečom poobzerať sama.„Ešte sa chvíľočku ponaťahujem a budem vstávať, nič ma predsa nenaháňa.“Na pár minút sa zamotala do prikrývky, kým z nej nevyprchlo všetko teplo. Prevaľovala sa na posteli, ale pri pohľade na hodiny zistila, že už je čas skončiť s leňošením. Vstala, obula si papuče, ktoré si nedávno kúpila a ktoré jej ladili s pyžamom, prehodila na seba župan a šla do kúpeľne. Poumývala sa, učesala a jej ďaľšie kroky smerovali do kuchyne.Zastavila sa pred chladničkou a usmiala sa. Dnes žiadny hlúpy odkaz, len veselé magnetky a pár lístočkov prilepených na jej dverách s pripomienkami, aby nezabudla niečo kúpiť. Dala variť vodu na kávu a pripravila si chutné raňajky.„Od dnešného dňa nebudem žiť spomienkami, ale budem pozerať pred seba, aby som dosiahla všetko, po čom som snívala.“Povedala sama sebe a po skvelých raňajkách sa vrátila do izby, aby sa prezliekla. Vzduch v izbe bol prevoňaný čerstvými kvetmi, ktoré boli v sklenenej váze a slnečné lúče prechádzajúce cez ňu spôsobili, že sa na tabuli stola objavilo spektrum farieb a to v nej vyvolalo ešte lepšiu náladu. Všetko sa jej zdalo nejaké farebnejšie a krajšie.Už ju nič neťažilo a po včerajšom rozhovore s Normanom rozchodu s Davidom neprikladala veľký význam. Obliekla sa elegantne, aby vzbudila dobrý dojem a narýchlo sa primaľovala.Jej tvár bola snedá, aj keď sa o to musela pričiniť sama návštevou solária a zelené oči nemusela veľmi zvýrazňovať. Použila iba farbu na mihalnice a jemný blištek na pery. Prehodila cez rameno kabelku a vyšla z domu. Kráčala centrom mestečka a pristavovala sa pri výkladoch. Nikdy to nezvykla robiť, vždy šla do obchodu hneď, ale dnes chcela všetko robiť inakšie. Najskôr zájde do pracovných agentúr a neskôr sa trochu potúla po nákupných centrách.V agentúrach mali pomerne veľa pracovných ponúk, ale žiadna sa jej nezdala až natoľko lákavá, že by sa rozhodla hneď na niektorú z nich zareagovať. Poznačila si niektoré ponuky a neskôr sa na ne doma pozrie. Počasie dnes vyzerá celkom dobre. Po snehu už nieje ani stopy a ani jasná obloha dnes nezmení jej plány, lebo našťastie neprší, len je chladnejšie.Prechádzala okolo kvetinárstva a nedokázala odolať tomu, aby vošla dnu. Kvety doslova zbožňovala a nedokázala si ani predstaviť, že by mali niekedy v dome chýbať. Jej pohľad padol na nádherné červené ruže, zobrala do rúk kyticu a privoňala k nej.Mala pri tom zavreté oči a zhlboka sa nadýchla, aby zachytila ich krehkosť a vôňu všetkými zmyslami. Keď ich oddialila od svojej tváre, zbadala pred sebou veľmi príjemne vyzerajúcu tvár staršieho muža, ktorý sa na ňu so záujmom pozeral.Chvíľu ostala stáť a hľadela na neho, ale za krátko si uvedomila, že sa červená, sklopila zrak a narýchlo vyšla z obchodu.Nebol z tohto mestečka a táto mladá žena v ňom zanechala veľmi dobrý dojem.Ešte nikdy neprežíval taký pocit pri pohľade na ženu, ktorú videl prvý krát. Bola pre neho tou najkrajšou bytosťou akú kedy videl. Nepatril medzi najmladších, ale vzhľadom na svoj vek vyzeral veľmi príťažlivo.Zastavil sa v kvetinársve, aby kúpil kvety svojej zamestnankyni, ktorá mala narodeniny a ako správny majiteľ väčšej reštaurácie a malého