Papagáje
V tejto záložke sa dozviete o papagájoch takmer všetko. Kde žijú, čo jedia, ako vyzerajú. Všetko bude podopĺňané krásnymi obrázkami, básničkami, fotografiami. Prispejte aj vy!
Agapornisy
Trieda: Vtáky
Rad: papagáje
Čeľaď: papagájovité
Druh: agapornis
Výskyt: Afrika
Vek: 10 rokov
Dĺžka: 14 cm
Hniezdenie: 2x až 3x ročne
Inkubácia: 20-23 dní
Dĺžka odchovu mláďat: 42 dní
Počet vajec: 3-8 ks
Veľkosť krúžku (bieleho okružia očka): 4,2 mm
Najlobľúbenejšie krmivá: slnečnice, proso, oves, zob pre kanáriky, pšenica, semienka (ľanové, konopné, bodliakové)
Tieto malé papagájiky pochádzajú z Afriky. Sú to veľmi aktívne papagáje, ktoré sa lepšie chovajú v pároch ako samostatne. Aj keď často pre svoj milučký výraz bývajú s ľuďmi v domácnostiach, neviažu sa tak na majiteľa ako iné papagáje. Ale ak sa im budete venovať a hrať sa s nimi, budú z vás nerozluční spoločníci na celý život. Agapornisy majú veľmi prenikyvý hlas a ich hlasový prejav môže byť veľmi hlučný, hoci sú maličkého vzrastu. Nenapodobňujú ľudskú reč.
Agapornisy s bielym okružím očka
Do tejto skupiny patria štyri formy, agapornis škraboškový (Agapornis personata), agapornis Fischerov (Agapornis Fischeri), agapornis hnedohlavý (Agapornis nigrigenis) a agapornis ružovohlavý (Agapornis lilianae).
Spoločné znaky:
- neoperený biely krúžok okolo očí
- neoperené biely pásik na hornej časti zobáku
- červený zobák
- obe pohlavia vyzerajú rovnako
- veľké hniezda so strieškou
- samička znáša materiál na hniezdo v zobáku
Keďže sú tieto 4 druhy agapornisov veľmi podobné a ich dorozumievanie je veľmi podobné, dá sa ich navzájom bez väčších ťažkostí krížiť. Okrem toho ich teritóriá ležia na juhovýchode Afriky veľmi blízko seba, preto ich dnes ornitológovia považujú za príslušníkov jedného druhu.
Agapornis škraboškový
Poznávacie znaky:
Hlava je takmer čierna, hruď žltá, inak je agapornis prevažne zelený. Samec a samička sú sfarbení rovnako. Perie mláďat je menej žiarivé.
Celková dĺžka 15 cm.
Rozšírenie a živorné prostredie:
Vo vnútrozemí Tanzánie. zdomácnelý v Nairobi, Dar es-Dalaami a v Mombase.
Mutácie:
Od roku 1927 existuje modrý agapornis škraboškový. Žltá mutácia bola odchovaná najprv v Kalifornii v roku 1935, biela v Japonsku v roku 1947.
agapornis škraboškový
biela mutácia agapornisa škraboškového
modrá mutácia agapornisa škraboškového
Agapornis Fischerov
Poznávacie znaky:
Čelo, spánky a krk je oranžovočervený, temeno hlavy dohneda, hruď dožlta. Vrchné perá chvostu sú modré. Ostatné sú zelené. Samček a samička majú rovnaké sfarbenie.
Rozšírenie a životné prostredie:
Severná Tanzánia. Savany náhorných plošín (100-1700 m).
Mutácie:
Asi 50 rokov existuje žltý agapornis Fischerov (lutino). Modré jedince boli v roku 1957 odchované v Južnej Afrike.
agapornis Fischerov
žltá mutácia agapornisa Fischerovho (lutino)
modrá mutácia agapornisa Fischerovho
Agapornis hnedohlavý
Poznávacie znaky:
Čelo a temeno hlavy je tmavohnedé s červenkastým nádychom. Krk a časť hrude je oranžová. Vrchné perá chvosta sú zelené. Toto ú najdôležitejšie rozdiely , ktorými sa líši od agapornisa škraboškového. Kvôli častému kríženiu existujú často podobne sfarbené jedince. Ostatné perie je zelené.
Celková dĺžka 14 cm.
Rozšírenie a životné prostredie:
Juhozápad Zambie, severovýchod Namíbie a Botswany, západná časť Zimbabwe. Zalesnené brehy riek v nadmorskej výške 600-1300 m. Často spôsobia veľké škody na prosových polich, takže ich domorodci masovo odchytývajú, ohrozený druh.
Mutácie:
Žiadne nie sú známe.
agapornis hnedohlavý
Agapornis ružovohlavý
Poznávacie znaky:
Predná časť hlavy a krk sú oranžovočervené, horné perá chvostu sú narozdiel od agapornisa Ficherovho zelené. Ostatné perie je tiež zelené. Samček a samička sú rovanko sfarbení.
celková dĺžka 13 cm.
Rozšírenie a životné prostredie:
Južná Tanzánia, severné Zimbabwe a severozápadný Mozambik. Centrum rozšírenia je v Malawi.
Mutácie:
Doteraz sú známe len jednotlivé kusy žltej a modrej formy.
agapornis ružovohlavý
Agapornisy bez bieleho okružia očka
Do tejto skupiny patrí 5 druhov agapornisov, agapornis ružovohrdlý (Agapornis roseicollis), agapornis etiópsky (Agapornis taranta), agapornis šedohlavý (Agapornis canus), agapornis oranžovohlavý (Agapornis pullarius) a agapornis zelenohlavý (Agapornis swindernianus)
Spoločné znaky:
- chýba neoperený biely krúžok okolo očka
-materiál na hniezdo nosia medzi perím
Agapornis ružovohrdlý
Poznávacie znaky:
Tvár je lososovo ružová, oblasť chvostu modrá, ostatné telo zelené. Zobák farby svetlej rohoviny. Samček aj smaička sú rovanko sfarbení. Mláďatá sú bledšie, základ zobáku majú čierny. Dva poddruhy.
