Hymna lásky
Moju Fajku na dnes venujem... hymne lásky, tak ako sa jej velebné myšlienky a tóny rozochveli v prvom liste apoštola Pavla Korintským: „A čo by som vedel aj prorokovať a znal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal, - nič nie som. A čo by som rozdal všetok svoj majetok i telo si vydal do múk ohňa, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže...“ Odjakživa ma tieto verše najhorlivejšieho z apoštolov napĺňali obdivom a úžasom. Rezonovala v nich mohutná sila vôle, melódia majestátnych slov prenikala hlboko do srdca, pretože tento hymnus je jedným z najkrajších popisov poryvov srdca, aké sa nám v literatúre od počiatkov sveta zachovali. Svoj predobraz malo toto Pavlovo nádherné dielo zaiste v Šalamúnovej starozákonnej Veľpiesni (Pieseň piesni, hebrejsky Šír hašširím), ktorej výklad však podlieha mnohým, často i rozporným názorom. Veľpieseň sa vysvetľuje naturalisticky, ako ľúbostná poézia, alegorický, ako inotaj ukrytá pod šupinkou slov, v zlatom jadre večného poznania, či dogmaticky, ako vzťah snúbenca - Krista s každou vyvolenou dušou, atď. Pre mňa ide, tak ako v prípade Pavlovho textu, predovšetkým o dobrú a nadčasovú literatúru, v ktorej bezpochyby najmä veriaci človek nachádza nielen útechu, ale i symbolické významy a vážne znamenia pre svoju cestu k spáse. Hymna lásky, ospevujúca pravý zmysel života, jeho základnú a večnú hodnotu, bez ktorej by naše bytie nemohlo byť zmysluplným, v prvom Pavlovom liste Korinťanom je jasným, jasavým, povzbudzujúcim zvolaním reflektujúcim neuhasínajúcu túžbu po dokonalosti, ktorá je síce daná iba Bohu, ale v láske môže nájsť svoje ľudské odzrkadlenie. „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí. Láska sa márnivo nevypína, a nenadúva. Nie je dotieravá, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle. Neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa s pravdou. Všetko vie zniesť, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane, ale proroctvá sa pominú, jazyky zaniknú, poznanie sa pominie...“ pokračuje apoštol Pavol vo svojej hymne lásky. Každý, kto by pochyboval o nadčasovej poézii odrážajúcej sa v biblických textoch, po prečítaní tohto diela určite ich vznešenú krásu objaví. Je to vždy povznášajúce uvedomiť si, ako sa pravda a láska vznášajú, ruka v ruke, nad našimi životmi a dávajú im vyšší, transcendentálny zmysel.