prestieranie

Stolovanie a prestieranie

Stolovanie a prestieranie ako aj návyky pri jedení patria k prejavom ľudskej kultúry. V stolovaní a prestieraní sa snažíme uplatňovať predovšetkým tri hľadiská, a to hľadisko účelnosti, hľadisko estetické a hľadisko zdravotno-hygienické. Vieme, že pekne upravené jedlo, farebne i chuťové vhodne zladené, pekne upravený stôl, čistota, pokoj v miestnosti, kde sa  jedlo podáva, sú dôležitými faktormi nielen estetickými, ale aj zdravotnými. Pokusy fyziológa Pavlova názorne ukázali, že hnev, strach, nepokoj, môžu nepriaznivo vplývať na vylučovanie tráviacich štiav. Zrakové, čuchové a  sluchové vnemy môžu pomocou tzv. podmienených reflexov priaznivo alebo nepriaznivo vplývať na pochody trávenia. Je prirodzené, že tieto vedecké poznatky sa musíme snažiť uplatniť všade, kde je to len možné. Mnohých chýb sa tu dopúšťame nielen v rodinách, ale aj vo verejnom stravovaní. Z tejto stránky tu môžu veľa dosiahnuť sami stravníci priamym poukazovaním na chyby.

V stolovaní v domácnostiach môžeme veľa zlepšiť. Na trhu je dostatok jednoduchého hladkého porcelánu a skla ako aj účelného nábytku. Ne je na mieste dvojtvárnosť v stolovaní a prestieraní: na jednej strane prestierať premrštene pre návštevy a na druhej strane nedopriať si pekne upravený stôl a vkusný riad pre vlastnú rodinu. Je účelnejšie kupovať vkusné súpravy hladkých tvarov aj farebne ladených, napríklad do pastelových farieb, ako opatrovať drahé, bohato a neraz nevkusne zdobené veľké súpravy, ku ktorým sa po rozbití nedá nič dokúpiť.

K raňajkám sa málokde v rodinách osobitne prestiera, no na sviatky alebo nedele, prípadne pri návštevách je vhodné napr. úsporné, tzv. anglické prestieranie. Sú to malé obrúsky, pre každého stolovníka jeden, na ktorý sa dá uložiť potrebný príbor, a jeden väčší, podlhovastý, uprostred stola. Tam, kde sa schádza rodina k jedlu, a mala by sa stretať aspoň raz cez deň, mal by sa stôl prestierať obrusom. Dáva to jedlu i jedeniu slávnostnejší ráz a núti k príkladnému správaniu sa všetkých členov rodiny. Pre deti možno používať farebné obrusy, na ktorých nie sú prípadné drobné škvrny také badateľné.

Zmysel pre správne, to znamená účelné a pekné stolovanie treba pestovať od detského veku, a to v rodine aj v kolektíve. Dieťa má mimoriadnu schopnosť napodobovať dospelých a preberá od nich dobré zvyky aj zlozvyky. Preto rodičia musia byť deťom príkladom. Nesmieme zabúdať, že stolovníkom je aj najmenší člen rodiny. Nechajme dieťa jesť samostatne, len čo vie trocha zručnejšie narábať lyžičkou, majme trpezlivosť pri jeho ťažkostiach a pomáhajme mu, aby sa čím skôr naučilo jesť samo. To môžeme robiť už v druhom roku. Všímajme si, ako dieťa pri jedení napodobuje dospelých, koľko pozornosti venuje, aby odpozorovalo, ako sa to robí. Aj keď dieťa vedieme k samostatnosti, nenechajme ho samo na seba. Pomôžme mu a veďme ho, opravujme, ale nezabudnime ani pochváliť. Netrpme zlozvyky pri jedení, ako je búchanie príborom, oblizovanie noža, mľaskanie a chlípanie, aby sa dieťa, až vyrastie, nemuselo hanbiť za svoje správanie. U detí osobitne dbajme na správny pomer výšky stoličky k stolu, aby si zvykli sedieť rovno.

Je veľa drobných, no dôležitých otázok, ktoré patria do kultúry stolovania. Pekne prestretý stôl, čistá, úhľadná miestnosť, pokojné prostredie, tiché narábanie príbormi, jedenie bez chvatu mali by byť úplne prirodzenou vecou. Nečistý stôl so zvyškami jedál po predchádzajúcich stravníkoch, zle umytý príbor, tmavá, zle vetraná miestnosť, neupravení stolovníci alebo obsluhujúci personál, hlučný rozhlas, štrnganie príbormi a chvat môžu spôsobiť tráviace poruchy, ktoré sa neskoršie môžu prejaviť aj na zdravotnom stave. K jedeniu by sme mali, a to v rodinách aj na pracoviskách, pristupovať vkusne, čisto upravení, učesaní, s umytými rukami, čo je nevyhnutnou hygienickou požiadavkou. K stolu a do jedálne by sa nemalo vstupovať v šatstve, ktoré nepríjemne zapácha, aj keď ide o zápach z pracovného prostredia.