M2: Poľovnícka zoológia a biológia
- (ID: 357) Podľa zákona o poľovníctve sa zver delí na dve hlavné na skupiny:
- zver srstnatú a zver pernatú
- zver srstnatú a zver pernatú
- (ID: 358) Pod pojmom zver sa rozumie:
- populácia voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 1 zákona o poľovníctve
- populácia voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 1 zákona o poľovníctve
- (ID: 359) Pod pojmom malá zver sa rozumie:
- zver bažantia, zajačia a jarabičia
- zver bažantia, zajačia a jarabičia
- (ID: 360) Pod pojmom zver raticová sa rozumie:
- daniel škvrnitý, diviak lesný, jeleň lesný, jeleň sika, kamzík vrchovský alpský, kamzík vrchovský tatranský, los mokraďový, muflón lesný, jeleník (pasrnec) bielochvostý, srnec lesný a zubor hrivnatý
- daniel škvrnitý, diviak lesný, jeleň lesný, jeleň sika, kamzík vrchovský alpský, kamzík vrchovský tatranský, los mokraďový, muflón lesný, jeleník (pasrnec) bielochvostý, srnec lesný a zubor hrivnatý
- (ID: 362) Pod pojmom veľké šelmy sa rozumie:
- medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý a šakal zlatý
- medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý a šakal zlatý
- (ID: 363) Pod pojmom krkavcovité vtáky sa rozumie:
- havran čierny, kavka tmavá, krkavec čierny, vrana túlavá východoeurópska a zapadoeurópska, straka čiernozobá a sojka škriekavá
- havran čierny, kavka tmavá, krkavec čierny, vrana túlavá východoeurópska a zapadoeurópska, straka čiernozobá a sojka škriekavá
- (ID: 368) Králičia zver pohlavne dospieva:
- už v roku, v ktorom sa narodila, t.j. vo veku 5 – 6 mesiacov, takže ranné mláďatá sa môžu ešte v tom istom roku honcovať
- už v roku, v ktorom sa narodila, t.j. vo veku 5 – 6 mesiacov, takže ranné mláďatá sa môžu ešte v tom istom roku honcovať
- (ID: 371) Zafarbenie srsti svišťa vrchovského (Marmota marmota) je:
- hnedošedé so žltkastým nádychom, vrchná časť hlavy a koniec chvosta sú čierne
- hnedošedé so žltkastým nádychom, vrchná časť hlavy a koniec chvosta sú čierne
- (ID: 375) Zimné obdobie prečkáva svišť vrchovský:
- v tzv. pravom zimnom spánku a tento po celé zimné obdobie (6,5 – 7 mesiacov) neprerušuje
- v tzv. pravom zimnom spánku a tento po celé zimné obdobie (6,5 – 7 mesiacov) neprerušuje
- (ID: 376) Svišť vrchovský je veľmi ostražitý a v prípade nebezpečenstva alebo znepokojenia sa ozýva typickým:
- ostrým varovným hvizdom
- ostrým varovným hvizdom
- (ID: 379) Sfarbenie srsti ondatry pižmovej (Ondatra zibethica) je:
- hrdzavohnedé až šedohnedé, spodná časť tela je šedohnedá až žltohnedá
- hrdzavohnedé až šedohnedé, spodná časť tela je šedohnedá až žltohnedá
- (ID: 380) Pôvodnou domovinou ondatry pižmovej je:
- Severná Amerika
- Severná Amerika
- (ID: 382) Ondatra pižmová žije:
- okolo stojatých aj tečúcich vôd monogamne v pároch alebo rodinách
- okolo stojatých aj tečúcich vôd monogamne v pároch alebo rodinách
- (ID: 388) Zo zmyslov má medveď hnedý najlepšie vyvinutý:
- čuch a sluch, zrak má slabší
- čuch a sluch, zrak má slabší
- (ID: 389) Doba párenia medveďa hnedého prebieha:
- v máji až júli, prípadne aj v auguste
- v máji až júli, prípadne aj v auguste
- (ID: 390) Zimné obdobie prečkáva medveď hnedý:
- v nepravom zimnom spánku, tzn. že spánok prerušuje za účelom vyprázdnenia a doplnenia tekutín
- v nepravom zimnom spánku, tzn. že spánok prerušuje za účelom vyprázdnenia a doplnenia tekutín
- (ID: 392) Medvedica vrhá vo februári a marci:
- 2 – 3 medvieďatá o hmotnosti 0,4 kg , ktoré sú 30 dní slepé
- 2 – 3 medvieďatá o hmotnosti 0,4 kg , ktoré sú 30 dní slepé
- (ID: 396) Zo zmyslov má vlk najlepšie vyvinutý:
- čuch a sluch, zrakom sa orientuje len na kratšiu vzdialenosť
- čuch a sluch, zrakom sa orientuje len na kratšiu vzdialenosť
- (ID: 397) Doba párenia vlkov prebieha:
- v januári až marci
- v januári až marci
- (ID: 398) Dĺžka gravidity u vlčice je:
- 62 – 65 dní, t.j. asi 9 týždňov
- 62 – 65 dní, t.j. asi 9 týždňov
- (ID: 402) Zo zmyslov má líška hrdzavá výborne vyvinutý:
- čuch, sluch i zrak
- čuch, sluch i zrak
- (ID: 404) Kankovanie (párenie) líšok prebieha:
- v januári a februári
- v januári a februári
- (ID: 406) Líška hrdzavá vrhá v apríli až v máji v brlohu, ktorý si sama vyhrabáva:
- 3 – 8 a niekedy aj viac líščat, ktoré sú asi 14 dní slepé
- 3 – 8 a niekedy aj viac líščat, ktoré sú asi 14 dní slepé
- (ID: 408) Zafarbenie srsti psíka medvedíkovitého je:
- hnedé so šedým až načernalým nádychom, hlava je svetlošedá s predĺženou srsťou vytvárajúcou v lícnej časti biele pruhy do strán
- hnedé so šedým až načernalým nádychom, hlava je svetlošedá s predĺženou srsťou vytvárajúcou v lícnej časti biele pruhy do strán
- (ID: 412) Zimné obdobie prečkáva psík medvedíkovitý:
- v nepravom zimnom spánku, ktorý prerušuje
- v nepravom zimnom spánku, ktorý prerušuje
- (ID: 416) Zafarbenie srsti mačky divej je:
- šedo hnedé s hnedočiernymi alebo čiernymi pruhmi, smerom k chrbtu tmavnú, spodná časť tela je svetlejšia, špinavo šedá, koniec chvosta je širší, akoby guľatý a čierny, počet pruhov (prstencov) na chvoste je 4 – 5