hotela svojich zamestnancov nielen zamestnáva, ale tých ktorý u neho dobre pracujú už dlhšie obdobie považuje tak trochu akoby za členov svojej rodiny. Tentoraz mu návšteva kvetinárstva dala oveľa viac.Nastúpil do svojho auta a tvár mladej ženy sa mu neustále vybavovala pred očami. Chvíľu len tak sedel v aute a keďže sa ponáhľal na vopred dohodnuté stretnutie, naštartoval auto a odišiel.Mary zašla do najbližšieho obchodu, chodila pomedzi regále a obzerala si oblečenie. Zaujal ju pekný pulóver, ktorý by sa jej aj celkom hodil, ale nedokázala sa sústrediť na nakupovanie. Prechádzala predajňou, občas sa jej niečo zapáčilo, ale nechcelo sa jej skúšať veci v kabínke tak svoj šatník po dnešnej návšteve obchodu neobohatí žiadnou novinkou.„Ahoj,“ ozvalo sa zrazu za jej chrbtom.Obrátila sa, aby zistila či ten pozdrav patril jej, ale kým sa stihla spamätať už bola v náručí nejakej osoby. Keď sa jej podarilo o krok ustúpiť a vyslobodiť sa tak z tohto objatia videla pred sebou svoju bývalú spolužiačku, ktorá spolu so svojimi kamarátkami prišla do tohto mestečka na nákupy.„Ahoj, rada ťa vidím. Ako sa máš?“Prihovorila sa jej znovu, keďže jej predtým neodpovedala a čakala na odpoveď. Smiali sa a jedna cez druhú rozprávali, že im skoro nebolo rozumieť.„Ahoj Tracy, nenapadlo by ma, že sa stretneme takto úplne náhodou. Pokiaľ viem, tak sem veľmi nechodievaš. Som rada, že ťa vidím.“„Vieš, prechádzal tadeto môj známy, tak nás doviezol autom až sem. Už dávno sme spoločne neboli nakupovať, tak sme si urobili dámsku jazdu.“„A ako sa máš? Už som ťa dávno nevidela,“ nadviazala na rozhovor Mary.„Ďakujem za opýtanie, ale poznáš ma. Mám sa stále rovnako dobre a darí sa mi výborne.“„Tak to je fantastické. Konečne som stretla niekoho, kto sa má v dnešnej dobe dobre.“„Veď hej, máš pravdu, veľa vecí sa v poslednej dobe pokazilo, ale pokiaľ nejaká kríza nevstúpi aj do našich priateľstiev a vzťahov, tak sa nič tak hrozného nedeje. Keď sú na radosti a starosti dvaja, môžu okolo nich prechádzať rôzne krízy a oni všetko spoločne hravo zvládnu.“„Podľa toho čo hovoríš usudzujem, že si šťastne zamilovaná.“„To je to na mne tak vidieť?“„Samozrejme, vôbec o tom nepochybuj.“„Poď Mary, popozeráme si nejaké handry spoločne a možno nám niečo padne do oka, čo by pomohlo odľahčiť naše peňaženky.“ Nejaký čas ešte spolu chodili po obchode a pozerali trendové oblečenie, ale keďže mali na dnes rozdielne plány a ich čakalo ešte veľa obchodov tak sa zakrátko rozlúčili.Jedna cez druhú sa zrazu začali prekrikovať a Mary len ťažko vydedukovala o čo sa vlastne snažia. Nakoniec pochopila, že ju vlastne volajú na oslavu, ktorá sa má uskutočniť o dva týždne v sobotu v ich meste nie veľmi vzdialenom od Ballymeny.„Budem naozaj rada, keď si nájdeš čas a budeš môcť prísť,“ povedala a šibalsky sa na ňu usmiala.Už veľmi dlho nikde nebola, pretože David nebol spoločenský typ a málokedy spolu zavítali do väčšej spoločnosti. Ani sama nikde nechodila, lebo jej štúdium zaberalo veľa času a nikdy nejako neobľubovala hlasnú spoločnosť. Keďže sa ale rozhodla začať žiť svoj život naplno tak im prisľúbila, že sa určite o dva týždne uvidia.