Nevinou skrehnutá
Nevinou skrehnutá kričíš zo sna,
blúdiš tmou, chladnou samotou,
vo vlhkom zajatí myšlienok ticha,
v srdci zadýchaná z tých večných útekov,
a cítiš tlak, čo prší na tvoj oblak,
sú to drobné kvapky nemých sĺz,
v ktorých už viac nevládzeš dýchať,
v očiach tvojich sa odráža vlhký súmrak,
čo slnečné lúče odplaví do tieňa,
v chladnej náruči samoty rozpúšťa
sa všetka jemnosť,neha.