- šedo hnedé s hnedočiernymi alebo čiernymi pruhmi, smerom k chrbtu tmavnú, spodná časť tela je svetlejšia, špinavo šedá, koniec chvosta je širší, akoby guľatý a čierny, počet pruhov (prstencov) na chvoste je 4 – 5
- (ID: 418) Zo zmyslov má mačka divá najlepšie vyvinutý:
- zrak a sluch, čuch je veľmi slabý
- zrak a sluch, čuch je veľmi slabý
- (ID: 420) Kankovanie (párenie) u mačky divej prebieha:
- vo februári až marci
- vo februári až marci
- (ID: 421) Dĺžka gravidity u mačky divej je:
- 63 dní
- 63 dní
- (ID: 422) Mačka divá vrhá v apríli až júni:
- 3 – 6 mačiat, ktoré sú prvých 10 – 12 dní slepé
- 3 – 6 mačiat, ktoré sú prvých 10 – 12 dní slepé
- (ID: 424) Zafarbenie srsti rysa ostrovida je:
- hrdzavohnedé alebo hrdzavošedé s nepravidelnými hnedočiernymi škvrnami, konce ušníc sú zakončené čiernymi štetinami, po stranách hlavy je predĺžená svetlejšia belavá srsť v tvare bokombrady, krátky chvost je na konci hnedočierny až čierny
- hrdzavohnedé alebo hrdzavošedé s nepravidelnými hnedočiernymi škvrnami, konce ušníc sú zakončené čiernymi štetinami, po stranách hlavy je predĺžená svetlejšia belavá srsť v tvare bokombrady, krátky chvost je na konci hnedočierny až čierny
- (ID: 426) Zo zmyslov má rys najlepšie vyvinutý:
- zrak a sluch, čuch je veľmi slabý
- zrak a sluch, čuch je veľmi slabý
- (ID: 427) Ak ide o spôsob života, rys ostrovid žije:
- okrem doby kankovania a starostlivosti o mláďatá samotársky vo vlastnom vymedzenom teritóriu a je aktívny za súmraku a v noci, vo dne len v období starostlivosti o mláďatá
- okrem doby kankovania a starostlivosti o mláďatá samotársky vo vlastnom vymedzenom teritóriu a je aktívny za súmraku a v noci, vo dne len v období starostlivosti o mláďatá
- (ID: 428) Kankovanie (ruja) u rysa ostrovida prebieha:
- od februára do začiatku apríla
- od februára do začiatku apríla
- (ID: 430) Samica rysa vrhá v máji až začiatkom júna:
- 2 – 4 rysíčatá, ktoré sú prvých 14 dní slepé
- 2 – 4 rysíčatá, ktoré sú prvých 14 dní slepé
- (ID: 431) V potrave rysa jednoznačne prevláda:
- srnčia zver, zajac poľný
- srnčia zver, zajac poľný
- (ID: 434) Vydra riečna je prispôsobená stavbou a tvarom tela životu vo vode, k čomu využíva:
- plávacie blany medzi prstami na predných končatinách, uzavierateľné nozdry a ušné otvory, ako aj výborný zrak a hmatové fúzy po stranách pysku a nad očami
- plávacie blany medzi prstami na predných končatinách, uzavierateľné nozdry a ušné otvory, ako aj výborný zrak a hmatové fúzy po stranách pysku a nad očami
- (ID: 437) Sfarbenie srsti jazveca lesného je:
- šedo žlté, hlava je bledo šedá s 2 čiernymi pruhmi cez oči, spodná časť tela a končatiny sú čierne, chvost je šedo biely, srsť je hrubá, štetinovitá
- šedo žlté, hlava je bledo šedá s 2 čiernymi pruhmi cez oči, spodná časť tela a končatiny sú čierne, chvost je šedo biely, srsť je hrubá, štetinovitá
- (ID: 440) Zo zmyslov má jazvec najlepšie vyvinutý:
- zrak a sluch, čuch je pomerne slabý
- zrak a sluch, čuch je pomerne slabý
- (ID: 442) Párenie (chrutie) u jazveca lesného prebieha:
- dosť nepravidelne , a to od konca apríla až začiatku mája do augusta
- dosť nepravidelne , a to od konca apríla až začiatku mája do augusta
- (ID: 443) Dĺžka gravidity u jazvečice je:
- 7 – 8 mesiacov, z toho asi 5 mesiacov je latentná gravidita
- 7 – 8 mesiacov, z toho asi 5 mesiacov je latentná gravidita
- (ID: 444) Jazvečica vrhá vo februári až marci:
- 3 – 5 mláďat, ktoré sú lysé a 4 – 5 týždňov slepé
- 3 – 5 mláďat, ktoré sú lysé a 4 – 5 týždňov slepé
- (ID: 446) Zimné obdobie prečkáva jazvec lesný so značnými tukovými rezervami:
- v 3 – 4 mesačnom nepravom zimnom spánku, tzn. že spánok prerušuje za účelom vyprázdňovania
- v 3 – 4 mesačnom nepravom zimnom spánku, tzn. že spánok prerušuje za účelom vyprázdňovania
- (ID: 448) Zafarbenie srsti kuny lesnej (Martes martes) je:
- hnedé s tmavším lesklým nádychom na chrbte, na krku má žltú škvrnu (náprsenku), ktorá sa nerozdvojuje na predné končatiny
- hnedé s tmavším lesklým nádychom na chrbte, na krku má žltú škvrnu (náprsenku), ktorá sa nerozdvojuje na predné končatiny
- (ID: 449) Zafarbenie srsti kuny skalnej (Martes foina) je:
- svetlohnedé s nádychom do šeda, na krku má bielu náprsenku, ktorá sa vidlicovito rozvetvuje na prednú plochu hrudníkových končatín
- svetlohnedé s nádychom do šeda, na krku má bielu náprsenku, ktorá sa vidlicovito rozvetvuje na prednú plochu hrudníkových končatín
- (ID: 451) Obdobie párenia kún prebieha:
- v júli a auguste
- v júli a auguste
- (ID: 453) Zo zmyslových orgánov kuny majú najlepšie vyvinutý:
- čuch, sluch a zrak
- čuch, sluch a zrak
- (ID: 456) Zafarbenie srsti tchora tmavého (Mustela putorius) je:
- hnedé až tmavohnedé, hruď, boky, končatiny a chvost sú tmavšie až do čierna, podsada je žltkastá až belavá, prúžok nad očami a okraje ušníc sú svetlé
- hnedé až tmavohnedé, hruď, boky, končatiny a chvost sú tmavšie až do čierna, podsada je žltkastá až belavá, prúžok nad očami a okraje ušníc sú svetlé
- (ID: 457) Obdobie párenia u tchorov je:
