Nočné plátna
Rozpŕchli sa búrlivé mračná,
odkryli nočné nebeské plátna,
na nebeských maľbách ticho zavládne,
z pod tmy sa vynárajú nedozierne sviece,
plachtiace iskry, horiace skaly,
z času na čas navštívia nebeské brány,
tma všetok zemský obraz zastrela,
noc sýta snami rozkvitá,
to len duša zablúdila v dennej sĺňave,
a láska lačná zo sna tíško bdie.
Vysoké horské skalné bralá,
hviezd sa dotknúť snažia,
svetlo sa ocitlo v nočnej pahrebe,
kam láska srdce v snoch zavedie?
Poslepiačky kráča, spánku sa zdráha,
nehodlá svojho srdca vzdať sa,
ktoré míle vzdialené obýva,
kde sídli láska, ešte stále čaká?
Láska stále lačne nocou plachtí,
kým ju srdce vrúcne šťastne neprichýli,
srdce, ktorému jediná navždy patrí.