Myšlienky (bez veršov)
Ak chceme lietať a snívať v oblakoch, potrebujeme krídla, ak si však všetky naše sny a predstavy chceme preniesť aj na zem, mali by sme sa naučiť aj pristávať a kráčať po zemi.. :)
láska nie je to, ak ku niekomu niečo pociťuješ len vtedy, ak sa ťa svojimi dlaňami dotýka, ak ťa nosí stále vo svojom vrelom náručí, alebo ak sa ti páčia jej/jeho bozky, ak ťa priťahuje svojim telom....pravá láska je to vtedy, keď je nadiaľku, či už z blízka, alebo z ďaleka, stále horúca, stále rovnaká a nikdy sa pre nič za nič a ani pre nikoho iného nekončiaca, ak ťa priťahuje svojou dušou a srdcom a presne to isté pociťuješ aj vo svojom srdci, ak nie je láska napätá a ani náladová, či majetnícka, pretože láska vôbec nie je o tom, mať niekoho a vlastniť, vlastniť jeho telo, každá duša je idividum, každá duša toho druhého je vždy iná a spútať ju nemožno, nemožno ju uzavrieť medzi štyrmi stenami a vlastniť niekoho iného, ale možno obe duše spojiť, ak to ale samé príde, ak nikto nikoho do ničoho nenúti a všetko sa stane samé od seba, sú si podobné, alebo aj odlišné, ale dopĺňajú sa, rozumia si, vždy si vo všetkom pomáhajú a keď sú spolu, cítia, akoby boli obaja úplné, akoby sa obe srdcia našli a spoločne tvorili to jedno, navždy nerozlučné a láskou do smrti a až za ňu spojené :-))
Pre niekoho možno len zrnko piesku, no pre mňa všetok oceán, celá obloha plná spomienkových obláčikov - na všetky chvíle strávené pri vábivo hrejivom nežnom ohni šľahajúc svojimi nádhernými plameňmi rovno do môjho vetrom zaviateho srdca...
my všetci spolu sme ako jedno sklenené srdce, celistvé a dokonalé dokonalé, ktoré spadlo na zem a rozbilo sa na plno malých sklenených črepiniek, pri čom každá z nich je originálna, každá má iný..svoj vlastný tvar, inak vyzerá, každá vie to, čo tá druhá zasa nie a naopak, každá má svoju vlastnú životnú cestu, úlohu a povahu a nie každá črepinka zapadne do tej druhej, aby s ňou mohla vytvoriť pár.. tá pravá je naozaj len jediná, jedna z mála, s ktorou do seba navzájom zapadnete, vytvoríte celistvosť a vaše srdcia sa tak navždy spoja :))
Ženy túžia zvyčajne po veľkom silnom mocnom ochrancovi ich jemného a nežného srdca a zároveň túžia aj po láske od neho, ktorú samé tak nežne dávajú...
Muži snívajú, aby žena pochopila ich tvrdú silu...prijala ich občasné slobodné úlety a pochopila ich (tak ako aj muži jej lásku), no zároveň snívajú tiež po nežnosti a jemnosti ženského milujúceho ženského srdca a jej pôvabnej nespútanej nekonečnej kráse...
*Každý hľadáme v tom druhom protiklad, to, čo samy nemáme a tak veľmi nám chýba, no zároveň tiež potrebujeme aj kúsok z toho, čo samy dávame, aby vznikla rovnováha:)
...no žiadna dokonalosť však nie je, existujeme len kompromis medzi dvoma a viacerými ľuďmi.
..žiť a nechať žiť, obdivovať krásu, ale ju nevlastniť, dávať, ale nič späť neočakávať, dohodnúť sa bez boja, darovať bez príčiny, milovať srdcom a milovať stále rovnako, v slobode žiť a nikomu ju nekradnúť ....láska v srdci a harmónia na duši ♥
snívaš si svoj najkrajší svoj sen, tak silno a tak veľmi po sne túžiš, aby sa stal skutočnosťou, že by si preň obetoval naozaj všetko, ba aj celý svoj život...a keď už sa konečne stáva skutočnosťou, keď už konečne k tebe začnú prenikať spomedzi mrakov v mrazivej zime tie nádherné ohnivé lúče, ktoré ťa hľadia po tvári a udierajú do očí svojou iskrou, ktoré ti svojimi dotykmi rozpália celé srdce, až sa ocitáš celý v plameňoch, sen už naraz prestáva byť snom, ale každým dňom čo dňom sa začína stávať skutočnosťou:)) a práve vtedy, keď si už ku svojmu snu tak blízko a tak veľmi dlho si naň čakal, keď už si ťa svojou iskrou zapálil a prichádza za tebou, vtedy práve tesne pred jeho príchodom, príde niekto, kto ti ho náhle z ničoho vezme a ani bez povšimnutia čo i len bez jediného slovka odíde aj s tvojim najkrajším snom, ako voda, čo tvoje rozpálené srdce celkom uhasí a všetok tvoj plameň, v ktorom si sa znášal oblakmi zadusí, tvoje srdce začne čoraz viac chladnúť, až zamrzne na tvrdý ľad, a všetky tvoje túžby a priania po nádhernom sne sa náhle rozplynú v ľadovom krištáli...