- v marci a apríli
- v marci a apríli
- (ID: 462) Zafarbenie srsti hranostaja čiernochvostého (Mustela erminea) je:
- v letom období škoricovo hnedé , krk, brucho a vnútorné plochy končatín sú belavé až biele, koniec chvosta je čierny, v zimnom období je biele, len koniec chvosta ostáva čierny
- v letom období škoricovo hnedé , krk, brucho a vnútorné plochy končatín sú belavé až biele, koniec chvosta je čierny, v zimnom období je biele, len koniec chvosta ostáva čierny
- (ID: 463) Dĺžka tela dospelých lasíc sa pohybuje medzi:
- hranostaj 21 – 29 cm, lasica 15 – 25 cm
- hranostaj 21 – 29 cm, lasica 15 – 25 cm
- (ID: 464) Kelce sa u srnčej zveri:
- vyskytujú výnimočne a sú slabé a dosť sploštené
- vyskytujú výnimočne a sú slabé a dosť sploštené
- (ID: 466) Po ukončení rastu pučníc začína na nich mladému srnčekovi vyrastať prvé parožie, tzv. „nulté“
- jeho rast býva dokončený v 7. až 9. mesiaci života a má spravidla tvar paličiek o dĺžke okolo 2 cm
- jeho rast býva dokončený v 7. až 9. mesiaci života a má spravidla tvar paličiek o dĺžke okolo 2 cm
- (ID: 467) Prvé parožie (tzv. „nulté“), majúce tvar paličiek vytĺka mladý srnček:
- v januári až februári nasledujúceho roku a krátko na to koncom februára, začiatkom marca ich zhadzuje
- v januári až februári nasledujúceho roku a krátko na to koncom februára, začiatkom marca ich zhadzuje
- (ID: 468) Srnček s prvým parožím (tzv. „nultým“) sa nazýva:
- paličkár
- paličkár
- (ID: 469) Druhé parožie (parožky)ročného srnčeka:
- už má ružice, môže mať vetvenie a slabé perlenie
- už má ružice, môže mať vetvenie a slabé perlenie
- (ID: 470) Po zhodení prvého parožia (tzv. „nultého“) tvaru paličiek nasadzuje srnec ihneď druhé parožie, ktoré dorastie:
- v máji až začiatkom júna a vytĺka ho v júni až začiatkom júla a zhadzuje koncom novembra až decembra
- v máji až začiatkom júna a vytĺka ho v júni až začiatkom júla a zhadzuje koncom novembra až decembra
- (ID: 471) Ročný srnec s druhým parožím býva spravidla:
- špičiak a len zvlášť dobre založený srnec nasadzuje parožky vidláka alebo šestoráka
- špičiak a len zvlášť dobre založený srnec nasadzuje parožky vidláka alebo šestoráka
- (ID: 472) 2-ročný srnec v 3. roku života a nasledujúcich rokoch nasadzuje parožie:
- minimálne vidláka a dobre založený srnec stupeň šestoráka, pričom tento stupeň obyčajne už neprekračuje i keď vzácne dochádza i k bohatšiemu vetveniu parôžkov, napr. osmoráka, či dokonca desatoráka
- minimálne vidláka a dobre založený srnec stupeň šestoráka, pričom tento stupeň obyčajne už neprekračuje i keď vzácne dochádza i k bohatšiemu vetveniu parôžkov, napr. osmoráka, či dokonca desatoráka
- (ID: 473) Dospelý srnec vytĺka parožky v:
- koncom marca a apríli a zhadzuje v októbri a novembri
- koncom marca a apríli a zhadzuje v októbri a novembri
- (ID: 474) Najčastejším tvarom srnčieho parožia je stupeň:
- šestoráka
- šestoráka
- (ID: 476) Vek živej srnčej zveri možno odhadnúť:
- podľa celkového vzhľadu a držania tela, tvaru hlavy, šírky nosnej škvrny, šírky krku, podľa doby prefarbovania a vytĺkania a tiež podľa chovania v čriede
- podľa celkového vzhľadu a držania tela, tvaru hlavy, šírky nosnej škvrny, šírky krku, podľa doby prefarbovania a vytĺkania a tiež podľa chovania v čriede
- (ID: 477) Vek ulovenej srnčej zveri zisťujeme pomerne spoľahlivo, a to podľa:
- vývoja a stupňa opotrebovania chrupu, najmä stoličiek
- vývoja a stupňa opotrebovania chrupu, najmä stoličiek
- (ID: 482) Pôvodnou domovinou (areálom) jeleňa siku je:
- východná Ázia (Ďaleký východ a Japonsko)
- východná Ázia (Ďaleký východ a Japonsko)
- (ID: 484) Sfarbenie srsti v letnom období (s výnimkou melanotických jedincov) je u jeleňa siky japonského spravidla:
- sýto gaštanovo červené až žltkasto hnedé s drobnými bielymi škvrnami
- sýto gaštanovo červené až žltkasto hnedé s drobnými bielymi škvrnami
- (ID: 492) Los európsky ako najmohutnejšia parohatá zver môže dosiahnuť v dospelosti (5 – 10 rokov) hmotnosť až:
- 500 kg (najčastejšie do 400 kg)
- 500 kg (najčastejšie do 400 kg)
- (ID: 493) Losica dosahuje v dospelosti (okolo 7. roku života) až:
- 350 kg
- 350 kg
- (ID: 494) Tetrov hlucháň sa vyznačuje:
- nápadným pohlavným dimorfizmom (dvojtvárnosťou)
- nápadným pohlavným dimorfizmom (dvojtvárnosťou)
- (ID: 496) Zafarbenie sliepky tetrova hlucháňa je:
- hrdzavohnedé, tmavo priečne škvrnité
- hrdzavohnedé, tmavo priečne škvrnité
- (ID: 497) Obľúbeným biotopom tetrova hlucháňa sú:
- staré ihličnaté lesy na hrebeňoch hôr
- staré ihličnaté lesy na hrebeňoch hôr
- (ID: 499) Tok tetrova hlucháňa prebieha na tokaniskách v období od:
- marca do konca mája a to v závislosti na počasí a nadmorskej výšky
- marca do konca mája a to v závislosti na počasí a nadmorskej výšky
- (ID: 502) Tetrov holniak sa vyznačuje:
- nápadným pohlavným dimorfizmom v zafarbení
- nápadným pohlavným dimorfizmom v zafarbení
- (ID: 504) Zafarbenie sliepky tetrova je:
- hrdzavohnedé s tmavohnedými priečnymi pásikmi, zobák tmavohnedý
- hrdzavohnedé s tmavohnedými priečnymi pásikmi, zobák tmavohnedý