„Môžeš so mnou počítať, rada sa s tebou a tvojimi kamarátkami opäť stretnem.“„Super, veľmi sa teším.“Rozlúčili sa a Mary sa pomaly pobrala domov. Trochu sa ochladilo, začalo sa stmievať, ale večerná prechádzka jej nevadí. Potrebuje si prevetrať hlavu. V poslednej dobe toľko toho prežila a dnes ju po dlhej dobe zaujal neznámy muž. Kto vie odkiaľ je. Ešte nikdy predtým ho nevidela a predsa na jeho tvár a oči nedokáže zabudnúť.Jemne sa usmievala, pretože konečne po dlhšom čase začala pociťovať tie príjemné pocity, keď sa človek cíti šťastný a pomalými krokmi sa blížila k domu.Dni prebiehali pomerne rýchlo a dalo by sa povedať, že jej každý z nich priniesol aspoň troškou niečo nové a pozitívne, ale zrazu bola pred ňou sobota, kedy sa mala stretnúť so svojou spolužiačkou, s ktorou prežila mnohé úsmevné príhody a s ktorou si vždy mali čo povedať.Stála pred skriňou a hoci ju mala plnú na prasknutie, riešila otázku, čo si obliecť. Nechcela pôsobiť, ako stredobod záujmu a tak sa rozhodla, že sa oblečie decentne. Čierne nohavice, blúzka a vhodná bižutéria budú na túto udalosť ako stvorené.Veci si pripravila na stoličku a šla sa osprchovať. Čaká ju príjemný deň a chce aby sa cítila dobre a nepôsobila unavene. Už len jedna noc a bude sa konečne baviť, už len pár hodín a bude v spoločnosti ľudí, ktorí jej určite pomôžu zdvihnúť náladu a bude sa cítiť príjemne a uvoľnene. Zažije veľa nového, spozná ďaľších ľudí a možno ju tam osloví nejaký zaujímavý a inteligentný muž.Uvarila si teplé mlieko a šla si ľahnúť. V rukách držala šálku, dlaňami jej prenikalo príjemné teplo a po malých dúškoch pila tento lahodný nápoj, ktorý jej už dlhší čas zabezpečoval kľudný spánok.Ľahla si a chvíľu pozorovala svetlá áut, ktoré sa jej občas mihli ako tieňohra na strope izby. Po krátkej chvíli zaspala. Túto noc mala neobyčajne kľudný spánok. Nad ránom sa jej zazdalo, že vidí pred sebou tvár muža, ktorého stretla v kvetinárstve a od ktorého len ťažko dokázala odtrhnúť zrak a hoci spala podvedome cítila, že sa opäť usmieva. Úsmev jej vydržal na tvári až do prebudenia. Zobudila sa oddýchnutá a spokojná.Vstala síce o pár hodín skôr ako bolo jej zvykom, ale cítila sa vyspatá a svieža napriek tomu, že si mohla ešte zo dve hodinky pospať. Táto noc bola pre ňu ako balzam. Hneď od rána pociťovala, že to bude pekný deň a ničím si ho nenechá pokaziť.Odokryla sa a pomaly vstala. Podišla k oknu, pootvorila ho, aby do izby vpustila čerstvý vzduch a sama sa pri ňom chvíľu zdržala. Veľmi rada pozerala z okna lebo mala pekný výhľad na park, ktorý bol od jej domu neďaleko.Často cez neho prechádzala, keď si chcela skrátiť cestu do mesta. Nachádzalo sa v ňom jazierko na ktorom si našlo domov niekoľko desiatok párov kačiek, husí a dokonca sa stal domovom aj pre párik labutí, ktoré rovnako ako ostatné vtáctvo lákalo jeho bezpečie a každý rok práve na tomto mieste privádzali na svet svoje potomstvo.Keď na jeseň prechádzala týmto parkom, zaujal ju párik labutí bielych ako sneh a kúsok od nich plávala jedna menšia, ktorá na svoje snehobiele rúcho bude musieť ešte nejaký čas počkať.Bola jemne popolavá, ale rovnako pekná, ako tie staršie dve. Zvykla