Celková dĺžka 15 cm.
Rozšírenie a životné prostredie:
Namíbia, juhozápadná Angola. Suché oblasti, stepi a savany od nížin po nadmorskú výšku 1600 m. Vždy v blízkosti vody.
Mutácie:
Existuje žltá, pastelovo modrá, smotanová, tmavozelená, strakatá a ešte veľa ďalších farebných foriem. ,,Golden Cherries" s červenou maskou na tvári a modrým chvostom. Všetky tieto farebné variácie sa objavili po roku 1950. Niektoré sa dajú zohnať v pbchodoch pre chovateľov.
agapornis ružovohrdlý+ mutácia
fialová mutácia agapornisa ružovohrdlého
Agapornis etiópsky
Poznávacie znaky:
Samček je s červeným čelom, letky, perie a spodok krídel má čierny, inak zelený.Samička je zelená so zeleným spodkom krídel. Zobák je u oboch pohlaví červený. Všetky mláďatá majú sfarbenie samičky, samčeky už vtedy majú na čierno sfarbené spodné časti pier. Dva poddruhy.
Celková dĺžka 17 cm.
Rozšírenie a životné prostredie:
Náhorné plošiny Etiópie v nadmorskej výške 1300-3200 m.
Mutácie:
Existujú modré a škoricové jedince.
agapornis etiópsky (samček a samička)
Agapornis šedohlavý
Poznávacie znaky:
Samček má hornú stranu tela tmavozelenú, dolnú žltozelenú. Brucho a hlavu majú svetlošedú. Samička má celé telo zelené, zobák farby rohoviny. Mláďatá majú zobák žltkastý, základ zobáka čierny. Už pri mladých samčekoch sa objavuje šedé sfarbenie hlavy a brucha. Dva poddruhy.
Celková dĺžka 13 cm.
Rozšírenie a životné prostredie:
Madagaskar, zdomácnený na ostrove Rodriguez, Komory, Seychely, Maurícius a Zanzibar, ale nie je isté, či na všetkých týchto ostrovoch ešte stále žijú. Pobrežné nížiny s krovinami a svetlým stromovým porastom, až do nadomrskej výška 1000 m.
Mutácie:
Žiadne nie sú známe.
agapornis šedohlavý
Agapornis oranžovohlavý
Poznávacie znaky:
Čelo a tvár sú oranžovo-červené, chvost svetlo modrý, ostatné perie svetlo zelené. Pri samičke je niekedy oranžová nejako bledšia a menej výrazná. Samček má spodky krídel čierne, samička zelené. Zobák oranžový, u mláďat matne zelený, hlava žltkastá. Dva poddruhy.
Celková dĺžka 14 cm.
Rozšírenie a životné prostredie:
Od Guiney a Sierry Leone až po juhozápadnú Etiópiu, Ugandu a severozápadnú Angolu. Otvorené trávanté terény a svetlé lesy do nadmorskej výšky 1300 m.
Mutácie:
V odborných knihách sa uvádza agapornis oranžovohlavý aj modrý a lutino.
agapornis oranžovohlavý
Agapornis zelenohlavý
Poznávacie znaky:
Žltkastá hruď, čierny pás v tyle, inak zelený. Zobák je čierny. Samček aj samička sú rovnako sfarbení. Tri poddruhy.
Celková dĺžka 13 cm.
Rozšírenie a životné prostredie:
Libéria, Kamerun, Gabun, Kongo, Uganda. Lesné oblasti.
Mutácie:
Nie sú známe.
agapornis zelenohlavý
Tento článok o agapornisoch som si pripravila sama a občas doplnila aj knihou, nekopírovať.
Vaša AgentPinky.
Ary
Ara sa vo väčšej miere vyskytuje v Trinidade, či iných územiach karibskej oblasti. Ara modrožltá je spoločenský vták, ktorý hniezdi v dutinách na vrchole objemných stromov, často v palmách. V Guyane hniezdia v období od februára do júna, v Trinidade od apríla do mája. Samičky týchto papagájov znášajú spravidla dve vajcia. Ich silný zobák im umožňuje lúskať tvrdé orechy, ale často ho ary modrožlté používajú ako tretí oporný bod pri lezení po stromoch.
V prírode sa tieto papagáje živia plodmi pralesa ako sú orechy, bobule a mladé výhonky vetvičiek rôznych stromov.Ary modrožlté si vyžadujú pestrú stravu. Na rozdiel od austrálskych druhov papagájov sa živia hlavne plodmi v korunách stromov, sú preto viac citlivé na nedostatok vitamínov. Pre svoj život potrebujú mať k dispozícii orechy, ale aj vitamíny vo forme sušeného, a čerstvého ovocia, nesmú byť chované ľudskou stravou ako sú napríklad cestoviny, či chlieb. Pri chove ary modrožltej je dôležité vyvarovať sa väčšieho množstva tukov. Pre ary sú jedovaté napríklad aj višne, či plody rastlín z čeľadi ružovitých, avokádo, čokoláda a kofeín. Čokoládu a kofeín papagáje nedokážu metabolizovať, ružovité rastliny obsahujú glykosidy a avokádo obsahuje nedávno objavený karcinogén persin, ktorý nie je toxický len pre papagáje ale aj pre ľudí.
Pripravila mihaha., doplňujte prosím o ARÁCH! Aj obráázkami.