- (ID: 506) Obľúbeným životným prostredím (biotopom) tetrova holniaka sú:
- okraje hôr, rúbaniská, lesné čistinky, vresoviská a rašeliniská
- okraje hôr, rúbaniská, lesné čistinky, vresoviská a rašeliniská
- (ID: 507) Tok tetrova holniaka prebieha:
- od polovice marca do konca mája, tok prebieha na zemi
- od polovice marca do konca mája, tok prebieha na zemi
- (ID: 508) Kohút tetrova holniaka počas toku vzdáva hlas označovaný ako:
- šuíkanie s následným zreteľným bublaním
- šuíkanie s následným zreteľným bublaním
- (ID: 511) Pokiaľ ide o spôsob života jariabka hôrneho žije:
- monogamným spôsobom života, v ihličnatých a zmiešaných lesoch
- monogamným spôsobom života, v ihličnatých a zmiešaných lesoch
- (ID: 512) Na rozdiel od sliepočky má kohútik jariabka hôrneho:
- na hlave chocholček a na brade výraznú bielo olemovanú čiernu škvrnu
- na hlave chocholček a na brade výraznú bielo olemovanú čiernu škvrnu
- (ID: 513) Tok u jariabka hôrneho prebieha od:
- od polovice marca do konca apríla, na zemi alebo na spodných konároch stromov
- od polovice marca do konca apríla, na zemi alebo na spodných konároch stromov
- (ID: 514) Jariabky hôrne sa párikujú:
- na jeseň od začiatku septembra do konca októbra
- na jeseň od začiatku septembra do konca októbra
- (ID: 517) Základné sfarbenie obidvoch pohlaví jarabice poľnej je:
- vrch tela sivohnedý, spodok hnedosivý s množstvom škvŕn vlniek a pásikov
- vrch tela sivohnedý, spodok hnedosivý s množstvom škvŕn vlniek a pásikov
- (ID: 518) Kohútik jarabice poľnej na rozdiel od sliepočky má:
- na krídlových krovkách len pozdĺžny svetlý pás pri osi pera
- na krídlových krovkách len pozdĺžny svetlý pás pri osi pera
- (ID: 519) Hmotnosť dospelej jarabice poľnej sa pohybuje v rozpätí:
- od 0,35 – 0,45 kg
- od 0,35 – 0,45 kg
- (ID: 522) Hmotnosť dospelého bažanta poľovného sa pohybuje medzi:
- 1,1 až 2,0 kg u kohúta, 0,8 až 1,4 kg u sliepky
- 1,1 až 2,0 kg u kohúta, 0,8 až 1,4 kg u sliepky
- (ID: 523) Sliepka bažanta poľovného má sfarbenie:
- hnedé až sivohnedé viac-menej zemité s jarabou kresbou
- hnedé až sivohnedé viac-menej zemité s jarabou kresbou
- (ID: 525) Vek u bažanta poľovného (kohúta) na výrade určujeme:
- podľa ostrohy, u dospelého kohúta je dlhšia a ostro zakončená, u mladého krátka a tupá
- podľa ostrohy, u dospelého kohúta je dlhšia a ostro zakončená, u mladého krátka a tupá
- (ID: 526) Pokiaľ ide o spôsob života bažant žije:
- polygamne (1 kohút s 3 – 4 sliepkami), spoločne sa zdržujú len v priebehu toku
- polygamne (1 kohút s 3 – 4 sliepkami), spoločne sa zdržujú len v priebehu toku
- (ID: 527) Tok jarabice poľnej prebieha:
- od konca marca do konca apríla, keď sa jarabice celý deň ozývajú čirikaním a páriky si vymedzia teritória
- od konca marca do konca apríla, keď sa jarabice celý deň ozývajú čirikaním a páriky si vymedzia teritória
- (ID: 532) Pôvodnou domovinou bažantov je oblasť:
- juhozápadný Kaukaz, východná Ázia a Japonsko
- juhozápadný Kaukaz, východná Ázia a Japonsko
- (ID: 533) Bažant poľovný sa vyznačuje:
- výrazným pohlavným dimorfizmom (v sfarbení)
- výrazným pohlavným dimorfizmom (v sfarbení)
- (ID: 534) Tok bažanta poľovného prebieha od:
- konca marca do polovice mája, ale pri náhradnej znáške až do konca júna
- konca marca do polovice mája, ale pri náhradnej znáške až do konca júna
- (ID: 536) Sliepka bažanta si zakladá hniezdo:
- na zemi v plytkej jamke, ktorú len slabo vystiela kúskami rastlín a perím prevažne v travinách a burinách
- na zemi v plytkej jamke, ktorú len slabo vystiela kúskami rastlín a perím prevažne v travinách a burinách
- (ID: 537) Pôvodnou domovinou morky divej je:
- severná Amerika
- severná Amerika
- (ID: 538) Sfarbenie oboch pohlaví morky divej je:
- tmavo sivé až čierne s prímesou hnedej a bronzovým leskom
- tmavo sivé až čierne s prímesou hnedej a bronzovým leskom
- (ID: 540) Sfarbenie lysky čiernej v oboch pohlaviach je:
- čierne s bielou lysinou na čele a bielym zobákom
- čierne s bielou lysinou na čele a bielym zobákom
- (ID: 544) Drop fúzatý je najväčším stepným vtákom:
- Európy
- Európy
- (ID: 547) Sfarbenie sluky lesnej je:
- na chrbte hrdzavohnedé, na temene hlavy má priečne tmavé pruhy a na brušnej strane žltkasto hnedé
- na chrbte hrdzavohnedé, na temene hlavy má priečne tmavé pruhy a na brušnej strane žltkasto hnedé
- (ID: 549) Pre sluku lesnú je charakteristický:
- dlhý zobák 71 až 78 mm a pomerne krátke nohy
- dlhý zobák 71 až 78 mm a pomerne krátke nohy
- (ID: 550) Tok sluky lesnej prebieha na jarnom ťahu približne od:
- polovice marca do konca apríla
- polovice marca do konca apríla
- (ID: 552) Pokiaľ ide o spôsob života čajky smejivej je:
- sťahovavý vták, žijúci monogamne v pároch na okrajoch vodných plôch v kolóniách
- sťahovavý vták, žijúci monogamne v pároch na okrajoch vodných plôch v kolóniách
- (ID: 554) Pokiaľ ide o spôsob života, hus divá je:
- monogamný druh, ktorý žije v trvalých pároch vytvorených z mladých jedincov na jeseň a ktoré zotrvávajú spolu po celý život