ich pozorovať z brehu a občas im hodila chlieb. Vždy plávali pokojne na kryštálovo čistej hladine jazierka, ale v jeden deň zbadala obraz, ktorý sa jej na dlho vryl do pamäti.Jedna z labutí, akoby mala v úmysle vzlietnuť mávala svojimi krídlami a vyzeralo to tak, akoby stála na hladine a ovievala sa nádhernými veľkými vejármi. Táto labuť bola pre ňu v ten deň niečim úžasným a keďže nikdy predtým nič podobné nevidela veľakrát od vtedy sa jej v podvedomí vybavil práve jej obraz.Z okna dovidí aj na pár lavičiek, na ktorých v lete presedela veľa chvíľ a v tichosti pozorovala svet okolo seba. Neverila by, že kačky, husi a labute v tomto parku niesú bojazlivé, keby jej to niekto odtiaľto rozprával a ona by žila niekde inde.Sama neraz zažila, že keď prechádzala parkom a zastala na chodníku blízko jazierka, kačky sa k nej približovali, pobiehali okolo nej a čakali, že im niečo hodí. Sú zvyknuté na ľudí, lebo vedia, že im od nich nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Príroda je tu naozaj čistá a nádherná.Odstúpila od okna, zatiahla záclonu a ustlala si posteľ. Vošla do kúpeľne, zažiadalo sa jej pripraviť si kúpeľ a tak kým si umývala tvár a zuby, napustila si vaňu. Do vody pridala trochu vonného oleja, aby si prevoňala pokožku a aby ju jeho výpary osviežili. Zobliekla si košeľu a pomaly vošla do vody, aby sa uvoľnila a začala relaxovať. Snažila sa úplne si vyčistiť myseľ, aby ju netrápili žiadne nepríjemné myšlienky a neprenasledovala ju minulosť.Pár minút si poležala vo voňavom kúpeli a potom vypustila vaňu. Namočila si vlasy a jemným šampónom s obsahom kondicionéru ich zbavila nečistôt. Jej vlasy vyžadovali väčšiu starostlivosť a šetrnejšie zaobchádzanie. Vtrela do nich výživný balzam a zabalila ich do uteráka, nech z nich vysaje nadbytočnú vlhkosť.Nakoniec zo seba osprchovala prebytočnú penu. Poutierala sa, natrela telovým mliekom, prehodila cez seba župan, obula si papuče a vykročila do kuchyne. Cítila sa sviežo a tak premýšľala, či aj toto ráno začne šálkou svojej obľúbenej kávy, alebo si dnes predpoludním uvarí zelený čaj.Nie, nebude meniť svoje zaužívané zvyky a zostane pri káve. Nechcelo sa jej samej sedieť v kuchyni a keďže odkedy ju opustil David, trávila veľa času v obývačke pri televízore, zobrala svoj ranný nápoj, trochu keksov a utiahla sa pred obrazovku. Do stretnutia jej ostáva ešte dosť času a chce ho stráviť v kľude.Práve sa chystala odpiť si z kávy, ked zazvonil telefón. Trošku sa zľakla a obliala sa, ale hneď si uvedomila, že nemá mať z čoho strach.„Ahoj Mary, tu je Tracy, volám ti, aby som ti pripomenula naše dnešné stretnutie. Dúfam, že to platí. Všetci sa na teba tešíme.“„Ahoj, neboj sa, nezabudla som, naše stretnutie platí. Aj aj ja sa na teba a všetkých ostatných už teraz teším.“„Počkáme ťa pri stanici, nachádza sa kúsok od našho domu. Dobre?Potom pôjdeme za zábavou, ale to ti nebudem teraz hovoriť, veď nakoniec uvidíš sama. Stretneš veľa zaujímavých ľudí a konečne vypadneš aspoň na chvíľu zo stereotypu svojho života.“Na chvíľu sa odmlčala a Mary musela vystihnúť tento okamih a začať konverzáciu, lebo ako si pamätá Tracy zo školy, je veľmi ťažké dostať sa pri nej k slovu.