Ak niečo robíš z lásky, vôbec sa nezaťažíš a len tíškom lietaš šírou oblohou pomalým a jemným ani horúcim, ani mrazivým vlažným prúdom vetra nežne sa nesúc do výšin, pomedzi oblakmi, odkiaľ sa dívaš na svet z výšin, odkiaľ vidíš, toho, kto je ti v básni najväčšou inšpiráciou a žiadne prekážky nie sú prekážkami, ak je láska naozaj skutočná :*
Ak niekoho stratíš, celkom určite dakoho nového získaš, alebo ťa bude mať o to radšej ten, koho si už pred tým poznal*
Každý z nás môže byť tým, čím naozaj chce byť ----- nie sme len obyčajné papierové figúrky - sme vesmír a tak ho aj naplno (sami seba a svoje schopnosti) využívajme, tam niet žiadnych hraníc a obmedzení, len naša predstawivosť, myšlienky, túžby a slová, ktoré sa behom mihnutím oka môžu stať hmotnými...stačí len chcieť, veriť v to a ani raz nezaváhať..
Nie je žiaden klad ani zápor...je to (všetko) o vzťahoch medzi nami samými, o vzájomnom porozumení / nechápaní
...a niekedy je to len zase boj / harmónia - istota / neistota v sebe samom.
Vždy však treba byt za každých okolností sám sebou: každý si žijeme svoj vlastný život za ktorý sme si zodpovedný, žime si teda život podľa seba každý vlastnou chuťou podľa vlastného vkusu a nenechajme si ho znechutiť inými!
Radšej už vôbec necítiť ako sa neustále trápiť, sny nie sú všetko, sny sú len naše predstavy a ilúzie z kozmu, ktoré tak ako k nám priletia, tak aj odletia...tiež je to tak aj s mnohými ľuďmi vznášajúcimi sa povetrím...každého jedného dňa vietor dakam
inam sfúkne, len málo kto tu s nami ostáva večne....mať ale tak po boku niekoho, na kom mi záleží a keď je to obojstranné a vedieť, že sa na teba nikdy nevykašle, vždy bude pri mne ako ja pri ňom...nie ako len obyčajný priatelia a kamaráti (častokrát aj s maskou na tvári), ktorý môžu kedykoľvek nečakane opustiť (...) ...mať pri sebe niekoho, s kým si rozumieš, už len to, že sa mu v tíšku a pokoji pozrieš do očí stačí, slov nie je potreba...a spoločne tým nadobúdate vzájomnú rovnováhu..on jedna strana mince a ja tá druhá, ktoré sa vzájomne vyvažujú a tvoria jedno...ako prekrásna ľaliová zelená záhrada, v ktorej vzápätí červené ruže vypučia a vzrastú v jedno - v jednu krásnu harmonickú zeleň s láskou ku všetkému na zemi...
Tak ako červená ruža nemôže vyrastať sama bez vody v horúcej a tichom prázdnej púšti, tak ani ja už v tomto dnešnom tvrdom svete viac dýchať nemôžem...už stačilo všetkého...niet žiadnej cesty vpred kráčať neustálym bojom bez síl a ani späť vrátiť sa ku jemným kvietkom zelenej záhrady...
Jedine naše slzy stečú až domov i pres naše trápenie za širokou dáľavou...
Básne sú poéziou nášho života, oni nám dávajú sny, oni nám otvárajú bránu do kúzelného sveta..sveta, kde je všetko možné, kde sú v snoch všetky naše myšlienky túžby a priania naplnené..vo svete kde nejestvuje kruté zlo, ale len zasnené dobro vo všetkých našich očakávaniach, je to ako unášať sa vo vetri, počuť, cítiť a vnímať jemný tichý vetrík okolo nás, ktorý naše uši nedokážu len tak zočiť (ucítiť ho môžme len samy v sebe, v hlbokom našom vnútri, on tak ako voda, skla, či oheň.. skrýva v sebe cenné informácie, ale i tajomstvá letiac ponad šírim svetom), cítiť ho, vžiť sa do jeho pocitu, zavrieť oči a stať sa jeho súčasťou...a všetko na vôkol - všetci, ktorý na nás v zlom spomínali náhle zmiznú..ostane len vietor a ty v ňom unášajúc sa oblohou svojich snov..no nie však večne, ako náhle sa znovu otvoria oči, príde opäť tá hmla zakrývajúc náš obzor, ponárajúc sa opäť do zašednutého prachu reality, ktorá je nám životom prózou...a práve vtedy je už len na nás, či sny poézie ostanú len snami, alebo sa stanú skutočnosťou---skutočnou prózou nášho každodenného života:)
cítiť k niekomu niečo, kto taký nie je, je ako cítiť k niekomu niečo, kto vlastne v skutku ani nejestvuje.. (či cítiť k niekomu niečo, kto ani necíti)
...tým, že sa snažíme veci a problémy v našom živote a vo svete nevidieť nič nevyriešime a ani sa pred nimi neschováme, práve naopak, staneme sa len ich otrokmi...