- monogamný druh, ktorý žije v trvalých pároch vytvorených z mladých jedincov na jeseň a ktoré zotrvávajú spolu po celý život
- (ID: 555) Rad sokolotvaré, čiže dravé vtáky rozdeľujeme do troch čeľadí:
- sokolovité, jastrabovité, kršiakovité
- sokolovité, jastrabovité, kršiakovité
- (ID: 557) Čriedu jeleníc vedie:
- vedúca jelenica, spravidla skúsený, kondične silný jedinec stredného veku s jelenčaťom
- vedúca jelenica, spravidla skúsený, kondične silný jedinec stredného veku s jelenčaťom
- (ID: 558) Čriedu jeleňov vedie:
- najmladší jeleň
- najmladší jeleň
- (ID: 559) Čriedu jelenice opúšťajú jedine:
- pri kladení mláďat ale skoro sa do nej aj s mláďaťom vracajú
- pri kladení mláďat ale skoro sa do nej aj s mláďaťom vracajú
- (ID: 560) Čriedy jeleňov sa pred rujou:
- rozpadajú
- rozpadajú
- (ID: 561) Zo zmyslov má jelenia zver najdokonalejšie vyvinutý:
- čuch a sluch
- čuch a sluch
- (ID: 562) Jelene sa v priebehu ruje ozývajú:
- hlbokým hrdelným ručaním
- hlbokým hrdelným ručaním
- (ID: 563) Podľa intenzity ručania jeleňov hovoríme:
- hlasitej alebo tichej ruji
- hlasitej alebo tichej ruji
- (ID: 564) Tichá jelenia ruja prebieha:
- za teplého počasia ale hlavne pri nedostatku dospelých jeleňov
- za teplého počasia ale hlavne pri nedostatku dospelých jeleňov
- (ID: 565) Jelenia zver, samčia i samičia pohlavne dospieva:
- už v druhom roku života
- už v druhom roku života
- (ID: 566) Ruja u jelenej zveri spravidla prebieha:
- od 10. septembra do 10. októbra
- od 10. septembra do 10. októbra
- (ID: 568) Vek jeleňa v revíri určujeme podľa:
- celkového vzhľadu tela – postavy
- celkového vzhľadu tela – postavy
- (ID: 570) Samcom jelenej zveri vyrastajú na hlave parohy, ktoré:
- každoročne zhadzuje a znovu nasadzuje
- každoročne zhadzuje a znovu nasadzuje
- (ID: 571) Paroh jelenej zveri je:
- kostný útvar
- kostný útvar
- (ID: 572) Parohy jeleňovi každoročne vyrastajú z:
- pučníc
- pučníc
- (ID: 574) Po ukončení rastu pučníc mladému jeleňovi narastie prvé parožie vo veku:
- 14 mesiacov
- 14 mesiacov
- (ID: 575) Jeleňa s prvým parožím nazývame:
- ihličiak
- ihličiak
- (ID: 576) Kmeň, hlavná os jelenieho parohu má tieto časti:
- ružicu, ryhy, perly, vetvy
- ružicu, ryhy, perly, vetvy
- (ID: 577) Prvá vetva nad ružicou na kmeni jelenieho parohu sa nazýva:
- očnica
- očnica
- (ID: 578) Druhá vetva nad očnicou na kmeni jelenieho parohu sa nazýva:
- nadočnica, ktorá u niektorých jedincov môže chýbať
- nadočnica, ktorá u niektorých jedincov môže chýbať
- (ID: 579) Tretia vetva nad nadočnicou na kmeni jelenieho parožia sa nazýva:
- stredná vetva
- stredná vetva
- (ID: 580) Štvrtá vetva na kmeni jelenieho parohu nad strednou vetvou, resp. medzi strednou vetvou a korunou, ktorá sa započítava do koruny sa nazýva:
- vlčia vetva (nesprávne - vlčník)
- vlčia vetva (nesprávne - vlčník)
- (ID: 581) Kmeň jelenieho parohu môže byť zakončený:
- ihlicovite, vidlicou alebo korunou
- ihlicovite, vidlicou alebo korunou
- (ID: 582) Korunou označujeme koniec kmeňa jelenieho parohu, keď je:
- kmeň zakončený min. troma vetvami
- kmeň zakončený min. troma vetvami
- (ID: 584) Rozšírená časť kmeňa jelenieho parožia tesne nad pučnicou sa nazýva:
- ružica
- ružica
- (ID: 585) Jeleň, ktorý má na každom kmeni rovnaký počet vetiev sa nazýva:
- pravidelný
- pravidelný
- (ID: 587) Pôvodnou domovinou danielej zveri je:
- predná a malá Ázia
- predná a malá Ázia
- (ID: 588) Čriedu danielov vedie:
- najsilnejší dospelý daniel a postavenie v čriede nestráca ani po zhodení parožia
- najsilnejší dospelý daniel a postavenie v čriede nestráca ani po zhodení parožia
- (ID: 589) Čriedu danielic vedie:
- vedúca danielica, ktorá je najostražitejšia, najskúsenejšia a zároveň i vodiaca danielica
- vedúca danielica, ktorá je najostražitejšia, najskúsenejšia a zároveň i vodiaca danielica
- (ID: 590) Danielia zver je najčastejšie sfarbená:
- svetlo hrdzavé s bielymi škvrnami po tele a tmavým pásom na chrbte, ktorý siaha až na chvost, v zime je sivohnedý bez výrazných škvŕn
- svetlo hrdzavé s bielymi škvrnami po tele a tmavým pásom na chrbte, ktorý siaha až na chvost, v zime je sivohnedý bez výrazných škvŕn
- (ID: 591) Zo zmyslových orgánov u danielej zveri je najlepšie vyvinutý:
- čuch a sluch
- čuch a sluch
- (ID: 593) Dospelá danielia zver dosahuje hmotnosť od:
- 50 do 90 kg daniel a od 40 do 55 kg danielica
- 50 do 90 kg daniel a od 40 do 55 kg danielica
- (ID: 594) Daniela ruja trvá:
- od 5. októbra do začiatku novembra
- od 5. októbra do začiatku novembra
- (ID: 595) Danielice sa aktívne zúčastňujú ruje už:
- v 2. roku života
- v 2. roku života
- (ID: 596) Dospelé daniele v priebehu ruje:
- sa neustále ozývajú chrapľavým hrdelným chŕkaním
- sa neustále ozývajú chrapľavým hrdelným chŕkaním
- (ID: 597) Daniel v priebehu ruje sa správa tak, že:
- nevyhľadáva danielice, naopak rujné danielice a danieličky prichádzajú na rujovisko za danielom
- nevyhľadáva danielice, naopak rujné danielice a danieličky prichádzajú na rujovisko za danielom
- (ID: 599) Hmotnosť dospelej muflonej zveri je:
- 40 až 55 kg muflón, 30 až 40 kg muflonica