„Tracy, ako ťa poznám, určite ma bude bolieť sánka od smiechu a ešte dlho po stretnutí sa budeme mať o čom rozprávať. Čo si ideš obliecť?"Túto otázku jej asi nemala dávať, lebo jej ňou nahrala a Tracy sa ústa nezastavili najbližších desať minút. Opísala jej asi polovičku šatníka a prešla s ňou rôzne kombinácie oblečenia, ale nakoniec sa vôbec nedozvedela čo si Tracy oblečie. Potom sa jej len rýchlo odzdravila a zložila.Nestihla jej ani odpovedať, ani sa odzdraviť. Presne takúto si ju pamätá zo školy a aj keď jej slová niekedy predbiehajú úsudok, napriek tomu ju mala z triedy najradšej. Na nič sa nikdy nehrala a vždy bola sama sebou. Často to preháňala s obliekaním, ale na to si v triede rýchlo všetci zvykli.Na základnej škole to bolo iné. Rovnošata bola ich celodenným odevom a tak sa nemohla veľmi líšiť od ostatných. Mimo školu to ale bolo úplne iné. Neraz sa im stávalo, že vybuchli od smiechu, keď sa vyobliekala na večer a prišla sa jej spolu s kamarátkami opýtať či ide s nimi. Hrala všetkými farbami, bola vždy veselá a neposedná. Keď vycítila, že sa smejú na tom, ako je oblečená, dokázala zo seba vydať taký smiech, že ním rozosmiala úplne všetkých. Bola všade tam, kde sa niečo dialo.Káva jej už vychladla, tak si uvarila druhú, lebo ohriata z mikrovlnky jej nechutí. Raz to takto skúsila, ale nebolo to ono. Usadila sa pohodlne do kresla, pokojne pila kávu a pustila sado keksov, ktoré si priniesla z kuchyne.Čas o niečo pokročil, musí si ešte dosušiť a upraviť vlasy. Rozmýšľala nad účesom, ktorý by bol jednoduchý a zaujímavý, ale keďže jej vlasy pôsobili zaujímavo bez akéhokoľvek vymýšľania, vyriešila to úplne jednoducho.Vlasy si vypla do vrkoča a previazala ich zelenou stuhou. Trošku pramienkov spustila do čela a keďže sa jej ryšavé vlasy prirodzene vlnili, kučery pri tvári spôsobovali, že jej tvár pôsobila veľmi jemne.Znovu zazvonil telefón.„To bude zase Tracy, určite na niečo zabudla,“ povedala si polohlasom a zodvihla ho.„Čau, to som ja David, musím s tebou hneď hovoriť.“ Jeho hlas ju zaskočil, ale vedela, že sa rozhovoru s ním nevyhne a tak sa rozhodla, že si vypočuje čo jej chce povedať. Možno sa bude chcieť ospravedlniť a oľutuje čo spravil, ale ona sa už rozhodla. Tento muž v jej živote už nemá viac miesto. Má predsa svoju hrdosť a nebude sa pred nikým ponižovať a je rozhodnutá, že druhú šancu mu už neposkytne.„Ja s tebou ale nemám o čom hovoriť.“„Tvoj názor ma nezaujíma, povedal som, že s tebou potrebujem hovoriť a vôbec ma nezaujímajú reči okolo toho. Len ti oznamujem, že dnes večer prídem, tak buď doma!“V poslednom čase vždy pôsobil sebavedome a egoisticky a tak bol presvedčený, že sa mu nikto nedokáže postaviť a že všetci ľudia z jeho okolia ho na slovo počúvajú.Ani na chvíľu nezaváhala, aj keď ju tento telefonát prekvapil a najskôr ju zaskočil. Po vypočutí jeho slov mu hneď rázne odpovedala.„Počúvaj ma, poviem ti to teraz a naposledy. Nemám záujem vidieť ťa a už vôbec nie hovoriť s tebou. Už ma viac neotravuj a ak cítiš potrebu niekoho ovládať, tak zober na vedomie, že ja niesom hračka a nemám záujem obklopovať sa ľuďmi tvojej kategórie. Dúfam, že si mi rozumel jasne. Zabudni na moje číslo, na mňa a láskavo ma viac neotravuj! Tvoje veci vyložím pred dvere, ale neopovažuj sa ešte niekedy na ne klopať!