Svet je zlý, krutý,
sám stratený bez lásky,
vedený len jedinou cestou,
do záhuby.
Hŕstka ľudí ho však nezmení,
na to, aby sa svet zmenil,
sa musia ľudia najskôr zmeniť všetci!!
Človek je ako vagón, ľudia doň nastupujú a vystupujú,
dokáže vidieť, kto kde na akom mieste sedí, ale nikdy nevie, kto kedy na akej stanici vystúpi :)
Ak niekoho ľúbiš a tá láska sa stratí, potom to nebola láska,
lebo pravá láska nikdy neodchádza.
*keď ťa niekto miluje len pre tvoje ferary, raz uvidí niekoho voziť sa na helikoptére a
opustí ťa..darmo môžeš ty sám/a cítiť k nemu lásku
*keď ťa niekto miluje len pre tvoje peniaze, ktorých raz môžeš mať veľa a neskôr
zasa menej, opustí ťa..darmo môžeš ty sám/a cítiš k nemu lásku
*keď ťa niekto miluje len preto, ako vyzeráš, pre tvoje telo, raz môžeš prísť o ruku a opustí ťa..darmo môžeš ty sám/a cítiť k nemu lásku
*keď ťa niekto miluje len k vôli sexu, skôr či neskôr ťa aj tak nakoniec opustí (je jasné, prečo)..darmo môžeš ty sám/a cítiť k nemu lásku
=keď ťa však niekto miluje pre tvoje srdce, nezáleží či máš ferary alebo helikoptéru,
koľko peňazí máš, či si bohatý alebo ako navonok vyzeráš...nikdy ťa neopustí, pretože aj ona/on ku tebe cíti ozajstnú lásku,
♥ skutočná láska je len to jediné, nič viac a nič iné ♥
...len vtedy je láska naozaj opätovaná :-)
..nezáleží vôbec na tom, kde si a s kým práve si, hlavné je, že ma naozaj ľúbiš rovnako aj ja teba :)*
každý sme iný, no ani jeden z nás nie je jednotvárny, presne tak ako každá farba má najmenej tisícky odtieňov a tvárí...
Ten kto ti v živote naozaj úprimne pomáha, ten za svoju pomoc ani nič od teba späť nežiada, pretože to myslí naozaj zo srdca a jeho darom je v skutku láska:)
...a ten, kto ti pomôže alebo ti niečo daruje s tým, že mu to musíš aj nejakým spôsobom neskôr vrátiť, tomu radšej never, pretože jeho darom je v skutku len odmeranosť a vypočítavosť...
..keď už v živote nemáš pre koho žiť, nič iné ti neostáva, len naučiť sa žiť sám pre seba.. :/ :)
..nikdy nie je neskoro, a vždy sa oplatí bojovať až do posledného dychu, ale zároveň to neodkladaj príliš, lebo nikdy nevieš, ktorý tvoj dych bude tým posledným..
"nehľadaj ideál v druhých, pokiaľ si ho ešte najprv nenašiel v sebe samom"
ak za niečím kráčame až príliš pomaly, zdĺhavými a neistými cestami, to, za čím kráčame môže z nášho srdca rovnako pomaly, ale bez povšimnutia postupom času odísť, a ak sa zase za niečím príliš prudko a priamo rozbehneme, môže to pred našim srdcom zo strachu ujsť...
ach prečo len všetko tak prežívam... -_- veľa vecí za to v skutočnosti ani nestojí, alebo veľa vecí ani nie je až tak silných, ako ich niekedy možno vidíme, ale častokrát si to uvedomíme až na samom konci... :/ :)
začneš v živote niekoho ľúbiť, všetko je akoby úplne dokonalé, čisté a tak veľmi krásne, ste len samy dvaja pre seba, pre seba navzájom žijete, dýchate vzduch láskou ako jeden, ste nerozlučný a zdá sa, akoby bolo všetko naozaj dokonalé, ale to tak nemusí byť, pretože vždy aj napriek tomu, že všetko funguje sa hocikedy môže zjaviť niekto tretí, kto pricvála na zlatistom koňovi zvanom BMW a za svoje nahromadené peniaze (ktorých ti máš len veľmi málo a veľa si nemôžeš dovoliť kupovať) si kúpi lásku tvojho dievčaťa... *a hoc tomu ani tak moc neverím, ale v dnešnej dobe sa tuším už dá kúpiť naozaj všetko.. :/