- 40 až 55 kg muflón, 30 až 40 kg muflonica
- (ID: 601) Duté rohovité tuľajky u muflóna sú:
- derivátom kože, keď koža na báze rohových kostí postupne rohovatie
- derivátom kože, keď koža na báze rohových kostí postupne rohovatie
- (ID: 602) Muflonia ruja prebieha od:
- konca októbra do začiatku decembra
- konca októbra do začiatku decembra
- (ID: 604) Vek baranov u muflónej zveri v revíri odhadujeme:
- podľa mohutnosti tela a tuľajok, veľkosti bielej tvárovej masky
- podľa mohutnosti tela a tuľajok, veľkosti bielej tvárovej masky
- (ID: 606) Kamzík vrchovský tatranský je:
- pôvodným druhom našej fauny
- pôvodným druhom našej fauny
- (ID: 609) Zo zmyslov má kamzičia zver najlepšie vyvinutý:
- výborný zrak, dobrý čuch, sluch ale i hmat v oblasti pyskov
- výborný zrak, dobrý čuch, sluch ale i hmat v oblasti pyskov
- (ID: 610) Ruja u kamzičej zveri prebieha od:
- začiatku novembra do polovice decembra
- začiatku novembra do polovice decembra
- (ID: 612) Kamzičia zver žije:
- v čriedach oddelených podľa pohlavia a staré kamzíky samotársky
- v čriedach oddelených podľa pohlavia a staré kamzíky samotársky
- (ID: 614) Rozdiel v tvare rožkov medzi kamzíkom a kamzicou je:
- u kamzíka sú na báze silnejšie a viac hákovito zahnuté
- u kamzíka sú na báze silnejšie a viac hákovito zahnuté
- (ID: 615) Živá hmotnosť dospelej diviačej zveri je od:
- 120 až 250 kg u kanca (výnimočne cez 300 kg) a 80 až 150 kg u diviačice (výnimočne do 200 kg)
- 120 až 250 kg u kanca (výnimočne cez 300 kg) a 80 až 150 kg u diviačice (výnimočne do 200 kg)
- (ID: 616) Zo zmyslov je u diviačej zveri najlepšie vyvinutý:
- čuch a sluch, zrak je slabší
- čuch a sluch, zrak je slabší
- (ID: 617) Letná srsť diviačej zveri je na rozdiel od zimnej:
- riedka a krátka, svetlejšia čiernosivá, hnedosivá a sivá, bez podsady, na chrbte riedke štetiny
- riedka a krátka, svetlejšia čiernosivá, hnedosivá a sivá, bez podsady, na chrbte riedke štetiny
- (ID: 620) Očné zuby diviakov – kancov tzv. kly:
- nie sú zakončené koreňom a preto neustále dorastajú
- nie sú zakončené koreňom a preto neustále dorastajú
- (ID: 621) Očné zuby diviačice sú:
- nápadne kratšie a slabšie, takmer nevyčnievajúce z rypáka a sú zakončené úzkym otvorom do zubnej dutiny
- nápadne kratšie a slabšie, takmer nevyčnievajúce z rypáka a sú zakončené úzkym otvorom do zubnej dutiny
- (ID: 622) Párenie diviačej zveri prebieha spravidla od:
- novembra do konca januára
- novembra do konca januára
- (ID: 624) Dĺžka gravidity u diviačice trvá:
- 114 – 118 dní, t. j. 3 mesiace, 3 týždne a 3 dni
- 114 – 118 dní, t. j. 3 mesiace, 3 týždne a 3 dni
- (ID: 625) Diviačica rodí, poľovnícky vrhá:
- 3 až 8 diviačat, výnimočne 10 až 12 diviačat
- 3 až 8 diviačat, výnimočne 10 až 12 diviačat
- (ID: 626) Čriedu diviačej zveri vždy vedie:
- spravidla najstaršia a najskúsenejšia vodiaca diviačica, len v období párenia sa na konci čriedy zdržujú kance
- spravidla najstaršia a najskúsenejšia vodiaca diviačica, len v období párenia sa na konci čriedy zdržujú kance
- (ID: 627) Počas roka diviačia zver žije prevažne:
- vo väčších čriedach, ktoré pozostávajú z materských skupín, ktoré tvoria vodiace diviačice, ich diviačatá a ich vlaňajšie potomstvo – lanštiaky, pričom lanštiaky samčieho pohlavia po dosiahnutí pohlavnej zrelosti sú z čriedy vyhnané
- vo väčších čriedach, ktoré pozostávajú z materských skupín, ktoré tvoria vodiace diviačice, ich diviačatá a ich vlaňajšie potomstvo – lanštiaky, pričom lanštiaky samčieho pohlavia po dosiahnutí pohlavnej zrelosti sú z čriedy vyhnané
- (ID: 628) Charakteristickým znakom čeľade zajacotvarých sú:
- nápadne dlhšie a silnejšie zadné nohy (štvorprsté) ako kratšie predné nohy (päťprsté) zakončené ostrými pazúrmi
- nápadne dlhšie a silnejšie zadné nohy (štvorprsté) ako kratšie predné nohy (päťprsté) zakončené ostrými pazúrmi
- (ID: 629) Dospelý zajac poľný (Lepus europaeus) dosahuje priemernú hmotnosť:
- 4 kg
- 4 kg
- (ID: 630) Zo zmyslových orgánov u zajaca poľného je najlepšie vyvinutý:
- sluch, pričom čuch podľa ktorého sa orientuje na kratšiu vzdialenosť a zrak sú slabšie
- sluch, pričom čuch podľa ktorého sa orientuje na kratšiu vzdialenosť a zrak sú slabšie
- (ID: 631) Zajac poľný žije:
- prevažne nočným, samotárskym a polygamným spôsobom
- prevažne nočným, samotárskym a polygamným spôsobom
- (ID: 632) Obdobie párenia, poľovnícky honcovania zajaca poľného začína v našich podmienkach:
- za miernych zím už na začiatku januára a končí v auguste
- za miernych zím už na začiatku januára a končí v auguste
- (ID: 635) Zajačica poľná vrhá mláďatá:
- osrstené a vidiace do plytkej jamky na zemi
- osrstené a vidiace do plytkej jamky na zemi
- (ID: 637) Hmotnosť dospelého králika divého sa pohybuje medzi:
- 1,3 – 2,2 kg, v priemere 1,5 kg
- 1,3 – 2,2 kg, v priemere 1,5 kg
- (ID: 638) Králik divý žije:
- prevažne nočným spôsobom života, polygamne v mnoho početných kolóniách, na ľahkých piesočnatých pôdach kde si vyhrabáva hlboké a členité diery (brlohy) od ktorých sa veľmi nevzdiaľuje