“Chvíľu ešte počúvala, ako sa na druhej strane rozkoktal a položila telefón. Nenechala sa vyviesť z rovnováhy človekom, ktorý ostal v uzavretej kapitole jej života. David sa ešte pár krát pokúšal volať, ale zvuk telefónu ignorovala, zapla si hudbu a začala sa obliekať.Prečo by si mala robiť ťažkú hlavu z toho čo asi chcel, keď jeho vôbec netrápilo to, ako sa bude cítiť a čo bude prežívať ona, keď ju vtedy nad ránom opúšťal?Je pre ňu už navždy minulosťou a ak má problém ma predsa tú, kvôli ktorej ju opustil. Obliekala sa a zdalo sa jej, že dnes vyzerá oveľa lepšie ako po iné dni. Možno je to tým, že pociťuje jemne vzrušenie z večera a z ľudí, s ktorými sa stretne.Ostalo už len dorobiť nejaké kozmetické úpravy a hotovo. Dnes vyzerá úplne super, sama je spokojná so svojim výtvorom. Je čas vyraziť. Nemá rada zhon a preto odišla skôr z domu, aby mala dostatok času kľudnou chôdzou prísť načas na vlakovú stanicu.Vonku je celkom príjemne. Blížiacou sa jarou prevoňaný vzduch oživoval každú bunku jej tela a spev vtákov znel veľmi upokojujúco.Má veľmi rada všetky ročné obdobia, lebo každé z nich je niečím výnimočné. Keď predtým hovorievala Davidovi aká je nádherná obloha, alebo aký krásny vzor vyčaroval mráz, nechápavo na ňu pozeral, lebo on nedokázal vnímať život tak ako ona. Boli veľmi rozdielni a možno práve to ich tak dlho dokázalo udržať pokope.Dokázala sa nadchnúť pre všetko, čo ju dokázalo zaujať. Vnímala všetky farby, vône, živočíchov a samozrejme dokázala každého človeka brať ako osobnosť. Nikdy sa nesnažila zobrať od života viac ako jej sám ponúkal a bola spokojná s tým čo mala. Svojim spôsobom bola vlastne šťastná, jediným jej problémom bola láska.Veľmi túžila žiť život plný lásky, ale túžila ju aj rovnako dostávať, lebo keď človek stále len dáva a rovnako neprijíma, vysiluje ho to a to už potom nemá s láskou nič spoločné.Zo vzťahu s Davidom ostala dosť vyčerpaná, ale je rada, že si to uvedomila skôr, akoby mala seba samú psychicky týrať za to, že ich vzťah skončil.Cesta na nástupište jej trvala slabú trištvrte hodinu a keď prišla na miesto mala ešte nejaký čas, kým prišiel vlak. Tým smerom ako ona dnes poobede cestuje viac ľudí ako čakala, ale našťastie nejde ďaleko a vyzerá to tak, že si bude môcť vo vlaku aj sadnúť.Už prichádza. Počkala kým sa zastavil a povystupovali z neho ľudia a za krátky okamih nastúpila spolu s ostatnými aj ona. U sprievodcu si zakúpila lístok a potom pomaly uličkou prešla až k voľnému sedadlu, na ktorom sa pohodlne usadila. Cítila sa stále uvoľnene a cez okno vlaku sledovala ubiehajúce okolie.Má rada toto mestečko, lebo aj keď je pomerne stále rovnaké, predsa len dokáže často vykúzliť pre ľudí novú atmosféru. Stále sa tu niečo deje, zakaždým objaví niečo nové, čo ju zaujme.Nebýva v jeho centre a možno aj preto vníma jeho zmeny ako časté, lebo ich porovnáva s tým, čo videla naposledy a niekedy sa stávalo, že prechádzala centrom raz za mesiac.Tentoraz jej cesta ubieha rýchlo a ani sa