On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom /motivácia k modlitbe/
Uvedomme si silu, koncentráciu Božieho Ducha nad domom v Jeruzaleme, v ktorom boli v deň Turíc zhromaždení apoštoli (Sk 2). Práve okolo deviatej hodiny ráno, v nedeľu, Duch Boží zostupuje a dáva svoju milosť. Z ustráchaných apoštolov sa po prijatí plnosti Ducha Svätého stávajú odvážni svedkovia viery - martyrés, ktorí potom položili aj svoje životy za nášho Pána Ježiša Krista.
Žijeme v dobe, keď každý kresťan potrebuje prijať silu Ducha Svätého - ducha martyrés, pretože táto doba vyžaduje svedectvo. Bez Ducha Svätého nebudeme svedkami, ale zradcovia. Pán Ježiš povedal: "... prijmete moc Ducha Svätého, prichádzajúceho na vás, a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku ... až na kraj zeme." Keď človek uverí v Krista a dá Mu všetky svoje hriechy aj svoju minulosť, neznamená to ešte, že je hneď plne vnútorne uzdravený. Stará prirodzenosť, ktorá je zranená hriechom, musí byť Kristom uzdravovaná a očisťovaná postupne. Disharmónia, ktorá je hlboko v duši, sa prejavuje aj na tele. Potrebujeme prechádzať vnútornou očistou, čiže uzdravovaním. Máme na to celý život, až do posledného dňa nášho života. Ako tento proces realizovať? Ježiš povedal: "Hodil som oheň na zem, a chcem, aby horel." Ján Krstiteľ hovorí: "Ja vás krstím vodou na pokánie, ale za mnou prichádza ten, komu nie som hoden rozviazať remienky na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom." Teda Duchom Svätým a ohňom.
Krst Duchom Svätým zažili apoštoli v deň Turíc, ale vzťahuje sa aj na každého z nás. Keď mal apoštol Peter na Turíce kázanie, povedal: "Kajajte sa! Nechajte sa pokrstiť a dostanete dar Svätého Ducha. Toto zasľúbenie platí vám aj tým, ktorí sú ďaleko v budúcnosti. Tým, ktorí uveria." Teda aj my máme byť pokrstení Duchom Svätým. To je prvé. Potom je ale potrebné, aby sme sa učili v Duchu Svätom chodiť.
Čo to je krst ohňom? Nejedná sa o fyzický oheň, ale o duchovný oheň - o horlivosť, čistú lásku k Bohu a k nesmrteľným dušiam, ktorú do nás vkladá Duch Svätý. Túžba po Bohu a spáse duší v nás priamo horí, páli. Cítime potom povinnosť Krista milovať, starať sa o duchovné hodnoty, máme bolesť nad tým, že naši blížni idú do záhuby, burcuje nás to do modlitby, pretože túžime, aby boli zachránení. Tento oheň túžby a čistej lásky v nás má ustavične horieť. Ježišov oheň nás zároveň očisťuje od nášho egoizmu, od temnoty hriechu, ktorá je v nás, spaľuje závislosti, ktoré sú naprogramované hlboko v našej duši. Oslobodzuje tých, ktorí to potrebujú; od závislosti na fajčení, drogách, alkohole, na morálnej nečistote. Keď sa človek chce týchto pút zbaviť sám, vidí, že to nejde, že je otrokom. Ale Boží oheň, Ježišov oheň, ich spáli. Zrazu je človek slobodný. Samozrejme, potom musí byť opatrný, musí zachovávať určitý poriadok, aby sa do otroctva nevrátil. Preto nám Boh dal svoje pravidlá, svoje zákony, tak ako sú pravidlá cestnej premávky alebo pravidlá pre pohyb vo vysokých horách. Sú tam vyznačené chodníky, aby človek nezablúdil, nespadol do priepasti. Keď človek rešpektuje značky, prejde bezpečne. Ale niekto si povie: Ja som slobodný, môžem si robiť čo chcem. S takýmto prístupom skončí v priepasti alebo zaviní cestnú haváriu, pri ktorej môže zabiť seba i druhých. Ak v nás horí oheň horlivosti, potom keď príde nejaká depresívna myšlienka, nečistá myšlienka alebo hnev, musíme sa najprv zastaviť. Treba konkrétnym Božím slovom postaviť do svetla tento pocit alebo falošnú myšlienku, ktorá v tej chvíli človeka ovláda, urobiť také röntgenové presvietenie a uvidieť, že v skutočnosti je to klam. Tým stráca svoju silu. A potom môžeme prosiť, nech zostúpi Boží oheň, oheň Ducha Svätého a spáli infekciu, ktorú tá myšlienka zanechala v duši, nech nás Ježiš znovu pokrstí svojím ohňom čistej lásky a horlivosti. V momente skúšky alebo pokušenia si môžem tiež spomenúť na očistec alebo aj večný oheň. Týmto ohňom byť vystavený nechcem, ja chcem Boží oheň, ktorý spaľuje hriech a lož a zachraňuje od ohňa večných múk. Boží oheň je mocnejší. Ježiš chce, aby horel, aj ja chcem, aby horel, a to konkrétne v tejto situácii.