- prevažne nočným spôsobom života, polygamne v mnoho početných kolóniách, na ľahkých piesočnatých pôdach kde si vyhrabáva hlboké a členité diery (brlohy) od ktorých sa veľmi nevzdiaľuje
- (ID: 639) Párenie, poľovnícky honcovanie u králika divého prebieha:
- podľa počasia, spravidla už začiatkom februára a trvá nepretržite do jesene
- podľa počasia, spravidla už začiatkom februára a trvá nepretržite do jesene
- (ID: 640) Dĺžka gravidity u králičice divej trvá:
- 28 až 32 dní
- 28 až 32 dní
- (ID: 642) Z čeľade holubotvarých sa u nás vyskytujú:
- hrdlička záhradná, hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik
- hrdlička záhradná, hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik
- (ID: 644) Z čeľade holubotvarých medzi sťahovavé druhy patria:
- hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik
- hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik
- (ID: 645) Pre čeľaď holubotvaré je charakteristické:
- v priebehu odchovnej sezóny znášajú 2 až 3 krát po dve biele vajcia na ktorých sedia 14 – 17 dní
- v priebehu odchovnej sezóny znášajú 2 až 3 krát po dve biele vajcia na ktorých sedia 14 – 17 dní
- (ID: 646) Charakteristické znaky kormorána veľkého sú:
- veľký čierny vták s hnedým nádychom a bielou kresbou na hlave o hmotnosti 1,7 až 2,6 kg, hniezdi v kolóniách na vysokých stromoch, živý sa prevažne rybami a je sťahovavý
- veľký čierny vták s hnedým nádychom a bielou kresbou na hlave o hmotnosti 1,7 až 2,6 kg, hniezdi v kolóniách na vysokých stromoch, živý sa prevažne rybami a je sťahovavý
- (ID: 647) Charakteristické znaky volavky popolavej sú:
- na chrbte popolavý až modrosivé, hlava a krk sú biele, hmotnosť 1 – 2 kg, medzi prstami chýbajú plávacie blany, hniezdi na stromoch často v kolóniách, ale aj jednotlivo, živí sa prevažne rybami, obojživelníkmi, hmyzom a je sťahovavým vtákom
- na chrbte popolavý až modrosivé, hlava a krk sú biele, hmotnosť 1 – 2 kg, medzi prstami chýbajú plávacie blany, hniezdi na stromoch často v kolóniách, ale aj jednotlivo, živí sa prevažne rybami, obojživelníkmi, hmyzom a je sťahovavým vtákom
- (ID: 648) Charakteristické znaky drozda čvikotavého sú:
- má sivú hlavu, záhlavie, chvost a krovky, čim sa odlišuje od ostatných drozdov, hmotnosť sa pohybuje od 90 do 110 gramov, je sťahovavým vtákom
- má sivú hlavu, záhlavie, chvost a krovky, čim sa odlišuje od ostatných drozdov, hmotnosť sa pohybuje od 90 do 110 gramov, je sťahovavým vtákom
- (ID: 649) Charakteristické znaky krkavca čierneho sú:
- má celé telo čierne, pomerne veľký kovovolesklý zobák a klinovitý chvost, hniezdi na stromoch a skalách, žije monogamne a v zime sa zhlukuje do menších kŕdľov, je stálym vtákom
- má celé telo čierne, pomerne veľký kovovolesklý zobák a klinovitý chvost, hniezdi na stromoch a skalách, žije monogamne a v zime sa zhlukuje do menších kŕdľov, je stálym vtákom
- (ID: 650) Charakteristické znaky medvedíka čistotného sú:
- tvarom ohnutého chrbta pripomína mačku, tvárová časť je svetlá s priečnym tmavým pruhom cez oči, má dlhšiu srsť, chvost sivý s čiernymi obrúčkami, hmotnosť 4,5 až 16 kg patrí medzi nepravých zimných spáčov
- tvarom ohnutého chrbta pripomína mačku, tvárová časť je svetlá s priečnym tmavým pruhom cez oči, má dlhšiu srsť, chvost sivý s čiernymi obrúčkami, hmotnosť 4,5 až 16 kg patrí medzi nepravých zimných spáčov
- (ID: 651) Charakteristické znaky zubra hrivnatého sú:
- najväčší európsky cicavec z čeľade turovitotvarých, je celý tmavohnedý s pomerne jemnou, na prednej časti tela predlženou srsťou, rohy sú krátke a vytočené do hora, dospelý býk dosahuje hmotnosť do 1 000 až 1 300 kg,
- najväčší európsky cicavec z čeľade turovitotvarých, je celý tmavohnedý s pomerne jemnou, na prednej časti tela predlženou srsťou, rohy sú krátke a vytočené do hora, dospelý býk dosahuje hmotnosť do 1 000 až 1 300 kg,
- (ID: 1024) Diviačie kly sú:
- očniaky v čeľusti (horné) a v sánke (dolné) diviaka, ktoré sa uchovávajú ako trofej
- očniaky v čeľusti (horné) a v sánke (dolné) diviaka, ktoré sa uchovávajú ako trofej
- (ID: 1027) Fialka je:
- pachová žľaza nad koreňom chvosta líšky hrdzavej
- pachová žľaza nad koreňom chvosta líšky hrdzavej
- (ID: 1028) Fučanie je:
- hlasový prejav diviačej zveri po zvetrení nebezpečenstva
- hlasový prejav diviačej zveri po zvetrení nebezpečenstva
- (ID: 1030) Grúlenie zveri je:
- výhražný hlasový prejav diviaka lesného
- výhražný hlasový prejav diviaka lesného
- (ID: 1033) Hniezdenie je:
- stavanie hniezd, znášanie vajec a sedenie na nich
- stavanie hniezd, znášanie vajec a sedenie na nich
- (ID: 1035) Hrabanisko, správne hrabanka je:
- miesto, kde hrabal srnec, slúži mu na značkovanie teritória
- miesto, kde hrabal srnec, slúži mu na značkovanie teritória
- (ID: 1036) Hradovací strom je:
- strom, na ktorý si pravidelne sadá pernatá zver odpočívať alebo spať
- strom, na ktorý si pravidelne sadá pernatá zver odpočívať alebo spať
- (ID: 1037) Hradovanie je:
- sedenie a odpočívanie niektorých druhov pernatej zveri na hradovacom strome