nenazdala, prešla asi hodina a pol a ocitla sa na vlakovej stanici, kde ju má čakať Tracy.Vystúpila, ale všetci ľudia odchádzajú zo stanice a pred ňou nevidí nikoho čakať. Trošku ju to zmiatlo, ale predsa len sa postavila pred stanicu rozhodnutá, že počká. Po chvíli započula zvláštne zvuky.Tracy a jej kamarátky na ňu čakali ukryté za rohom jedného z domov a keďže sa už nedokázali zdržať smiechu, smiali sa do dlaní, ale smiech bol neudržateľný, takže sa navonok predieral veľmi zvláštnym spôsobom. Keď ich zbadala odľahlo jej, lebo začala získavať dojem, že si asi robili srandu a žiadna akcia sa dnes konať nebude. Nedokázala udržať smiech a o chvíľu sa smiala spolu s nimi.„Dobre sme to vymysleli, že?“Ešte stále sa smiala a začala ju objímať čím jej dala najavo, že je rada, že ju zase vidí.„Áno, skoro ste ma dostali. Už som si myslela že pôjdem ďalším vlakom domov,“ povedala Mary a na jej tvári bolo vidieť úsmev.„Som rada, že ťa neopúšťajú takéto kúsky a vždy dokážeš niečím prekvapiť. Kde vlastne pôjdeme? K tebe domov, alebo máš vo výhliadke nejaký dobrý podnik?“ opýtala sa Mary so zvedavosťou a kým jej Tracy odpovedala stihla si ju poobzerať.Dnes vyzerá zase úžasne ako vždy, dokonca má na sebe farby, ktoré jej veľmi pristanú a dodávajú dôraz jej štíhlej postave.„Pôjdeme do reštaurácie, do ktorej chodievame často, je to taký náš podnik. Máme tam oddelenú miestnosť a nie sme na očiach všetkým návštevníkom. Môže byť?“Pravdupovediac na Marynu odpoveď ani nečakala, lebo ju hneď spolu s kamarátkami zobrali popod pazuchy a spoločne vykročili za zábavou.„Vidím že ťa moja odpoveď naozaj nezaujíma a že si ju pradvdepodobne položila len tak.“„Vidím, že si pochopila. Tu si v našich rukách a nemusíš sa o nič starať. Budeš sa dobre zabávať, veď uvidíš sama.“Zastavili sa pri veľmi peknej budove, pred ktorou sa rozprestierala veľká trávnatá plocha a jej vchod zdobila nádherná terasa s keramickými kvetináčmi v ktorých boli zasadené zelené tuje a po oboch stranách schodišťa sa zo zeminy, ktorá bola vo farebných nádobách predierali na slniečko narcisy. Cítila sa ako pred vchodom do rozprávky. Zo snenia ju prebudilo sťuchnutie a hlasný smiech.„Ideme tu stáť až do rána?“Hlas patril Tracy, ktorá si všimla Maryn zasnený výraz, ale nechala ju na chvíľu snívať. Vošli dnu. Už na prvý pohľad to tam vyzeralo veľmi príjemne a bola rada, že sa toto stretnutie uskutočňuje práve v tomto peknom prostredí.Bordová a zlatá farba spolu nádherne ladili a všetko na ňu pôsobilo slávnostne. Zo stropov viseli kryštálové lustre a stoly so stoličkami boli zladené a naaranžované tak, že mala pocit, akoby vstúpila do sály utešeného zámku.Prešli jedálňou a vošli do miestnosti v ktorej sedeli pri stoloch ľudia a vyzeralo to tak, že čakali už iba na ich príchod.„Konečne, už sme si mysleli, že tu budeme oslavovať sami,“ povedal jeden z mladých mužov, ktorý hneď pristúpil k Tracy a pobozkal ju na líce.„Prepáč, trošku sme sa zdržali. To vieš, keď sa stretnú ženy je ťažké prestať komunikovať a tak sme sa trošku zarozprávali.“„To je v poriadku, len už poďte a posadajte si.