Prorok Eliáš na Karmeli volal k Bohu a z neba zostúpil oheň a spálil oltár, býka, kamene i vodu, ktorá bola okolo. Keď sa inokedy modlil, zostúpil oheň a spálil 50 vojakov, ktorí ho prišli zajať. Znovu sa pomodlil, zostúpil oheň a spálil ďalších 50. Eliáš mal skúsenosť s Božím ohňom, ktorý je duchovný a v danej situácii sa prejavil tak, že usmrtil nepriateľských vojakov - spálil ich. Prorok Eliáš ale najprv nechal pôsobiť Boží oheň v sebe, aby očistil jeho dušu. O prorokovi Eliášovi je povedané, že horel horlivosťou pre Hospodina. Ten vnútorný oheň, Boží oheň, v ňom bol. Prorok Eliáš potom horlil za Božie veci, horlil proti okultizmu, ku ktorému odpadol celý národ. Ježiš povedal: „Oheň som prišiel hodiť na zem a čo chcem? Aby horel.“ Nech horí! Na modlitbe môžem toto slovo prežiť. "Teraz nech zíde oheň z neba", tak ako povedal prorok Eliáš. Teraz nech do mňa zostúpi oheň Ducha Božieho, nech páli všetky hriechy, závislosti, nedobré vzťahy. Teraz chcem prežiť očistec tu na zemi. Teraz sa otváram Bohu, ako by som mal teraz zomrieť a uvidieť Ježiša. Dal som všetko. Teraz som krstený nielen Duchom Svätým, ale aj Jeho ohňom. Nech spáli všetko! Nech horí! Chcem to! Pane, Ty hovoríš: "Oheň som prišiel hodiť na zem a čo chcem? Aby horel." Ja to chcem tiež. Nech horí! Nech horí vo mne. Nech teraz Tvoj oheň vo mne všetko spáli. V modlitbe prechádzam určité momenty svojho života. Teraz chcem prežiť Boží súd. Nechcem ísť do očistca. Teraz nech horí! Oheň nech spáli všetky väzby, všetky hriechy, všetko, čo bolo v minulosti. Oddeľujem sa od toho a vyznávam: "Každý hriech bol klamstvo."
Uvedomujem si konkrétnu situáciu a vierou nechávam oheň, nech práve tam horí. Keď chceme volať k Bohu intenzívne, potom slová nestačia, je dobré volať možno len: "úúú" a zároveň si uvedomiť určitý moment, situáciu. Potom si môžeme chvíľku oddýchnuť. Ale potom znova intenzívne vnímať lúč svetla, ktorý ma spája s Bohom. Stačí si uvedomiť Božiu prítomnosť, to, že Boh ma vidí. Intenzívne volať "úúú" a vnímať, akoby lúč svetla prenikol temnotu diabolských síl a všetko, čo ma od Boha oddeľovalo. Teraz skrze ten svetelný lúč prežívam spojenie s Bohom. Alebo môžem volať: "ááá", v tomto volaní sa koncentrujem, uvedomím si Božiu prítomnosť, živý vzťah k Nemu. Človek sa potrebuje koncentrovať, odhodiť všetky myšlienky, predstavy, spomienky. Teraz ma nezaujíma ani minulosť ani budúcnosť, len tento prítomný okamih. Teraz len volám, kričím k Bohu. Ako hovorí Božie slovo: "Duch Svätý sa za vás prihovára (kričí) stonaním nevysloviteľným." Uvedomíte si, že teraz púšťam Božiu moc ako laser - teraz lúč Božej lásky nechávam prenikať do seba, do konkrétnych situácií, na konkrétnych ľudí ... intenzívne využívam týchto 5 minút. Používam krik "ááá" či "úúú" na koncentráciu do tejto pravdy, vkladám do neho vieru: "Nech Ježišov oheň, ktorý horí vo mne, v mojom rozume, vôľi, v mojom srdci - všetko páli, očisťuje!" Teraz sa koná Boží súd. Teraz som krstený ohňom Ducha Svätého. Ježiš hovorí: "Ja chcem, aby horel." Aj ja to chcem. Teraz sa to deje.
(BKP)