- sedenie a odpočívanie niektorých druhov pernatej zveri na hradovacom strome
- (ID: 1051) Kvorkanie je:
- vŕkavý hlasový prejav tokajúceho samčeka sluky pri večernom prelete
- vŕkavý hlasový prejav tokajúceho samčeka sluky pri večernom prelete
- (ID: 1057) Lopata je:
- lopatovite rozšírená horná plochá časť kmeňa parohu daniela a losa
- lopatovite rozšírená horná plochá časť kmeňa parohu daniela a losa
- (ID: 1058) Lopatár je:
- daniel alebo los s plne vyvinutým lopatovitým parožím
- daniel alebo los s plne vyvinutým lopatovitým parožím
- (ID: 1060) Maska je:
- výrazné sfarbenie tvárovej časti hlavy zvieraťa, odlišné od sfarbenia ostatného tela
- výrazné sfarbenie tvárovej časti hlavy zvieraťa, odlišné od sfarbenia ostatného tela
- (ID: 1061) Mraučanie je:
- hlasový prejav mačkovitých šeliem
- hlasový prejav mačkovitých šeliem
- (ID: 1062) Mrnkanie je:
- málo výrazný hlasový prejav jeleňa v ruji
- málo výrazný hlasový prejav jeleňa v ruji
- (ID: 1063) Mrmlanie = mumlanie je:
- typický hlasový prejav medveďa
- typický hlasový prejav medveďa
- (ID: 1078) Paličkár je:
- srnec, spravidla mladý, s drobnými parožkami (tzv. nulté parožie) v podobe nerozvetvených kmienkov dlhých len niekoľko cm
- srnec, spravidla mladý, s drobnými parožkami (tzv. nulté parožie) v podobe nerozvetvených kmienkov dlhých len niekoľko cm
- (ID: 1079) Panáčkovanie je:
- vztyčovanie sa niektorých druhov malých cicavcov (zajac, králik, svišť, lasica, syseľ) na zadných nohách pri pozorovaní okolia
- vztyčovanie sa niektorých druhov malých cicavcov (zajac, králik, svišť, lasica, syseľ) na zadných nohách pri pozorovaní okolia
- (ID: 1084) Parohy sú:
- plné kostené útvary vyrastajúce z výbežkov čelových kostí (pučníc) jeleňov
- plné kostené útvary vyrastajúce z výbežkov čelových kostí (pučníc) jeleňov
- (ID: 1085) Parochňa, resp. parochňovité parožie je:
- stále rastúci, nedostatočne kostnatejúci deformovaný parožný útvar, ktorý zver nevytĺka ani nezhadzuje pre hormonálnu poruchu
- stále rastúci, nedostatočne kostnatejúci deformovaný parožný útvar, ktorý zver nevytĺka ani nezhadzuje pre hormonálnu poruchu
- (ID: 1086) Parochniar je:
- samec parohatej zveri, ktorá má parožie zmenené na parochňu
- samec parohatej zveri, ktorá má parožie zmenené na parochňu
- (ID: 1091) Pelech je:
- miesto, kde odpočívajú, spia, rodia a odchovávajú mláďatá niektoré druhy malej srstnatej zveri, najmä šelmy napr. kuny a zajace
- miesto, kde odpočívajú, spia, rodia a odchovávajú mláďatá niektoré druhy malej srstnatej zveri, najmä šelmy napr. kuny a zajace
- (ID: 1092) Penisová kosť je:
- kostička vystužujúca pohlavný úd samcov šeliem
- kostička vystužujúca pohlavný úd samcov šeliem
- (ID: 1099) Myškovanie je:
- napodobňovanie pišťania, ktorým sa vábi na dostrel líška alebo iná dravá zver
- napodobňovanie pišťania, ktorým sa vábi na dostrel líška alebo iná dravá zver
- (ID: 1102) Pĺznutie, nesprávne presrsťovanie je:
- výmena srsti najmä v jarnom období
- výmena srsti najmä v jarnom období
- (ID: 1149) Rohovina je:
- produkt pokožkových buniek, na niektorých miestach vytvára pevné tvrdé rohovinové útvary, napr. ratice, pazúry, tuľajky, zobák
- produkt pokožkových buniek, na niektorých miestach vytvára pevné tvrdé rohovinové útvary, napr. ratice, pazúry, tuľajky, zobák
- (ID: 1150) Rohy sú:
- kužeľovitý kostený výrastok na čelovej kosti obalený rohovinovou tuľajkou
- kužeľovitý kostený výrastok na čelovej kosti obalený rohovinovou tuľajkou
- (ID: 1259) Zimný spánok (hibernácia) je:
- dlhodobá spánková letargia, umožňujúca niektorým druhom zvierat prežiť nepriaznive ekologické podmienky zimného obdobia
- dlhodobá spánková letargia, umožňujúca niektorým druhom zvierat prežiť nepriaznive ekologické podmienky zimného obdobia
- (ID: 5544) Na obrázku vidíte:
- kunu lesnú
- kunu lesnú
- (ID: 5545) Na obrázku vidíte:
-
- kunu skalnú
- kunu skalnú
- (ID: 5546) Na obrázku vidíte:
- tchora tmavého
- tchora tmavého
- (ID: 5547) Na obrázku vidíte:
- králika divého
- králika divého
- (ID: 5548) Na obrázku vidíte:
- zajaca poľného
- zajaca poľného
- (ID: 5549) Na obrázku vidíte:
- psíka medviedikovitého
- psíka medviedikovitého
- (ID: 5550) Na obrázku vidíte:
- samicu losa mokraďového
- samicu losa mokraďového
- (ID: 5551) Na obrázku vidíte:
- rysa ostrovida
- rysa ostrovida
- (ID: 5552) Na obrázku vidíte:
- tetrova holniaka
- tetrova holniaka
- (ID: 5553) Na obrázku vidíte:
- tetrova hlucháňa
- tetrova hlucháňa
- (ID: 5554) Na obrázku vidíte:
- jarabicu poľnu
- jarabicu poľnu
- (ID: 5555) Na obrázku vidíte:
- jariabka lesného
- jariabka lesného
- (ID: 5556) Na obrázku vidíte:
- holuba hrivnáka
- holuba hrivnáka
- (ID: 5557) Na obrázku vidíte:
- hrdličku poľnú
- hrdličku poľnú
- (ID: 5558) Na obrázku vidíte:
- kačicu divú
- kačicu divú
- (ID: 5559) Na obrázku vidíte:
- havrana čierneho
- havrana čierneho
- (ID: 5560) Na obrázku vidíte:
- vranú túlavú
- vranú túlavú
- (ID: 5561) Na obrázku vidíte:
- jazveca lesného
- jazveca lesného
- (ID: 5562) Na obrázku vidíte:
- jastraba lesného
- jastraba lesného