“Usadili sa k stolu na ktorom ich čakalo občerstvenie. Mary spoznávala vďaka tomuto stretnutiu veľa nových ľudí. Mala problém zapamätať si všetky tváre a k nim patriace mená, ale keďže sedela pri stole s dievčatami, ktoré už predtým stretla, nevidela v tom až taký veľký problém.Netušila, že táto oslava je vlastne oslavou Tracyných narodenín, lebo ju na to dopredu neupozornila. Postupne jej všetci gratulovali a priali veľa zdravia a sťastia.„Milá Tracy, prajem ti k tvojim krásnym narodeninam všetko to, čo ti prajú aj ostatní priatelia a pridávam ešte jedno želanie, aby si našla muža, ktorý bude stáť po tvojom boku a zahrnie ta láskou.“Mary vedela prečo priložila aj toto prianie. Vedela, aká je láska v živote človeka dôležitá a akú mala ona zatiaľ smolu pri jej hľadaní. Tracy na krátku chvíľu odbehla, ale hneď sa vrátila a za ruku držala mladého muža. Bol veľmi sympatický a všimla si ho hneď ako vošli, lebo práve on pobozkal Tracy keď sa objavili vo dverách.„Mary, toto je môj priateľ Gordon a myslím si, že práve on je tým mužom, ktorého si mi pred chvíľou priala. Poznáme sa už zo školy a je mi skutočným priateľom v dobrom aj v zlom.“„Veľmi ma teší, že spoznávam tvojho priateľa a že si už svoju vysnívanú lásku našla.“„Ahoj, ja som Mary.“„Moje meno je Gordon a teší ma rovnako ako teba, že sme boli predstavení.“„Poď, zoznámim ťa ešte s týmito dvomi mladými mužmi. Všimla som si, že ich pohľady zastali na tebe. Asi sa im páčiš,“ začala ju ťahať za ruku Tracy, aby jej predstavila ďalších kamarátov.Mary sa len pousmiala, lebo jej to pripadalo tak, akoby Tracy na ňu trochu žiarlila a preto ju ťahala preč od jej priateľa, ale aj tak nevidela dôvod, prečo by sa nemala chcieť zoznámiť aj s inými ľuďmi. O chvíľu už stála oproti dvom mladým mužom a Tracy ich medzi sebou predstavila.„Chalani, toto je moja bývalá spolužiačka a dobrá kamarátka Mary, s ktorou sme sa síce dlhšie nevideli, ale ten čas jej výzoru iba prospel, čo uznáte určite aj vy sami.“„Jasné, že vyzerá fantasticky a neverím tomu, že by niekedy vyzerala o niečo horšie,“ poznamenal jeden z nich a druhý súhlasne prikyvoval hlavou.Nemala záujem o bližšie zoznámenie s nimi tak sa po krátkom čase vzdialila. Pár minút sa s nimi síce ostala rozprávať, ale keď videla, že táto konverzácia k ničomu nevedie, vrátila sa k stolu a naliala si pomarančový džús.Nemá rada rozprávanie o ničom, ktoré má viesť hlavne k tomu, aby sa nejaký muž dostal podľa jeho vlastného scenára bližšie k vyhliadnutému dievčaťu. Takéto postupy už dávno dokáže prehliadnuť a vie sa im tak dostatočne skoro vyhnúť.Oslava bola v plnom prúde. Tancovalo sa, spievalo, hrala príjemná hudba a aj stoly boli plné dobrôt od výmyslu sveta. Kým boli na tanečnom parkete obsluha im podchvíľou dopĺňala jedlo a pitie a tak sa dalo povedať, že im absolútne nič nechýbalo. Zatancovala si s viacerými mužmi a táto oslava sa jej veľmi páčila.O chvíľu niekto hlasno zatlieskal a všetci spozorneli. Upreli zrak na veľkú tortu, ktorú dali zhotoviť na Tracyne narodeniny a ktorú práve v tejto chvíli prinášali do miestnosti.Nasledovala gratulácia od personálu, veľa úsmevov a krásnych prianí a potom prišlo to, čo by si Mary neodvážila priať ani v tom najtajnejšom sne.